L01 – Staroveká literatúra
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 1 |
| stav | vypracované |
Staroveká literatúra - znaky, literárne druhy a žánre (epos, báj, bájka, komédia, tragédia...), autori a ich diela. Antigona, Iliada, Odysea
1. Vymedzenie a kontext
Staroveká literatúra zahŕňa písomníctvo od vzniku písma (okolo 4. tisícročia pred n. l. v Mezopotámii a Egypte) po zánik antického sveta v 5. storočí n. l. Delí sa na literatúru orientálnu (sumersko-akkadskú, egyptskú, hebrejskú, indickú, čínsku) a literatúru antickú – grécku a rímsku –, ktorá sa stala priamym základom celej európskej literárnej tradície.
Grécka literatúra sa vyvíjala vo viacerých obdobiach: archaickom (homérsky epos, raná lyrika), klasickom (attická 05 Pojmy/Pojmy/dráma 5. storočia pred n. l.) a helenistickom. Rímska literatúra na ňu neskôr nadviazala v období republiky a cisárstva a preniesla grécke literárne druhy a žánre do latinčiny.
2. Znaky starovekej literatúry
- mytologický základ – dej sa odohráva v spolupôsobení bohov a ľudí, svet vysvetľujú mýty
- spätosť s náboženstvom a osudom – dôraz na moiru (osud) ako silu nadradenú človeku i bohom
- prevaha viazanej (veršovanej) reči – verš sa ľahšie uchovával a šíril v ústnom podaní ešte pred rozšírením písma
- vznik klasickej podoby troch literárnych druhov – epiky, lyriky a drámy
- kult hrdinu – dôraz na česť, slávu a hrdinský čin v epike, na osobný cit v lyrike
- prísne kompozičné pravidlá drámy – zásada troch jednôt, chór, katarzia
3. Predstavitelia a diela
Orientálna literatúra: Epos o Gilgamešovi (sumersko-akkadský epos, pokladaný za najstarší dochovaný epos, téma priateľstva a márneho hľadania nesmrteľnosti); Biblia – Starý zákon ako základný text hebrejskej literatúry.
Grécka literatúra: Homér – eposy Ilias (dej z posledného roka trójskej vojny, ústredná téma hnev Achilla) a Odysea (desaťročný návrat Odysea domov), obidva napísané hexametrom; Sapfó – osobná (milostná) lyrika; Ezop – bájky; 05 Pojmy/Pojmy/dráma – Aischylos, Sofokles a Euripides (tragédia), Aristofanes (komédia).
Rímska literatúra: Vergílius (epos Aeneis, slovenský názov Eneida), Horácius (lyrika, motív carpe diem), Ovídius, Plautus (komédie).
4. Rozbor kľúčového diela – Sofokles: Antigona
- literárny druh: dráma; žáner: antická tragédia
- téma: konflikt medzi zákonom štátu a nepísaným, mravným (božským) zákonom
- dej: Antigona napriek zákazu kráľa Kreóna pochová svojho brata Polyneika, ktorý padol pri útoku na rodné mesto Téby; za neposlušnosť je odsúdená na smrť zaživa zamurovaná v jaskyni, čo napokon privodí aj smrť jej snúbenca Haimona (Kreónovho syna) a kráľovnej Eurydiky
- postavy: Antigona (stelesnenie mravnej zásadovosti a vernosti rodine), Kreón (štátna moc presvedčená o vlastnej pravde, ktorá sa mýli), Ismena (opatrná sestra ako protiklad Antigony), Haimon, veštec Teiresias
- kompozícia: klasická antická dráma s chórom, ktorý komentuje dej a formuluje mravné ponaučenie
- hlavná myšlienka: nadradenosť svedomia a rodinnej/mravnej povinnosti nad ľudským (štátnym) zákonom; Kreónova tragická vina (hamartia) pramení z pýchy (hybris) a neochoty ustúpiť, rozuzlenie prináša katarziu – očistenie diváka súcitom a strachom
5. Literárna teória k téme
- epos – rozsiahla veršovaná epická skladba s hrdinským alebo mytologickým námetom, členená na spevy, s pomalým rozprávačským tempom (epická šírka), ustálenými prívlastkami a začiatkom in medias res; príkladom je Ilias
- hexameter – časomerný veršový systém staroveku; verš so šiestimi stopami (prevažne daktylskými), založený na striedaní dlhých a krátkych slabík, nie na prízvuku
- báj (mýtus) – anonymný príbeh o bohoch, vzniku sveta a človeka, ktorý vysvetľuje svet obrazným spôsobom
- bájka – krátky epický útvar s alegorickým dejom, v ktorom vystupujú spravidla zvieratá ako nositelia ľudských vlastností; končí sa mravným ponaučením (napr. u Ezopa)
- tragédia – dramatický žáner s vážnym, konfliktným dejom smerujúcim k nešťastnému koncu hlavnej postavy; typická je katarzia a zásada troch jednôt (miesta, času, deja)
- komédia – dramatický žáner, ktorý satiricky zobrazuje nedostatky spoločnosti či jednotlivca a spravidla končí šťastne
- chór – kolektívna postava antickej drámy, ktorá komentuje dej a sprostredkúva jeho mravné posolstvo
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Staroveká literatúra položila základy európskeho písomníctva – dala mu literárne druhy (epika, lyrika, dráma), žánre (epos, báj, bájka, tragédia, komédia) aj veršový systém (časomieru). Na príklade Sofoklovej Antigony viem ukázať, ako antická tragédia buduje konflikt medzi jednotlivcom a mocou, medzi svedomím a zákonom, a ako tento konflikt rieši prostredníctvom katarzie.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Aké sú znaky starovekej literatúry?
Mytologický základ, spätosť s náboženstvom a osudom, prevaha veršovanej reči, vznik epiky, lyriky a drámy, kult hrdinu, prísne pravidlá drámy.
Kto je autorom Iliady a Odysey a o čom sú?
Homér. Ilias – posledný rok trójskej vojny, hnev Achilla. Odysea – desaťročný návrat Odysea domov. Obe sú písané hexametrom.
Aký konflikt rieši Sofoklova Antigona?
Konflikt medzi štátnym zákonom (Kreónov zákaz pochovať Polyneika) a nepísaným mravným (božským) zákonom a svedomím.
Čo je katarzia, hybris a hamartia?
Katarzia – očistenie diváka súcitom a strachom. Hybris – pýcha. Hamartia – tragická vina hrdinu (Kreón).
Aký je rozdiel medzi bájou a bájkou?
Báj (mýtus) je príbeh o bohoch a vzniku sveta. Bájka je krátky alegorický príbeh so zvieratami a mravným ponaučením (Ezop).
Čo je zásada troch jednôt a akú úlohu má chór?
Jednota miesta, času a deja. Chór je kolektívna postava, ktorá komentuje dej a vyslovuje mravné posolstvo.
Vymenuj predstaviteľov rímskej literatúry.
Vergílius (Aeneis), Horácius (carpe diem), Ovídius, Plautus (komédie).
🔗 Spätné odkazy (1)