L29 – Literárne pojmy postava a rozprávač
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 29 |
| stav | vypracované |
Literárne pojmy postava a rozprávač – typy.
1. Vymedzenie a kontext
Literárna postava je nositeľkou deja – koná, hovorí, prežíva a mení sa (alebo zámerne nemení) v priebehu príbehu. Rozprávač je hlas, ktorý dej sprostredkúva čitateľovi; nie je totožný s autorom, je to fiktívna inštancia, ktorú si autor vytvára ako „prostredníka“ medzi sebou a čitateľom. Voľba typu rozprávača zásadne ovplyvňuje, koľko toho čitateľ o postavách a udalostiach vie a z akého uhla pohľadu ich vníma – je to teda jedno z najdôležitejších kompozičných rozhodnutí, aké autor pri písaní epického diela robí.
2. Znaky – typy postáv a typy rozprávača
Typy literárnych postáv podľa postavenia v deji:
- hlavná postava (protagonista) – nositeľ ústredného konfliktu,
- vedľajšia postava – dopĺňa dej, podporuje alebo brzdí hlavnú postavu,
- epizodická postava – objavuje sa krátko, v jednej scéne.
Podľa hodnotenia: kladná a záporná postava. Podľa vývinu: statická (nemení sa) a dynamická/vyvíjajúca sa postava. Podľa počtu nositeľov: individuálna postava a kolektívna postava (skupina, dedina, národ vystupujúci ako jeden „hrdina“).
Typy rozprávača podľa gramatickej osoby:
- er-forma (3. osoba) – rozprávač stojí mimo deja; môže byť vševediaci (pozná myšlienky všetkých postáv, minulosť aj budúcnosť), personálny/obmedzený (drží sa pohľadu jednej postavy) alebo objektívny (len opisuje, čo je vidieť a počuť, bez prístupu do vnútra postáv),
- ja-forma (1. osoba) – rozprávačom je priamo postava príbehu (rozprávač-hrdina) alebo jeho svedok (rozprávač-pozorovateľ); pohľad je subjektívny a obmedzený len na to, čo postava sama zažila alebo sa dozvedela.
Ďalej treba rozlišovať pásmo rozprávača (jeho vlastný text – opis, komentár) od pásma postáv (ich reč), ktoré sa do textu zapája ako:
- priama reč – doslovný citát výpovede postavy,
- nepriama reč – reprodukovaná rozprávačom,
- polopriama (nevlastná priama) reč – myšlienky postavy podané v tretej osobe, no jej vlastnými slovami a citovým zafarbením,
- vnútorný monológ – nesprostredkované, plynulé zachytenie myšlienkového toku postavy.
3. Predstavitelia a diela
| Dielo | Typ rozprávača | Poznámka |
|---|---|---|
| Živý bič (Milo Urban) | er-forma, vševediaci, miestami polosubjektívny | rozprávač sa stotožňuje s pohľadom Evy Hlavajovej |
| Jozef Mak (J. C. Hronský) | er-forma s dôrazom na vnútro postavy | obmedzený dialóg, dôraz na vnútorné prežívanie |
| Drak sa vracia (D. Chrobák) | rámcový rozprávač | príbeh rozpráva stará mama vnukovi – rozprávač je zároveň postavou (Eva) |
Kolektívna postava sa výrazne uplatňuje v Živom biči, kde je dedina Ráztoky ako celok nositeľom spoločného utrpenia. Medzivojnová próza rozprávača zároveň modernizuje: vševediaci rozprávač v er-forme sa približuje k vnútornému svetu postáv (polopriama reč, vnútorný monológ), takže hranica medzi pásmom rozprávača a pásmom postáv sa stiera.
4. Rozbor kľúčového diela
Ako doklad prepracovaného rozprávača poslúži román Živý bič od Mila Urbana.
- Literárny druh: epika, žáner: román.
