L24 – Slovenská dráma po roku 1945
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 24 |
| stav | vypracované |
Slovenská dráma po r. 1945 – Bukovčan - Kým kohút nazaspieva, Karvaš, Štepka, L+S - Soirée...
1. Vymedzenie a kontext
Slovenská 05 Pojmy/Pojmy/dráma po roku 1945 sa vyvíja v dvoch smeroch, ktoré zadanie priamo naznačuje: na jednej strane vážna, morálno-filozofická 05 Pojmy/Pojmy/dráma (Peter Karvaš, Ivan Bukovčan), ktorá sa vyrovnáva s otázkami vojny, moci a osobnej zodpovednosti; na druhej strane ľudová, satirická a autorská (kabaretná) dráma (Stanislav Štepka, dvojica Milan Lasica a Július Satinský), ktorá cez humor a nadsázku reflektuje spoločnosť a jej pomery. Rovnako ako v próze a poézii, aj dráma prechádza obdobím schematizmu, uvoľnenia v 60. rokoch a normalizácie po roku 1968.
2. Znaky slovenskej drámy po roku 1945
Morálno-filozofická (komorná) dráma
- sústredenie na hraničnú, existenciálnu situáciu, v ktorej sa odhaľuje charakter postáv,
- komorný priestor (jedno miesto deja), málo postáv, dôraz na dialóg a gradáciu napätia,
- téma vojny, moci, kolektívnej a individuálnej viny, morálneho rozhodovania pod tlakom.
Autorská a naivná (ľudová) dráma
- Štepkovo Radošinské naivné divadlo stavia na folklórnom, ľudovom základe, na naivite ako umeleckom princípe a na jazykovej hravosti a humore.
Kabaretná, slovnou hrou budovaná dráma (L+S)
- Milan Lasica a Július Satinský vytvorili osobitý typ intelektuálneho autorského divadla na pomedzí drámy, kabaretu a poézie – dialógy a monológy postavené na absurdite, slovnej hre a paradoxe, s nepriamou spoločenskou kritikou.
Termín „text-appeal" nepoužívaj, v zdrojoch sa nepodarilo doložiť. Na skúške stačí povedať, že Lasica a Satinský tvorili autorskú dvojicu, ktorej žánrom bol dialogizovaný kabaret / kabaretné pásmo so slovným humorom, absurditou a spoločenskou satirou.
3. Predstavitelia a diela
| Autor | Dielo / typ tvorby | Charakteristika |
|---|---|---|
| Ivan Bukovčan | Kým kohút nezaspieva (1969) | komorná morálna dráma z obdobia 2. svetovej vojny |
| Peter Karvaš | Polnočná omša (1959), Antigona a tí druhí (1962), Veľká parochňa (1964, knižne 1965), Absolútny zákaz (1969, knižne 1970) | popredný predstaviteľ vážnej povojnovej drámy |
| Stanislav Štepka | tvorba Radošinského naivného divadla | ľudová, naivná, satirická dráma |
| Milan Lasica a Július Satinský (L+S) | Soirée | kabaretný, slovnou hrou budovaný autorský text |
Podľa slovenskej Wikipédie: Polnočná omša (1959), Antigona a tí druhí (1962), Veľká parochňa (uvedená 1964, knižne 1965), Absolútny zákaz (uvedená 1969, knižne 1970). Karvašova tvorba sa spája s filozoficko-etickou tematikou moci a osobnej zodpovednosti.
4. Rozbor kľúčového diela
Zadanie priamo menuje hru Kým kohút nezaspieva Ivana Bukovčana (v zadaní uvedenú ako „Kým kohút nazaspieva").
- Literárny druh: dráma.
- Žáner: komorná psychologicko-morálna dráma.
- Téma: desať obyvateľov malého slovenského mesta je v novembri 1944, krátko po potlačení SNP, zadržaných ako rukojemníci – odveta za zabitie nemeckého vojaka. Nemecký veliteľ ich postaví pred krutú voľbu: do rána si musia sami spomedzi seba vybrať jedného, ktorý bude popravený.
