L35 – Svetový realizmus – typy románu
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 35 |
| stav | vypracované |
Svetový realizmus – typy románu (Otec Goriot, Zločin a trest, Anna Kareninová, Vojna a mier)
1. Vymedzenie a kontext
Realizmus je literárny smer 19. storočia, ktorý nastupuje po romantizme ako jeho protiklad. Namiesto zveličených citov a výnimočných hrdinov sa sústreďuje na objektívne, vecné zobrazenie skutočnosti a na kritiku dobovej spoločnosti. Vo svetovej literatúre sa najvýraznejšie presadil vo Francúzsku (H. de Balzac) a v Rusku (F. M. Dostojevskij, L. N. Tolstoj), kde priniesol rozsiahle spoločenské romány zachytávajúce život naprieč jednotlivými vrstvami.
2. Znaky realizmu
- objektivita – autor sa snaží zobraziť realitu bez idealizácie;
- typizácia – postava je „typickým hrdinom v typických okolnostiach", teda predstaviteľom širšej spoločenskej skupiny;
- determinizmus – charakter človeka je formovaný prostredím, výchovou a spoločenským postavením;
- kritika spoločnosti – dôraz na sociálne rozdiely, honbu za majetkom, pokrytectvo;
- presnosť opisu prostredia, doby a detailov každodenného života;
- prepracovaná psychológia postáv a vševediaci rozprávač (er-forma), ktorý má prehľad nad všetkými dejovými líniami.
3. Typy románu vo svetovom realizme
| Typ románu | Charakteristika | Dielo |
|---|---|---|
| Sociálny (spoločenský) | zobrazuje životy a hodnoty konkrétnej spoločenskej vrstvy, kritizuje honbu za peniazmi a postavením | H. de Balzac – Otec Goriot |
| Psychologicko-filozofický | dôraz na vnútorný svet a myšlienkové pochody hlavnej postavy, filozofická otázka viny a trestu | F. M. Dostojevskij – Zločin a trest |
| Spoločensko-psychologický (rodinný) | sleduje osobnú drámu jednotlivca v strete so spoločenskými konvenciami | L. N. Tolstoj – Anna Kareninová |
| Historicko-spoločenský (románová epopeja) | rozsiahle zachytenie spoločnosti a dejinnej udalosti prostredníctvom viacerých rodín a osudov | L. N. Tolstoj – Vojna a mier |
- Otec Goriot (H. de Balzac): súčasť autorovho cyklu Ľudská komédia. Otec Goriot obetuje celý majetok svojim dvom dcéram, ktoré ho napokon opustia; mladý Eugène de Rastignac popri tom prechádza „školou" parížskej spoločnosti a rozhoduje sa presadiť za každú cenu. Dielo kritizuje spoločnosť, v ktorej peniaze nahradili citové väzby.
- Zločin a trest (F. M. Dostojevskij): chudobný študent Rodion Raskoľnikov zavraždí úžerníčku, presvedčený vlastnou teóriou o „mimoriadnom človeku", ktorému je dovolené prekročiť morálny zákon. Dielo sleduje jeho psychické trápenie po čine a cestu k pokániu, ku ktorej mu pomáha Soňa Marmeladovová.
- Anna Kareninová (L. N. Tolstoj): hrdinka opustí spoločensky bezpečné, no citovo prázdne manželstvo s Alexejom Kareninom kvôli láske k Vronskému; za porušenie spoločenskej konvencie zaplatí najvyššiu cenu. Popri tejto línii beží aj paralelný príbeh Ľevina a Kitty, ktorí hľadajú zmysel života na vidieku.
- Vojna a mier (L. N. Tolstoj): rozsiahly román zachytávajúci ruskú spoločnosť počas napoleonských vojen prostredníctvom osudov viacerých rodín (Rostovovci, Bolkonskovci, Bezuchovovci); autor v ňom rozvíja aj vlastnú filozofiu dejín – otázku, či dejiny tvoria veľké osobnosti, alebo anonymné masy a náhoda.
4. Rozbor kľúčového diela – Zločin a trest (F. M. Dostojevskij)
- Literárny druh: epika. Žáner: psychologicko-filozofický (sociálno-psychologický) román. Smer: ruský realizmus.
