L15 – Slovenská medzivojnová poézia
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 15 |
| stav | vypracované |
Slovenská medzivojnová poézia – smery a ich znaky a predstavitelia: vitalizmus – Smrek, neosymbolizmus - Lukáč, katolícka moderna – Dilong, nadrealizmus - Fábry, angažovaná poézia – Novomeský
1. Vymedzenie a kontext
Vznik prvej Československej republiky v roku 1918 znamenal pre slovenskú kultúru zásadný zlom. Po desaťročiach maďarizácie, bez vlastných stredných škôl a s minimálnym zastúpením v uhorskom sneme, získali Slováci slobodu prejavu, možnosť používať vlastný jazyk, štátne symboly a napokon aj rozvoj vlastného školstva. Táto náhla kultúrna emancipácia otvorila priestor na prijímanie svetových umeleckých vplyvov, a tak v medzivojnovej slovenskej poézii vzniká naraz viacero súbežných smerov, ktoré nadväzujú jednak na predchádzajúcu literárnu modernu (Kraskov symbolizmus), jednak na súčasnú svetovú avantgardu.
2. Smery a ich znaky
- Vitalizmus (z lat. vita, vitalis – život) – základom života je životná energia a sila, z nej vyrastá radosť zo života a programový životný optimizmus. Druhým pilierom je tvorivosť: témy konštruovania, budovania, stavania a hrania sa. Vitalizmus hlása, že „človeku patrí svet – bez hraníc", a krásu tohto sveta vníma všetkými zmyslami (senzualizmus). Typické témy: mier, mladosť, krása, láska, priateľstvo, žena v rôznych podobách (matka, babička, dedinčanka, meštianka, dievča, divoška, tanečnica, robotníčka) ako objekt túžby, otvorene vyjadrený erotizmus. Básnik je poeta natus (prírodný, spontánny básnik), jazyk hovorový a každodenný. Uvoľňuje sa sylabotonický veršový systém – nepravidelný rým, chýbajúca stopová pravidelnosť, nerovnaký počet slabík vo veršoch, experimenty s grafickým usporiadaním veršov.
- Neosymbolizmus (20. – 30. roky 20. storočia) – nadväzuje na symbolizmus Kraskovej moderny, no opúšťa jeho tajomnosť v prospech zrozumiteľnejšieho výrazu. Vracia sa k typickým symbolistickým témam – smútok, samota jednotlivca, dezilúzia – a stupňuje pesimizmus, skepsu a pochybovačnosť až do polohy nazývanej dolorizmus („bolestínstvo"). Básnik je poeta doctus (učený básnik, ktorý sa poéziu cieľavedome „naučil" písať); lyrika je reflexívna, meditatívna a filozoficky ladená.
- Katolícka moderna – zoskupenie mladých katolíckych básnikov, ktoré sa vydeľuje podľa svetonázorových východísk, nie podľa jednotnej poetiky (jednotliví autori sa líšia výberom výrazových prostriedkov). Spája moderné básnické prostriedky (voľnejší verš, symbol) s duchovným posolstvom – hľadaním zmyslu viery a života človeka, pokorou, vzťahom k domovu. Ideálom je čistá (absolútna) poézia: estetické poslanie bez každodenných starostí, bez ideí, moralizovania, logiky a odkazov na minulosť. Nadväzuje na domácu kresťanskú tradíciu (Konštantín, Hugolín Gavlovič) aj na tvorbu francúzskeho kňaza H. Bremonda. Väčšina autorov po roku 1945 emigrovala.
- Nadrealizmus (40. roky 20. storočia) – slovenská obdoba francúzskeho surrealizmu, nadväzuje priamo na avantgardné hnutia (pozri tému L14): voľné asociácie, sen, podvedomie, obraznosť oslobodená od logickej následnosti. Od francúzskeho vzoru sa však líši v štyroch bodoch: bol iba etapou v tvorbe slovenských básnikov, nie ich životným postojom; funkciu rozumu nepopieral bezvýhradne; automatický text bol skôr umelcovou štylizáciou než dôsledným psychickým automatizmom; a od experimentovania sa vracia k spoločenskej funkcii umenia, teda k tvorbe proti fašizmu a k hľadaniu riešenia. Programovým vystúpením smeru je zborník Áno a nie (1938).
