L04 – Baroková literatúra
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 4 |
| stav | vypracované |
Baroková literatúra - znaky, predstavitelia, lit. diela – H. Gavlovič Valaská škola mravúv stodola
1. Vymedzenie a kontext
Barok je umelecký sloh 17. a začiatku 18. storočia, ktorý v strednej Európe úzko súvisí s protireformáciou a rekatolizáciou po tridsaťročnej vojne. Na Slovensku sa baroková literatúra vyvíja v čase tureckých vojen, protihabsburských stavovských povstaní a náboženských sporov medzi katolíkmi a protestantmi, ktoré rozdeľujú aj samotnú literárnu tvorbu na dva prúdy.
Slovo „barok“ pôvodne označovalo nepravidelnú, zvláštne tvarovanú perlu – aj to naznačuje jeho ťažisko: sklon k neobvyklosti, dynamike a prekvapeniu namiesto renesančnej vyváženosti. Rekatolizačné úsilie sa u nás spája aj s rozvojom vzdelanosti pod vplyvom cirkevných rádov (jezuiti, františkáni), ktoré zakladajú školy a podporujú duchovnú literatúru určenú širokým vrstvám veriacich.
2. Znaky barokovej literatúry
- kontrastnosť – protiklady tela a duše, pozemského a nebeského, života a smrti
- pominuteľnosť sveta – motív márnosti (vanitas vanitatum) a memento mori (pripomienka smrti)
- silný náboženský cit – dôraz na city a vášeň namiesto renesančného racionalizmu
- zdobnosť výrazu – bohatá metaforika, hyperbola, antitéza, gradácia
- dve línie na Slovensku – katolícka (jezuitská, spätá s rekatolizáciou) a protestantská (evanjelická)
- rozvoj duchovnej piesne a kázne, ale aj didaktickej (mravoučnej) poézie
- popri náboženskej tvorbe vzniká aj svetská baroková literatúra – cestopisy, kalendáre a príležitostná (oslavná či pohrebná) poézia
3. Predstavitelia a diela
- Hugolín Gavlovič – katolícky kňaz (františkán), predstaviteľ katolíckej línie slovenského baroka, autor rozsiahlej veršovanej skladby Valaská škola mravúv stodola
- Juraj Tranovský – predstaviteľ protestantskej línie, autor kancionála Cithara sanctorum, zbierky duchovných piesní, ktorá sa dlho používala v evanjelických zboroch
4. Rozbor kľúčového diela – H. Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola
- literárny druh: didaktická (lyricko-epická) poézia; žáner: rozsiahla veršovaná mravoučná skladba
- kompozícia: dielo je členené do viacerých častí, v ktorých sa strieda rozprávanie, podobenstvo a priame mravné ponaučenie; rámcom je prostredie valaského (pastierskeho) života
- téma: prostredníctvom obrazov zo života valachov a bačov (pastierov oviec) podáva Gavlovič mravoučné úvahy o živote, smrti, spravodlivosti, práci a láske k blížnemu, ale aj kritiku spoločenských neduhov
- rozprávač/postavy: rozprávač v úlohe učiteľa (bača) sa prihovára svojim „žiakom“ (valachom); forma je blízka podobenstvu a ľudovej múdrosti
- hlavná myšlienka: kresťanská mravouka podaná zrozumiteľne a ľudovo, s využitím obrazov z bežného vidieckeho života – spojenie učenej barokovej poézie so slovenským ľudovým prostredím
- jazyk: dielo je písané slovakizovanou češtinou (bibličtinou) s výraznými prvkami západoslovenského (trenčianskeho) nárečia z okolia Pruského, kde Gavlovič ako františkán pôsobil, čím sa stáva dôležitým predstupňom neskoršej spisovnej slovenčiny
Rok vzniku: 1755. Rok prvého knižného vydania: 1830 – 1831 (dielo teda takmer 80 rokov kolovalo iba v rukopise, kým vyšlo tlačou). Dielo tvorí vyše 1200 dvanásťveršových básní (tzv. „hodín“) písaných bohemizovanou slovenčinou (zdroj: sk.wikipedia.org/wiki/Hugolín_Gavlovič).
Povedz, že dielo tvorí vyše 1200 dvanásťveršových básní — to je overený údaj, z ktorého vyplýva radovo cca 15 000 veršov. Tradične sa uvádza aj presnejšie číslo (1250 „hodín“, cca 17 000 veršov), no to spomeň len ako tradičný, nie overený údaj. Presné čísla over v kritickom vydaní: G. Gáfriková (ed.), Valaská škola mravúv stodola, Veda, 1989.
5. Literárna teória k téme
- didaktická (mravoučná) poézia – poézia, ktorej hlavným cieľom je poučiť čitateľa, sprostredkovať mu mravné alebo náboženské ponaučenie (Valaská škola mravúv stodola)
- kancionál – zbierka duchovných (cirkevných) piesní určených na spoločný spev
- alegória – obrazné vyjadrenie abstraktnej mravnej pravdy prostredníctvom konkrétneho príbehu (podobenstva), typický postup barokovej didaktickej literatúry
- antitéza – štylistická figúra založená na protiklade (napr. život – smrť, bohatstvo – chudoba), typická pre barokové videnie sveta
- hyperbola – zveličenie, zdôraznenie citu alebo javu nad mieru skutočnosti
- sylabický verš – veršový systém založený na rovnakom počte slabík vo verši bez ohľadu na ich dĺžku; je základným veršovým princípom slovenskej barokovej poézie i ľudovej piesne
Popri veršovanej didaktickej poézii patrí k barokovým žánrom aj kázeň – prehovor duchovného k veriacim, budovaný na presviedčaní a citovom pôsobení na poslucháča, a meditatívna lyrika, ktorá sa sústreďuje na osobné rozjímanie o Bohu, hriechu a smrti.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Barok stavia na kontraste pozemského a večného a na silnom náboženskom cite. Slovenská baroková literatúra sa delí na katolícku a protestantskú líniu; Gavlovičova Valaská škola mravúv stodola je vrcholom katolíckej didaktickej poézie – mravoučné posolstvo v nej autor podáva prostredníctvom ľudového, valašského prostredia a jazyka blízkeho vtedajšiemu ľudu. Práve spojenie učenej, kazateľsky školenej poézie s domácim, ľudovým prostredím robí z Gavlovičovho diela jeden z najvýraznejších dokladov toho, že aj barokový autor dokázal písať zrozumiteľne pre bežného čitateľa svojej doby.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
V akých podmienkach vzniká barok?
V 17. a 18. storočí, v čase protireformácie a rekatolizácie, tureckých vojen a stavovských povstaní.
Aké sú znaky barokovej literatúry?
Kontrastnosť, pominuteľnosť (vanitas, memento mori), silný náboženský cit, zdobný výraz (metafora, hyperbola, antitéza), didaktickosť.
Aké línie má slovenský barok?
Katolícku (Gavlovič) a protestantskú (Tranovský – Cithara sanctorum).
Opíš dielo Valaská škola mravúv stodola.
Gavlovičova didaktická veršovaná skladba (1755) – mravné ponaučenia o živote, smrti a práci podané cez obrazy valaského života; bača učí valachov.
Akým jazykom písal Gavlovič?
Slovakizovanou češtinou s prvkami západoslovenského nárečia – predstupeň spisovnej slovenčiny.
Čo je kancionál?
Zbierka duchovných piesní na spoločný spev (Cithara sanctorum).
Čo je sylabický verš?
Verš s rovnakým počtom slabík bez ohľadu na ich dĺžku; základ barokovej poézie aj ľudovej piesne.
🔗 Spätné odkazy (1)