L11 – Slovenský realizmus
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 11 |
| stav | vypracované |
Slovenský realizmus - znaky, predstavitelia, diela (Hviezdoslav, M. Kukučín – Kaď báčik z Chochoľova umrie, B. S. Timravy - Ťapákovci a J. G. Tajovský – Maco Mlieč,...)
1. Vymedzenie a kontext
Slovenský realizmus sa vyvíja približne od 80. rokov 19. storočia do prvej svetovej vojny. Nastupuje po vyčerpaní romantických ideálov, keď sa ukázalo, že národné nadšenie štúrovcov nestačí na riešenie reálnych problémov Slovákov v Uhorsku. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) sa maďarizácia zintenzívnila, boli zatvorené slovenské gymnáziá a Matica slovenská (1874 – 1875), čím sa slovenská inteligencia ocitla v izolácii. Spisovatelia sa preto odvracajú od veľkých gest a obracajú pozornosť k všednému, konkrétnemu životu – predovšetkým k dedine, ktorá zostala jediným priestorom, kde sa slovenčina ešte prirodzene používala.
2. Znaky slovenského realizmu
- Objektívne a vecné zobrazenie skutočnosti – autor sa snaží zachytiť svet taký, aký je, bez idealizácie.
- Typizácia postáv – postava reprezentuje istý spoločenský typ alebo mravnú vlastnosť (zadlžený zeman, klebetnica, lakomec, staromládenec).
- Kritickosť (kritický realizmus) – poukazovanie na pretvárku, zaostalosť, lakomstvo, sociálnu nespravodlivosť.
- Dedinská tematika – slovenská realistická próza je takmer výlučne dedinská próza, keďže mestá boli pomaďarčené a slovenský spoločenský život sa sústreďoval na vidiek.
- Jazyk blízky hovorovej reči, uplatnenie nárečových prvkov v dialógoch postáv.
- Epický pokoj rozprávania, presné, vecné opisy prostredia, odevu a spôsobu práce.
- Humor a irónia (typické pre Kukučína) alebo ostrá spoločenská kritika a psychologická analýza (typické pre Timravu).
- V próze prevažuje krátky epický útvar – poviedka; v poézii dosahuje realizmus vrchol v tvorbe Hviezdoslava, ktorý spája realistický obsah s dokonalou básnickou formou.
| Znak | Romantizmus | Realizmus |
|---|---|---|
| Hrdina | výnimočný jednotlivec, vzbúrenec | bežný človek, spoločenský typ |
| Pohľad na svet | citový, idealizovaný | vecný, kritický, analytický |
| Prostredie | exotické alebo historické | súčasná slovenská dedina |
| Jazyk | básnický, vznešený | hovorový, nárečovo sfarbený |
| Cieľ diela | burcovať národné povedomie | zrkadliť a kritizovať spoločnosť |
3. Predstavitelia a diela
Pavol Országh Hviezdoslav – vrchol slovenskej realistickej poézie. Lyricko-epické skladby Hájnikova žena (manželská láska Michala Čajku a Hanky, postavená na kontraste morálky prostého ľudu a šľachty) a Ežo Vlkolinský (zemiansky epos o láske prekonávajúcej triedne bariéry). Zbierka Krvavé sonety (napísaná 1914, vydaná 1919) je jednou z prvých básnických reakcií na 1. svetovú vojnu, odsudzuje nezmyselné zabíjanie. Lyrická zbierka Letorosty (tri diely) prináša spoločenskú kritiku, únavu básnika-pútnika a citlivosť na sociálnu nespravodlivosť.
Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr) – zakladateľ slovenskej realistickej dedinskej prózy. Písal poviedky s láskavým humorom (Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie), neskôr aj rozsiahlejšiu prózu (román Dom v stráni). Dlho pôsobil ako lekár mimo Slovenska (Chorvátsko, Južná Amerika), čo mu dávalo odstup potrebný na triezvy, no láskavý pohľad na rodnú dedinu.
Božena Slančíková-Timrava – najkritickejšia autorka slovenského realizmu. Poviedka Ťapákovci kritizuje lenivosť a zápecníctvo, novela Skon Paľa Ročku je psychologickou sondou do vnútra umierajúceho sedliaka, ktorý bilancuje svoj život, lásku zničenú chudobou a vzťah k manželke i k matke, novela Hrdinovia zachytáva vytriezvenie z ilúzií o hrdinstve počas 1. svetovej vojny. Timrava sa nebojí ukázať aj tienisté stránky dediny.
Jozef Gregor Tajovský – tvoril prózu aj drámu. Poviedka Maco Mlieč stavia na kontraste medzi životom pána a sluhu, poviedka Mamka Pôstková zobrazuje obetavosť matky. Drámou Statky-zmätky sa venuje samostatná téma L12.
4. Rozbor kľúčového diela – M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie
- Literárny druh: epika. Žáner: realistická humoristicko-satirická poviedka.