- Kompozícia: jednotné miesto deja (pivnica, v ktorej sú rukojemníci zamknutí), krátky, zhustený čas deja, postupná gradácia napätia smerom k rozhodnutiu; dej sa odohráva takmer výlučne prostredníctvom dialógov medzi rukojemníkmi.
- Postavy: rôzne spoločenské a charakterové typy postavené vedľa seba v hraničnej situácii – ich reakcie (strach, sebectvo, obetavosť, snaha zachovať si dôstojnosť) odhaľujú skutočnú povahu každého z nich.
- Hlavná myšlienka: vojnová a totalitná situácia je skúškou ľudskosti – dráma kladie otázku kolektívnej a individuálnej zodpovednosti a ukazuje, že morálka sa naplno prejaví práve v okamihu extrémneho ohrozenia.
5. Literárna teória k téme
- Dráma – literárny druh určený primárne na javiskové stvárnenie, budovaný na dialógu a konaní postáv bez sprostredkúvajúceho rozprávača.
- Žánre drámy – tragédia (vážny konflikt s nezvratným, tragickým vyústením), komédia (veselohra so šťastným koncom, zosmiešňujúca ľudské nedostatky), činohra (vážna dráma zo súčasného alebo blízkeho života bez tragickej nevyhnutnosti), tragikomédia (spojenie vážnych a komických prvkov).
- Kompozícia drámy – klasické členenie na expozíciu (uvedenie postáv a situácie), kolíziu (nastolenie konfliktu), krízu a peripetiu (vyhrotenie a zvrat) a katastrofu/rozuzlenie (vyriešenie konfliktu). V Kým kohút nezaspieva je toto členenie zhustené do komornej, takmer jednoliatej dejovej línie.
- Dialóg a monológ – dialóg je rozhovor dvoch a viacerých postáv, monológ je súvislá reč jednej postavy (napr. vnútorný monológ postavy pred rozhodnutím); v dráme sú hlavným nositeľom deja aj charakteristiky postáv.
- Scénická poznámka (réžijná poznámka) – autorský text mimo dialógov, ktorý určuje javiskové stvárnenie (priestor, pohyb, gestá postáv).
- Kabaret / estráda ako hybridný žáner – útvar na pomedzí drámy, poézie a zábavného programu, ktorý namiesto uzavretého príbehu stavia na krátkych scénach, slovnej hre a priamom kontakte s publikom (typické pre tvorbu Lasicu a Satinského).
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Slovenská dráma po roku 1945 sa rozvíja v dvoch líniách: vážna, komorná morálno-filozofická dráma (Bukovčan – Kým kohút nezaspieva, Karvaš), ktorá skúma človeka v hraničnej situácii vojny a moci, a ľudová či kabaretná dráma (Štepka, Lasica a Satinský – Soirée), ktorá cez humor, naivitu a slovnú hru nepriamo reflektuje spoločnosť. Obe línie spája dôraz na dialóg ako hlavný nástroj charakteristiky postáv a na aktuálnosť morálnych a spoločenských otázok doby.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Aké dve línie má slovenská dráma po roku 1945?
Vážna morálno-filozofická dráma (Karvaš, Bukovčan) a ľudová, satirická a kabaretná dráma (Štepka, Lasica a Satinský).
O čom je Kým kohút nezaspieva?
V novembri 1944 je desať rukojemníkov zavretých v pivnici; do rána si musia vybrať jedného, ktorý bude popravený.
Aká je kompozícia a myšlienka Bukovčanovej hry?
Jednotné miesto (pivnica), krátky čas, gradácia cez dialóg; hraničná situácia odhalí skutočnú povahu ľudí – otázka zodpovednosti.
Ktoré hry napísal Peter Karvaš?
Polnočná omša, Antigona a tí druhí, Veľká parochňa, Absolútny zákaz.
Čím je typické Radošinské naivné divadlo?
Štepkova ľudová, naivná dráma s folklórnym základom, jazykovou hravosťou a humorom.
Aké sú fázy kompozície drámy?
Expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa (rozuzlenie).
Čo je tragikomédia a kabaret?
Tragikomédia spája vážne a komické prvky. Kabaret je hybrid drámy, poézie a zábavy – krátke scény, slovná hra, kontakt s publikom.
🔗 Spätné odkazy (1)