- Kompozícia: dej sleduje čin (vraždu) a jeho následky – teda nie je postavený na napätí „kto to urobil", ale na tom, čo sa deje v páchateľovi po čine.
- Postavy: Rodion Raskoľnikov (hlavný hrdina, chudobný študent s teóriou o výnimočnom človeku), Soňa Marmeladovová (predstaviteľka pokory a súcitu, ktorá Raskoľnikova sprevádza k pokániu), vyšetrovateľ Porfirij Petrovič.
- Hlavná myšlienka: žiadna teória nedáva človeku právo prekročiť mravný zákon; skutočný trest nie je vonkajší (väzenie, Sibír), ale vnútorný – muky svedomia. Dielo tak spája sociálnu kritiku (bieda ako motív činu) s filozofickou a psychologickou rovinou.
5. Literárna teória k téme
- Sociálny (spoločenský) román – žáner zameraný na zobrazenie určitej spoločenskej vrstvy a jej hodnôt (Otec Goriot).
- Psychologický román – žáner s dôrazom na vnútorné prežívanie a myšlienkové pochody postavy (Zločin a trest).
- Románová epopeja – rozsiahly prozaický útvar zobrazujúci dejinnú udalosť prostredníctvom osudov mnohých postáv a rodín (Vojna a mier); pojem sa odlišuje od staroveko-stredovekého veršovaného eposu tým, že ide o modernú prózu s prepracovanou psychológiou postáv.
- Typizácia postavy – literárnoteoretický princíp realizmu, podľa ktorého postava reprezentuje širšiu skupinu ľudí v podobnej spoločenskej situácii (Rastignac ako typ ambiciózneho mladíka).
- Paralelná kompozícia – vedenie viacerých dejových línií súčasne, ktoré sa v priebehu diela stretávajú alebo dopĺňajú (v Anne Kareninovej beží línia Anna – Vronskij popri línii Ľevin – Kitty; rovnaký postup využíva Tolstoj aj vo Vojne a mieri, kde súčasne sleduje osudy viacerých rodín).
- Vševediaci rozprávač (er-forma) – rozprávač, ktorý pozná myšlienky a pocity všetkých postáv, typický nástroj realistického spoločenského románu.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Pri tejto téme mám pripravenú tabuľku štyroch typov románu s jedným konkrétnym dielom ku každému (sociálny – Otec Goriot, psychologický – Zločin a trest, spoločensko-psychologický – Anna Kareninová, historicko-spoločenský – Vojna a mier) a jeden z nich – Zločin a trest – viem rozobrať do hĺbky vrátane hlavnej myšlienky. K tomu pridám znaky realizmu (typizácia, determinizmus, objektivita) a pojem románová epopeja, ktorý je pre Vojnu a mier kľúčový.
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Aké sú znaky realizmu?
Objektivita, typizácia („typický hrdina v typických okolnostiach“), determinizmus, kritika spoločnosti, presný opis, psychológia postáv, vševediaci rozprávač.
Vymenuj typy realistického románu s príkladmi.
Sociálny – Otec Goriot; psychologicko-filozofický – Zločin a trest; spoločensko-psychologický – Anna Kareninová; historicko-spoločenský (epopeja) – Vojna a mier.
O čom je Otec Goriot?
Goriot obetuje majetok dcéram, ktoré ho opustia; Rastignac sa učí presadiť v Paríži. Kritika spoločnosti, kde peniaze nahradili city (cyklus Ľudská komédia).
Aká je hlavná myšlienka Zločinu a trestu?
Žiadna teória nedáva právo prekročiť mravný zákon; skutočný trest sú muky svedomia.
O čom je Anna Kareninová?
Anna opustí manželstvo kvôli Vronskému a doplatí na porušenie konvencií; paralelne beží línia Ľevina a Kitty.
Čo je románová epopeja?
Rozsiahla próza zobrazujúca dejinnú udalosť cez osudy mnohých rodín (Vojna a mier – napoleonské vojny, Rostovovci, Bolkonskovci, Bezuchovovci).
Čo je determinizmus v realizme?
Charakter človeka formuje prostredie, výchova a spoločenské postavenie.
🔗 Spätné odkazy (1)