- Téma: úpadok slovenského zemianstva a nástup triezvej dedinskej buržoázie.
- Dej: chudobný zeman Aduš Domanický predá gazdovi Ondrejovi Trávovi neexistujúci jačmeň a vezme zaň zálohu. Keď má dlh vrátiť, stále ho odkladá vetou, že zaplatí, „až báčik z Chochoľova umrie" a on zdedí majetok – táto fráza sa stala názvom poviedky.
- Postavy: Aduš Domanický je typom zemana na hospodárskom aj mravnom úpadku – lstivý, pasívny, no napokon sa spamätá a dlh vyrovná. Ondrej Tráva predstavuje rodiacu sa dedinskú buržoáziu – triezvy, pracovitý, jeho opak.
- Kompozícia: chronologické rozprávanie, rozprávač v er-forme (mimo deja), dialógy prispôsobené charakterom postáv, kritika je vyjadrená humorom a iróniou, nie priamym útokom.
- Hlavná myšlienka: budúcnosť dediny patrí triezvej, pracovitej vrstve, nie zadlženému zemianstvu žijúcemu z minulosti; dielo napriek satire končí zmierlivo.
5. Literárna teória k téme
- Poviedka – krátky prozaický epický útvar s jednoduchším dejom a menším počtom postáv (na rozdiel od novely, ktorá stavia na jednej výnimočnej udalosti a prekvapivom, bodovom závere).
- Typizácia – postava zosobňuje vlastnosti celej spoločenskej skupiny (Aduš Domanický = úpadkové zemianstvo).
- Rozprávač v er-forme – rozpráva v 3. osobe a stojí mimo deja; opak ich-formy, v ktorej je rozprávačom priamo postava príbehu (napr. v poviedke Maco Mlieč, kde autor-rozprávač vystupuje ako svedok rozhovoru).
- Sonet – básnická forma s pevnou kompozíciou: 14 veršov rozdelených na dve štvorveršia (kvartetá) a dve trojveršia (tercetá) s presne stanoveným rýmom; Hviezdoslav ju použil v cykle Krvavé sonety.
- Lyricko-epická skladba – spája znaky lyriky (citovosť, obraznosť) a epiky (dej, postavy); príklad: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský.
- Irónia ako štylistický prostriedok nepriamej kritiky (Kukučín) v protiklade k priamej, otvorenej kritike (Timrava).
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Slovenský realizmus je reakciou na neúspech romantických národných snáh a maďarizačný tlak po roku 1867 – literatúra sa obracia od veľkých gest k triezvemu, kritickému zobrazeniu dedinského života. Hlavnými znakmi sú typizácia postáv, dedinská tematika, hovorový jazyk a kritický, no u Kukučína humorný, u Timravy ostrý pohľad na spoločnosť. Kľúčoví autori: Hviezdoslav (vrchol realistickej poézie – Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Krvavé sonety), Kukučín (Keď báčik z Chochoľova umrie – satira na úpadok zemianstva), Timrava (Ťapákovci – kritika zápecníctva) a Tajovský (Maco Mlieč – kontrast pán – sluha). Pri odpovedi treba vedieť rozlíšiť realizmus od romantizmu (typ hrdinu, jazyk, cieľ diela) a ovládať pojmy poviedka, novela, typizácia, er-forma/ich-forma a sonet.
Súvisiace poznámky
- L12 – Dramatická tvorba od klasicizmu po realizmus (J. G. Tajovský ako autor prózy aj drámy)
Kontrolné otázky
Aké sú historické príčiny vzniku slovenského realizmu?
Vyčerpanie romantických ideálov, maďarizácia po roku 1867, zatvorenie gymnázií a Matice slovenskej (1874–1875).
Aké sú znaky slovenského realizmu?
Objektívnosť, typizácia, kritickosť, dedinská tematika, hovorový jazyk, epický pokoj, humor (Kukučín) alebo ostrá kritika (Timrava).
Porovnaj romantizmus a realizmus.
Romantizmus – výnimočný hrdina, cit, história, vznešený jazyk, burcovanie. Realizmus – bežný človek, vecnosť, súčasná dedina, hovorový jazyk, kritika.
O čom je Keď báčik z Chochoľova umrie?
Zeman Aduš Domanický predá Ondrejovi Trávovi neexistujúci jačmeň a vyhovára sa, že dlh splatí, keď zdedí po báčikovi; satira na úpadok zemianstva.
Čo kritizuje Timrava?
Ťapákovci – lenivosť a zápecníctvo; Skon Paľa Ročku – zničená láska a chudoba; Hrdinovia – ilúzie o hrdinstve vo vojne.
Ktoré diela napísal Hviezdoslav?
Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Krvavé sonety, Letorosty.
Aký je rozdiel medzi poviedkou a novelou?
Poviedka – jednoduchší dej, menej postáv. Novela – jedna výnimočná udalosť s prekvapivým záverom.
🔗 Spätné odkazy (2)