- Rozprávač: er-forma, 3. osoba, v základe vševediaci – pozná osudy všetkých postáv súčasne (mužov na fronte aj žien doma), no v kľúčových pasážach sa jeho pohľad stotožňuje s vnútorným svetom konkrétnej postavy, najčastejšie Evy Hlavajovej. Táto technika sa označuje ako polosubjektívny rozprávač a je typickým znakom modernizácie slovenskej medzivojnovej prózy – rozprávač už nie je len nezaangažovaný pozorovateľ, ale približuje sa k vnútornému monológu postavy.
- Postavy: Eva Hlavajová (hlavná, tragická postava – notár Okolický ju zneužije a po odsúdení dedinou sa utopí), Adam Hlavaj (dynamická – z frontu dezertuje, vracia sa a vedie vzburu dediny), Ondrej Koreň (vedľajšia – vojak, ktorý sa z frontu vrátil zmrzačený), dedina Ráztoky (kolektívna postava).
- Funkcia voľby rozprávača: vďaka prelínaniu vševediaceho rozprávača s pohľadom postavy dokáže Urban zachytiť súčasne objektívny rozmer vojny (čo sa deje v dedine ako celku) aj subjektívny rozmer utrpenia jednotlivca.
5. Literárna teória k téme
- Postava – literárna kategória, nositeľ deja; delenie hlavná/vedľajšia/epizodická, kladná/záporná, statická/dynamická, individuálna/kolektívna.
- Rozprávač – fiktívna sprostredkujúca inštancia odlišná od autora; er-forma vs. ja-forma; vševediaci, personálny a objektívny typ.
- Rozprávačské pásmo vs. pásmo postáv – rozlíšenie autorovho/rozprávačovho textu od reči postáv.
- Priama, nepriama a polopriama reč, vnútorný monológ – spôsoby, akými sa do rozprávania zapája reč a myslenie postáv.
- Dialóg a replika – základné jednotky priamej reči postáv v epickom texte.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Postavu treba pri odpovedi charakterizovať cez jej postavenie v deji (hlavná/vedľajšia), hodnotenie (kladná/záporná) a vývin (statická/dynamická), pričom netreba zabudnúť ani na kolektívnu postavu. Pri rozprávačovi je kľúčové rozlíšiť er-formu od ja-formy a v rámci er-formy vysvetliť rozdiel medzi vševediacim, personálnym a objektívnym rozprávačom. Ako príklad dobre poslúži Živý bič, kde vševediaci rozprávač miestami prechádza do pohľadu postavy (polosubjektívny rozprávač) a kde sa popri individuálnych hrdinoch objavuje aj kolektívna postava – dedina.
Súvisiace poznámky
- Živý bič – čitateľský denník
- Jozef Mak – rozbor diela
- Drak sa vracia – rozbor diela
- Naturizmus – znaky a autori
Kontrolné otázky
Ako sa delia literárne postavy?
Hlavná, vedľajšia, epizodická; kladná a záporná; statická a dynamická; individuálna a kolektívna.
Je rozprávač totožný s autorom?
Nie, je to fiktívny hlas, ktorý autor vytvorí ako prostredníka.
Aké typy rozprávača v er-forme poznáš?
Vševediaci, personálny (obmedzený na jednu postavu), objektívny (len opisuje).
Aký je ja-formový rozprávač?
Postava príbehu (hrdina alebo svedok); pohľad je subjektívny a obmedzený.
Aký je rozdiel medzi priamou, nepriamou a polopriamou rečou?
Priama – doslovná výpoveď. Nepriama – reprodukovaná rozprávačom. Polopriama – myšlienky postavy v 3. osobe, ale jej slovami.
Čo je vnútorný monológ?
Nesprostredkované zachytenie myšlienkového toku postavy.
Aký rozprávač je v Živom biči?
Er-forma, vševediaci, miestami polosubjektívny – stotožňuje sa s pohľadom Evy; dedina je kolektívna postava.
🔗 Spätné odkazy (2)