- Angažovaná (proletárska) poézia – zoskupenie okolo ľavicovo orientovaného časopisu a myšlienkového hnutia DAV, ktoré propagovalo a oslavovalo ruskú revolúciu a ideológiu komunistickej strany. Znaky: straníckosť (básnik stojí na strane robotníckej triedy), ľudovosť (zrozumiteľnosť, umenie slúži ľudu), typizácia (čierno-biele videnie postáv), idealizovaný kladný hrdina (triedne uvedomelý) a optika triedneho boja. Formálne vychádza z avantgardných experimentov, neskôr prechádza k socialistickému realizmu (Peter Jilemnický, F. Kráľ, J. Rob-Poničan).
Prezentácia označuje zborník Áno a nie (1938) za „manifest slovenského realizmu" – správne má byť nadrealizmu.
3. Predstavitelia a diela
Ján Smrek (vitalizmus, vlastným menom Ján Čietek) – predstaviteľ typu poeta natus. K jeho typickým básňam patria napr. Cválajúce dni (titulná báseň zbierky, oslava mladej, nedočkavej generácie – verš „Hurrá, hurrá!" vyjadruje jej razanciu) a Dievča v rozkvete (otvorene erotická, obdivná báseň o mladosti a kráse ženy).
Emil Boleslav Lukáč (neosymbolizmus) – typ poeta doctus, jeho poézia je reflexívnejšia a filozofickejšia než Smrekova, s dôrazom na vnútorné napätie a duchovný rozmer. Kľúčová zbierka O láske neláskavej stojí na rozpore medzi kresťanskými ideálmi a povojnovou realitou a na osobných traumách; básne Nenávidíme? Milujeme? a Paradoxon sú postavené na oxymorone a paradoxe. Zo slajdov pochádza aj Lukáčova báseň Dravý pocit, ktorá zobrazuje vášeň ako dravú, zakliatu i posvätnú zároveň.
Slajd pri básni Dravý pocit zbierku neuvádza; báseň sa zvyčajne radí do Lukáčovej prvotiny Spoveď (1922), nie do zbierky O láske neláskavej — over v učebnici.
Rudolf Dilong (katolícka moderna) – básnik-rehoľník, ktorý spája vieru s modernou básnickou formou. V zbierke Mladý svadobník využíva prvky avantgardných smerov, experimentuje s výrazom a jazykom, píše metódou asociatívneho písania v pásme a stavia na senzualizme (hudobnosť a farebnosť verša); kresťanské a františkánske motívy (litánie, modlitby) sa u neho spájajú s motívmi samoty, smútku a hľadania cesty. K tomu istému okruhu patria Janko Silan a Pavol Gašparovič Hlbina.
Rudolf Fabry (nadrealizmus) – hlavný predstaviteľ slovenského nadrealizmu. Jeho zbierka Uťaté ruky stavia na mimovoľnom zoskupení obsahov vedomia a na surrealistickom voľnom radení asociácií, fantázie a obraznosti. Pridáva k tomu dadaistický princíp rozstrihanej básne a riekanky a negáciu všetkého dovtedy platného; automatický text je preňho spôsobom, ako vyjadriť postoj k svetu a k lyrike. Ďalšími nadrealistami sú Štefan Žáry a Vladimír Reisel, okrajovo Ján Brezina, Pavel Bunčák, Július Lenko a Ján Rak. Slajdy k tejto téme ilustrujú obrazy slovenských maliarov Cypriána Majerníka, Jána Mudrocha, Štefana Bednára, Vincenta Hložníka a Jozefa Kostku.
Laco Novomeský (angažovaná poézia, DAV) – spája výrazný básnický talent s ľavicovým, sociálne a národne angažovaným postojom. Báseň Slúžka podáva kolektívny pohľad proletárov na svet rozdelený na bohatých a chudobných, s motívom revolúcie ako zmeny, a je ukážkou sociálnej balady. Okruh DAV-u ďalej tvorili Daniel Okáli, Andrej Siracký a Vladimír Clementis.
Prezentácia aj novšie zdroje uvádzajú meno v tvare Rudolf Fabry; staršie poznámky a učebnice píšu Fábry. Správny je tvar bez dĺžňa.
