L22 – Totalitná a protitotalitná literatúra
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 22 |
| stav | vypracované |
Slovenská totalitná aprotitotalitná literatúra –R. Jašík, L. Mňačko – Ako chutí moc, A. Bednár – Kolíska, L+S - Soirée
1. Vymedzenie a kontext
Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa literatúra na Slovensku začala vyvíjať v dvoch paralelných, vzájomne sa vymedzujúcich líniách: oficiálna, s režimom stotožnená literatúra a literatúra kriticky sa vymedzujúca voči totalite (otvorene alebo nepriamo, prostriedkami štýlu a poetiky). Hranica medzi „totalitnou" a „protitotalitnou" literatúrou pritom často nie je ostrá – ten istý autor mohol v priebehu kariéry prejsť od angažovanej tvorby k jej kritike (typicky Ladislav Mňačko).
Kľúčové medzníky: rok 1948 (nástup schematizmu), rok 1956 (destalinizácia, uvoľnenie), rok 1968 (Pražská jar a jej potlačenie), roky normalizácie 70. a 80. rokov (rozdelenie na oficiálnu, exilovú a samizdatovú tvorbu).
2. Znaky totalitnej a protitotalitnej literatúry
Literatúra stotožnená s režimom (oficiálna, angažovaná)
- podpora oficiálnej ideológie, budovateľská a vojnová tematika s jasným morálnym posolstvom,
- kladný hrdina, jednoznačné hodnotenie postáv a udalostí,
- funkcia literatúry je výchovná a propagandistická.
Literatúra kritická voči totalite (protitotalitná)
- kritika zneužívania moci, korupcie, deformácie charakteru pod tlakom mocenského aparátu,
- otvorenejšia, subjektivizovaná alebo naopak iracionálna, absurdná forma, ktorá obchádza priamu cenzúru,
- prostriedky nepriamej kritiky: satira, irónia, čierny humor, absurdita, alegória.
3. Predstavitelia a diela
| Autor / autori | Dielo | Charakter |
|---|---|---|
| Rudolf Jašík | Námestie svätej Alžbety (1958), Mŕtvi nespievajú (1961, vydané posmrtne) | lyrizovaná protivojnová próza, ktorá prekonáva schematizmus 50. rokov |
| Ladislav Mňačko | Ako chutí moc | kritika korupcie moci, dielo po vydaní prakticky zakázané |
| Alfonz Bednár | Kolíska (novela zo zbierky Hodiny a minúty, 1956) | umelecký odklon od schematizmu subjektivizáciou rozprávania |
| Milan Lasica a Július Satinský (L+S) | Soirée | satirický, slovnou hrou budovaný text, nepriama kritika pomerov |
Slovenská literárna história radí Jašíka k autorom lyrizovanej (baladicky ladenej) prózy – začínal ako nadrealistický básnik, neskôr prešiel k próze s vojnovou a protifašistickou tematikou. Zomrel 30. 7. 1960 v Bratislave po operácii žalúdka. Prvotina Na brehu priezračnej rieky (1956) ešte nesie stopy dobovej ideológie, Námestie svätej Alžbety (1958) sa hodnotí ako umelecké prekonanie schematizmu a Mŕtvi nespievajú vyšli až posmrtne v roku 1961 ako vyvrcholenie jeho protifašistickej línie.
4. Rozbor kľúčového diela
Ako kľúčové dielo protitotalitnej línie rozoberám Ako chutí moc L. Mňačka.
- Literárny druh: epika.
- Žáner: spoločensko-kritický (politický) román.
- Téma: psychológia moci – ako moc postupne deformuje charakter človeka, ktorý do politiky vstúpil s presvedčením, a mení ho na cynického, manipulatívneho funkcionára.
- Kompozícia: dielo je vystavané ako rekonštrukcia života vysokopostaveného straníckeho funkcionára po jeho smrti – rozprávanie sa vracia späť v čase a postupne odkrýva etapy jeho morálneho úpadku.
