L33 – Román – charakteristika, vývin, typy
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 33 |
| stav | vypracované |
Román – charakteristika, vývin, typy – práca s konkrétnymi dielami (zoznam povinných diel)
1. Vymedzenie a kontext
Román je najrozsiahlejší epický žáner, spravidla písaný prózou (výnimočne aj veršom – napr. Puškinov Eugen Onegin sa označuje ako román vo veršoch). Od ostatných epických žánrov sa odlišuje najmä rozsahom, počtom postáv a počtom dejových línií. Zatiaľ čo poviedka a novela pracujú s jedným uzlom deja, román rozvíja hlavnú dejovú líniu popri viacerých vedľajších a sleduje postavy počas dlhšieho časového obdobia, počas ktorého sa spravidla menia.
2. Charakteristika (znaky) románu
- rozsiahlosť – členenie na kapitoly, prípadne diely;
- viacero dejových línií – hlavná línia je doplnená vedľajšími, ktoré sa môžu prelínať;
- veľký počet postáv, z ktorých mnohé sú dynamické – v priebehu deja sa vyvíjajú;
- prepracovaná kompozícia – chronologická, retrospektívna, rámcová alebo paralelná;
- rozprávač v er-forme (3. osoba) alebo ich-forme (1. osoba), striedanie rozprávania s priamou rečou postáv;
- široký záber spoločenského, historického alebo psychologického pozadia deja.
3. Vývin románu
- Staroveké a stredoveké korene: epos a rytiersky epos pripravili pôdu neskoršiemu románu (rozsiahly dej, veľa postáv), samotný pojem „román" sa však viaže až na neskoršie obdobia.
- Renesancia: vzniká pikareskný (dobrodružný) román s komickým hrdinom, ktorý paroduje idealizované rytierske príbehy – najznámejším príkladom je Cervantesov Don Quijote.
- Klasicizmus a osvietenstvo: rozvíja sa výchovný a filozofický román.
- Romantizmus: obľúbený je historický a dobrodružný román (napr. A. S. Puškin – Kapitánova dcéra).
- Realizmus 19. storočia: vrchol žánru – spoločenský a psychologický román (Balzac, Tolstoj, Dostojevskij), ktorý sa snaží objektívne a kriticky zobraziť dobovú spoločnosť.
- 20. storočie: na Slovensku vzniká sociálno-psychologický román medzivojnového obdobia (J. C. Hronský), neskôr sa forma románu ďalej experimentálne obmieňa (napr. tzv. nový román, ktorý popiera tradičný dej a vystavanú postavu v prospech jazyka a podtextu).
4. Typy románu
| Typ románu | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Historický | dej sa odohráva v období, ktoré autor sám nezažil | A. S. Puškin – Kapitánova dcéra |
| Sociálny | zameraný na životy a problémy určitej spoločenskej vrstvy | H. de Balzac – Otec Goriot |
| Psychologický | dôraz na vnútorné prežívanie a citový svet postáv | F. M. Dostojevskij – Zločin a trest |
| Sociálno-psychologický | spája sociálnu tému s vnútorným prežívaním | J. C. Hronský – Jozef Mak |
| Pikareskný | parodický, s komickým alebo podvodníckym hrdinom | M. de Cervantes – Don Quijote |
| Utopický | opisuje predstavu (ne)dosiahnuteľnej dokonalej spoločnosti | – |
| Dievčenský | určený dospievajúcim dievčatám, dôraz na citovú stránku | – |
| Nový román | popiera tradičný dej a postavu, dôraz na jazyk a podtext | – |
5. Rozbor kľúčového diela – Jozef Mak (J. C. Hronský)
- Literárny druh: epika. Žáner: sociálno-psychologický román. Obdobie: slovenská medzivojnová literatúra.
- Kompozícia: dielo má 75 krátkych kapitol, autor pracuje s retardáciou deja (zámerné spomaľovanie), aby vyzdvihol vnútorné prežívanie postáv pred vonkajším dejom.
- Postavy: Jozef Mak – „človek – milión", teda obyčajný, ničím nevýnimočný človek, ktorý znáša utrpenie, ale vydrží; brat Jano – jeho protipól, agresívny a sebecký; Maruša a Jula – kontrastná dvojica žien (fyzická krása s morálnym úpadkom oproti telesnému nedostatku s vnútornou krásou).
- Hlavná myšlienka: fatalizmus – človek nemôže uniknúť osudu daného už narodením (Jozef je nemanželské dieťa), no aj napriek tomu si zachováva ľudskú dôstojnosť prácou a vytrvalosťou.
6. Literárna teória k téme
- Epika ako literárny druh a jej žánrové formy podľa rozsahu: poviedka (krátka, jedna dejová línia), novela (stredný rozsah, jedna zauzlená situácia so zvratom – pointou), román (najrozsiahlejší, viac dejových línií).
- Kompozičné postupy v epike: chronologický (dej plynie v časovom slede), retrospektívny (návrat k minulosti), rámcový (dielo vložené do vonkajšieho rámca, napr. Drak sa vracia), paralelný (viacero dejových línií sledovaných súčasne, typické pre rozsiahle romány ako Vojna a mier).
- Rozprávač: er-forma (rozprávanie v 3. osobe, rozprávač stojí mimo deja, môže byť vševediaci) a ich-forma (rozprávanie v 1. osobe, rozprávač je súčasťou deja).
- Fázy vývinu deja (uplatniteľné aj v epike, nielen v dráme): expozícia (uvedenie postáv a prostredia), kolízia/zápletka (vznik konfliktu), kríza (vyhrotenie), peripetia (zvrat), rozuzlenie (vyriešenie konfliktu).
7. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Odpoveď stavám na troch krokoch: (1) definícia románu cez porovnanie s poviedkou a novelou (rozsah, počet dejových línií), (2) stručný prehľad vývinu od pikareskného cez historický až po realistický a moderný sociálno-psychologický román, (3) tabuľka typov s aspoň jedným konkrétnym dielom ku každému typu, ktoré viem podrobnejšie rozobrať – najisto Jozef Mak ako slovenský sociálno-psychologický román.
Súvisiace poznámky
- Jozef Mak – rozbor diela
- Drak sa vracia – rozbor diela
- Slovenská medzivojnová literatúra – kontext
- L18 – Slovenská medzivojnová próza
- L26 – Epika ako literárny druh
Kontrolné otázky
Čo je román a čím sa líši od novely a poviedky?
Najrozsiahlejší epický žáner – viac dejových línií, veľa (často dynamických) postáv, dlhé časové obdobie.
Ako sa vyvíjal román?
Pikareskný (renesancia, Don Quijote) → výchovný (osvietenstvo) → historický (romantizmus) → spoločenský a psychologický (realizmus) → sociálno- psychologický a nový román (20. storočie).
Aké typy románu poznáš?
Historický, sociálny, psychologický, sociálno-psychologický, pikareskný, utopický, dievčenský, nový román.
Uveď príklady ku každému typu románu.
Historický – Kapitánova dcéra; sociálny – Otec Goriot; psychologický – Zločin a trest; sociálno-psychologický – Jozef Mak; pikareskný – Don Quijote.
Čo je paralelná kompozícia?
Viacero dejových línií sledovaných súčasne (Vojna a mier, Anna Kareninová).
Čo je retardácia deja?
Zámerné spomaľovanie deja – vyzdvihuje vnútorné prežívanie (Jozef Mak).
Môže byť román veršovaný?
Áno, výnimočne – Puškinov Eugen Onegin je román vo veršoch.
🔗 Spätné odkazy (1)