Smrek a Lukáč vychádzajú obaja z neosymbolizmu, každý však mieri inam. Na skúške sa porovnanie dá povedať ako rad protikladov:
| Hľadisko | Ján Smrek – k vitalizmu | Emil Boleslav Lukáč – k dolorizmu |
|---|---|---|
| Životný pocit | optimizmus, programový životný optimizmus | pesimizmus, tragický životný pocit |
| Vzťah k minulosti | túžba zabudnúť na minulosť | neustále pripomínanie si minulosti |
| Východisko básne | zobrazenie konkrétneho zážitku | zobrazenie konkrétneho zážitku |
| Nosný princíp | hravosť | protiklad, paradox |
| Typ básnika | poeta natus | poeta doctus |
| Jazyk | hovorový jazyk, senzualizmus, poézia všedného dňa | knižná intelektuálna lexika |
| Ladenie | odhodlanie žiť pre prítomnosť | meditatívny, reflexívny charakter |
4. Rozbor kľúčových diel
- Literárny druh: lyrika. Žáner: básnická zbierka (1925, 30 básní) – najreprezentatívnejšia zbierka slovenského vitalizmu.
- Kompozícia: polytematická zbierka bez jednotného príbehu, básne spája spoločný životný pocit a tón, nie dej.
- Témy a motívy: radosť zo života, mladosť, pohyb a premeny, láska a žena, príroda, mesto aj dedina, viera v technický a spoločenský pokrok. V titulnej básni Cválajúce dni autor prirovnáva mladú generáciu k splašeným koňom a rezkým jazdcom, ktorí sa netrpezlivo ženú vpred – protiklad voči tým, čo „zaostávajú" a nechcú sa prispôsobiť dobe.
- Básnické prostriedky: obrazné pomenovania spojené s pohybom a rýchlosťou, hovorový, priamy jazyk, uvoľnený, nepravidelný verš bez prísnej sylabotonickej stopy, otvorená, nezakrývaná erotika (Dievča v rozkvete).
- Hlavná myšlienka: zbierka vyjadruje sebavedomý životný pocit mladej povojnovej generácie, ktorá verí vo vlastné sily, v pokrok a v budúcnosť slobodného československého štátu.
Emil Boleslav Lukáč – O láske neláskavej
- Literárny druh: lyrika. Žáner: básnická zbierka – reprezentatívne dielo slovenského neosymbolizmu.
- Témy a motívy: rozpor medzi kresťanskými ideálmi a povojnovou realitou, rozpor medzi túžbou milovať a neschopnosťou milovať úprimne, osobné traumy.
- Básnické prostriedky: nosnými figúrami sú oxymoron a paradox – láska sa pomenúva výrazmi, ktoré sa navzájom vylučujú; jazyk je knižný, intelektuálny, ladenie meditatívne.
- Hlavná myšlienka: láska je zdrojom bolesti, nie radosti; je „vrtkavá, vlažná, neláskavá" a chlad neprichádza zvonku, ale z človeka samého. Z básne Nenávidíme? Milujeme?:
Pri vzbĺklej vášni neraz schladne krvi naša vrelá. Horiace ľady sú naše telá. Samota mrazí. Lásku chceme. Tá neprichádza. Keď je tu, mrazí viacej. Zrádza.
5. Literárna teória k téme
- Poeta natus vs. poeta doctus – dvojica pojmov opisujúca dva typy básnika: prírodný, spontánny (Smrek) oproti učenému, premyslene tvoriacemu (Lukáč).
- Voľný a uvoľnený verš – vitalizmus a neosymbolizmus postupne opúšťajú pravidelný sylabotonický veršový systém (pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík), rým sa stáva nepravidelným, prípadne úplne chýba.
- Rým – zvuková zhoda koncov veršov; základné typy podľa usporiadania: združený (aabb), striedavý (abab), obkročný (abba), prerývaný (abcb, s nerýmovanými veršami).
- Erotická lyrika – druh milostnej lyriky s výrazne zmyslovým, telesným motívom, na rozdiel od idealizovanej, platonickej lyriky staršej poézie; u Smreka je erotizmus otvorený a nezahalený.
- Oxymoron – figúra založená na protirečení: spojenie dvoch výrazov, ktoré sa navzájom popierajú a vylučujú (chudobní boháči, zdravý nemocný, čistá špina, živá mŕtvola, mrazivá horúčka; u Lukáča „horiace ľady").
- Paradox – figúra, ktorá spája zdanlivo nezlučiteľné pojmy do neočakávaného, prekvapujúceho a navonok nezmyselného výroku: „Čím sú nápadnejší, tým sú nenápadnejší." Lukáč ju má priamo v názve básne Paradoxon.
- Dolorizmus – „bolestínstvo", vyhrotená poloha neosymbolizmu, v ktorej sa bolesť, smútok a pesimizmus stávajú trvalým životným postojom a zdrojom tvorby.