- Hlavná myšlienka: moc sama osebe korumpuje – ten, kto sa jej raz podriadi bez morálnych zábran, stráca schopnosť rozlišovať medzi prostriedkom a cieľom a napokon aj svoju ľudskosť. Dielo bolo v čase vydania (60. roky) vnímané ako otvorená kritika mechanizmov komunistickej moci, čo malo za následok jeho stiahnutie z obehu.
5. Literárna teória k téme
- Angažovaná literatúra – literatúra, ktorá sa vedome hlási k určitému spoločenskému alebo politickému programu; v období socialistického realizmu mala výchovnú a propagandistickú funkciu.
- Schematizmus – zjednodušené, ideologicky podmienené stvárnenie skutočnosti s vopred daným („schematickým") rozdelením postáv na kladné a záporné, typické pre prózu prvej polovice 50. rokov.
- Satira – literárny (aj mimoliterárny) prostriedok, ktorý zosmiešňuje spoločenské neduhy, aby na ne upozornil; často využíva preháňanie a iróniu. Príklad: texty Lasicu a Satinského, ktoré cez absurdné dialógy a slovné hry nepriamo poukazovali na pomery v spoločnosti.
- Irónia – vyjadrenie opaku toho, čo sa v skutočnosti mieni; slúži na skrytú kritiku alebo zľahčenie závažnej témy.
- Čierny humor – humor pracujúci s vážnymi, tragickými alebo tabuizovanými témami (smrť, násilie, útlak) tak, že vyvoláva smiech napriek ich závažnosti; typický nástroj literatúry, ktorá sa potrebuje vyhnúť priamej cenzúre.
- Samizdat a exilová literatúra – pojmy súvisiace s obdobím normalizácie: samizdat označuje neoficiálne, doma rozmnožované vydávanie textov, ktoré neprešli cenzúrou; exilová literatúra vznikala mimo Československa (autori, ktorí emigrovali, ako napokon aj samotný Mňačko po roku 1968).
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Slovenská literatúra po roku 1948 sa štiepi na líniu stotožnenú s režimom (schematická, výchovná próza prvej polovice 50. rokov) a líniu, ktorá sa voči totalite vymedzuje – umeleckým prekonaním schematizmu a lyrizovaným, protivojnovým videním sveta (Jašík – Námestie svätej Alžbety), priamou kritikou mocenských mechanizmov (Mňačko – Ako chutí moc), subjektivizáciou rozprávania (Bednár – Kolíska) alebo nepriamo, prostredníctvom satiry a absurdného humoru (Lasica a Satinský – Soirée). Spoločným znakom protitotalitnej línie je hľadanie spôsobu, ako povedať pravdu o spoločnosti napriek cenzúre – buď otvorenou kritikou, alebo jazykovou a žánrovou nepriamosťou.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Aké dve línie literatúry vznikajú po roku 1948?
Oficiálna (stotožnená s režimom, schematická) a kritická, protitotalitná.
Aké prostriedky používa protitotalitná literatúra?
Satiru, iróniu, čierny humor, absurditu, alegóriu – nepriamu kritiku, ktorá obchádza cenzúru.
O čom je Ako chutí moc?
Rekonštrukcia života straníckeho funkcionára po jeho smrti; ukazuje, ako moc postupne deformuje charakter. Dielo bolo stiahnuté z obehu.
Kto bol Rudolf Jašík?
Autor lyrizovanej protivojnovej prózy – Námestie svätej Alžbety (1958), Mŕtvi nespievajú (1961); prekonal schematizmus.
Čím je Soirée protitotalitné?
Lasica a Satinský cez absurdné dialógy a slovné hry nepriamo kritizovali pomery.
Čo je samizdat a exilová literatúra?
Samizdat – doma rozmnožované necenzurované texty. Exilová – tvorba autorov, ktorí emigrovali (aj Mňačko po roku 1968).
Čo je čierny humor?
Humor s tragickými alebo tabuizovanými témami (smrť, násilie, útlak).
🔗 Spätné odkazy (1)