- Senzualizmus – vnímanie krásy sveta všetkými zmyslami a jeho básnické stvárnenie (farebnosť, hudobnosť, chuť, dotyk); znak vitalizmu, ale aj Dilongovho verša.
- Sociálna balada – lyrická báseň s náznakom deja, ktorá zobrazuje neprijateľné životné podmienky a každodenné starosti chudoby; dej je oslabený, záver býva tragický (smrť). Príkladom je Novomeského Slúžka, kde k tomu pristupujú avantgardné znaky: nepravidelná strofa, nerovnaký počet slabík vo verši, nepravidelný rým, schodíky (verš rozpísaný do stupňov pod seba) a druhový synkretizmus, teda miešanie literárnych druhov – tu úvaha nad epickou časťou básne.
- Symbol (pripomenutie z L13) – neosymbolizmus a nadrealizmus stavajú na obraznosti odvodenej práve zo symbolizmu literárnej moderny, hoci každý smer ju posúva iným smerom (zrozumiteľnosť vs. sen a asociácia).
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Vznik prvej ČSR v roku 1918 dal slovenskej kultúre slobodu, ktorú medzivojnová poézia využila na súbežný rozvoj piatich smerov. Vitalizmus (Smrek) stavia na životnej energii, radosti zo života a zmyslovom vnímaní sveta; neosymbolizmus (Lukáč) nadväzuje na Kraskov symbolizmus a cez smútok, samotu a dezilúziu smeruje k dolorizmu; katolícka moderna (Dilong, Silan, Hlbina) spája vieru s modernou formou a s ideálom čistej poézie; nadrealizmus (Fabry) prenáša do slovenskej poézie francúzsky surrealizmus, teda sen, podvedomie a voľné asociácie; angažovaná poézia okolo DAV-u (Novomeský) podriaďuje literatúru ľavicovému sociálnemu programu a optike triedneho boja. Smrek a Lukáč pritom tvoria dvojicu poeta natus – poeta doctus: spontánny, hovorovo píšuci básnik proti učenému, reflexívnemu a filozofujúcemu. Reprezentatívnym dielom obdobia je Smrekova zbierka Cválajúce dni (1925), ktorá vyjadruje sebavedomie a optimizmus mladej povojnovej generácie. Pri odpovedi treba dávať pozor na to, aby bol každý smer priradený správnemu autorovi a jeho kľúčovému dielu.
Súvisiace poznámky
- Slovenská medzivojnová poézia
- Slovenská medzivojnová poézia – prezentácia
- Slovenská medzivojnová literatúra – kontext
- L13 – Literárna moderna (neosymbolizmus nadväzuje na Kraskov symbolizmus)
- L14 – Avantgarda (nadrealizmus nadväzuje na avantgardné hnutia)
Kontrolné otázky
Aký vplyv mal vznik ČSR na slovenskú poéziu?
Sloboda prejavu, rozvoj školstva a kultúry, otvorenie sa svetovým vplyvom – vzniká naraz viac smerov.
Vymenuj smery medzivojnovej poézie a ich predstaviteľov.
Vitalizmus – Smrek, neosymbolizmus – Lukáč, katolícka moderna – Dilong, nadrealizmus – Fabry, angažovaná poézia (DAV) – Novomeský.
Aké sú znaky vitalizmu?
Životná energia, radosť zo života, optimizmus, senzualizmus, erotika, žena, hovorový jazyk, uvoľnený verš; poeta natus.
Porovnaj Smreka a Lukáča.
Smrek – optimizmus, hravosť, hovorový jazyk, poeta natus. Lukáč – pesimizmus až dolorizmus, paradox a oxymoron, knižný jazyk, poeta doctus.
Čo je katolícka moderna?
Spojenie moderných prostriedkov s duchovným posolstvom, ideál čistej poézie; Dilong (Mladý svadobník), Silan, Hlbina.
Čím sa slovenský nadrealizmus líši od surrealizmu?
Bol len etapou tvorby, nepopieral úplne rozum, automatický text bol štylizáciou, vracal sa k spoločenskej funkcii (proti fašizmu).
Aké sú znaky angažovanej poézie DAV-u?
Straníckosť, ľudovosť, typizácia, idealizovaný hrdina, triedny boj; Novomeský – Slúžka (sociálna balada).
Čo je oxymoron a paradox? Uveď príklad.
Oxymoron – spojenie protichodných výrazov („horiace ľady“). Paradox – zdanlivo nezmyselný výrok spájajúci nezlučiteľné.