L16 – Téma prvej svetovej vojny v literatúre
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 16 |
| stav | vypracované |
Téma 1. svetovej vojny vo svetovej literatúre, stratená generácia, expresionizmus, predstavitelia, diela (Na západe nič nové)
1. Vymedzenie a kontext
Prvá svetová vojna (1914 – 1918) je civilizačným zlomom, ktorý zasiahol aj literatúru. Milióny mladých mužov odchádzali na front s ilúziami o hrdinstve a vlastenectve, ktoré im vštepovala škola aj štátna propaganda. Realita zákopovej vojny – masové zabíjanie, plynové útoky, roky strávené v blate zákopov – tieto ilúzie definitívne zničila.
Z tohto rozporu vzniká pojem stratená generácia (lost generation) – označenie pre autorov, ktorí prešli frontom a po vojne sa nedokázali plnohodnotne vrátiť do civilného života. Cítili sa odcudzení od spoločnosti, ktorá ich do vojny poslala, a sklamaní z hodnôt, na ktorých boli vychovaní. Termín sa pripisuje Gertrude Steinovej, do širšieho povedomia ho uviedol Ernest Hemingway.
Súbežne sa v próze i poézii presadzuje expresionizmus – umelecký smer, ktorý na krízu hodnôt reaguje citovo vypätým, zveličeným a deformovaným zobrazením reality.
2. Znaky expresionizmu a prózy stratenej generácie
- Expresionizmus: dôraz na vnútorný, citový zážitok postavy, hyperbola (zveličenie), kontrast, deformovaný obraz skutočnosti, temné a drastické obrazy, expresívna lexika.
- Témy: vojna, smrť, utrpenie, rozklad hodnôt, zánik civilizácie, biologický a fyzický rozklad človeka v extrémnej situácii.
- Próza stratenej generácie: silná autobiografickosť – autori čerpajú z vlastnej frontovej skúsenosti; triezvy, vecný jazyk striedaný s expresívnymi pasážami pri opise násilia; kontrast medzi frázami vlasteneckej propagandy a realitou zákopov; dôraz na kolektívny osud generácie, nie na jedného výnimočného hrdinu; otvorený alebo nezmierlivý koniec bez katarzie.
- Kompozícia: chronologická, retrospektívna, často rámcovaná pohľadom priameho účastníka udalostí.
3. Predstavitelia a diela
- Erich Maria Remarque (Nemecko) – Na západe nič nové (časopisecky 1928, knižne 1929)
- Ernest Hemingway (USA) – Zbohom, zbraniam (1929), Slnko aj vychádza (1926)
- Henri Barbusse (Francúzsko) – Oheň (1916)
- F. Scott Fitzgerald (USA) – Veľký Gatsby (1925); k stratenej generácii sa radí najmä osobnými väzbami na Hemingwaya a Gertrude Steinovú a témou povojnového rozčarovania, priamo dej vojny však netematizuje.
4. Rozbor kľúčového diela – Na západe nič nové
- Autor: Erich Maria Remarque, nemecký spisovateľ, ktorý sám bojoval na západnom fronte.
- Literárny druh: epika. Žáner: vojnový, protivojnový román s autobiografickými prvkami.
- Rozprávač: 1. osoba – rozprávačom a zároveň hlavným hrdinom je vojak Paul Bäumer.
- Téma: skúsenosť skupiny nemeckých vojakov na západnom fronte, postupný rozklad ilúzií mladej generácie narukovanej priamo zo školských lavíc.
- Kompozícia: chronologická, s retrospektívnymi pasážami, v ktorých rozprávač spomína na predvojnový život a na učiteľa Kantoreka, ktorý žiakov nahováral na narukovanie vlasteneckými frázami.
- Postavy: Paul Bäumer a jeho spolužiaci-vojaci; v priebehu deja postupne umierajú, čím sa zvýrazňuje myšlienka vyhladenia celej generácie.
- Hlavná myšlienka: vojna ničí mladú generáciu bez ohľadu na to, na ktorej strane bojuje; kontrastuje sa vlastenecká fráza s krutosťou frontovej reality. Samotný názov diela je trpkou iróniou – Paul zomiera práve v deň, keď vojenské hlásenie znie „na západe nič nové“, teda v deň, ktorý sa z pohľadu velenia nepovažuje za nič mimoriadne.
- Štýl: strohý, vecný jazyk, ktorý sa v momentoch násilia a smrti mení na expresívny, plný drastických obrazov.
5. Literárna teória k téme
- Epika a žáner: vojnový (protivojnový) román – rozsiahla epická próza s jednou hlavnou dejovou líniou a kolektívnym hrdinom (skupina vojakov).
- Rozprávač – ich-forma vs. er-forma: ich-forma (rozprávanie v 1. osobe) je typická pre autobiografickú prózu stratenej generácie – rozprávač je zároveň účastníkom deja, čo zvyšuje autentickosť a emocionálnu naliehavosť; er-forma (3. osoba, vševediaci rozprávač) dielo nepoužíva.
- Sujet a fabula: fabula je chronologický sled udalostí (od narukovania po smrť), sujet je spôsob, akým ich autor usporiadal v texte (vrátane retrospektívnych spomienok na školu).
- Kompozícia: chronologická s prvkami retrospektívy.
- Umelecké prostriedky expresionizmu: hyperbola (zveličenie hrôzy), kontrast (fráza vs. realita), expresívna lexika (citovo silne zafarbené slová).
- Motív a symbol: motív je opakujúci sa významový prvok (napr. motív straty mladosti, motív mlčania medzi vojakmi a civilistami); symbol je znak s prenesným významom presahujúcim doslovný text – tu samotný názov románu.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Prvá svetová vojna vyvolala v literatúre hlbokú krízu hodnôt, ktorú najsilnejšie vyjadrila próza stratenej generácie – autori, ktorí prešli frontom a stratili vieru v zmysel obete, ktorú od nich spoločnosť žiadala. Expresionizmus im poskytol umelecké prostriedky (hyperbolu, kontrast, expresívnu lexiku) na zobrazenie tejto skúsenosti. Vrcholným dielom je Remarquov autobiograficky ladený román Na západe nič nové, ktorý cez osud vojaka Paula Bäumera a jeho spolužiakov ukazuje, že vojna ničí celú generáciu bez ohľadu na stranu, na ktorej bojuje, a že fráza o hrdinstve nemá s realitou zákopov nič spoločné.
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Čo je stratená generácia?
Autori, ktorí prešli frontom 1. svetovej vojny a po nej sa nedokázali vrátiť do civilného života; sklamaní a odcudzení (termín G. Steinovej, Hemingway).
Aké sú znaky prózy stratenej generácie?
Autobiografickosť, vecný jazyk s expresívnymi pasážami, kontrast propagandy a reality, kolektívny osud generácie, nezmierlivý koniec.
Ako expresionizmus zobrazuje vojnu?
Hyperbolou, kontrastom, deformáciou, drastickými obrazmi a expresívnou lexikou.
O čom je Na západe nič nové?
Paul Bäumer a jeho spolužiaci narukujú pod vplyvom učiteľa Kantoreka; postupne na fronte umierajú, Paul padne v deň hlásenia „na západe nič nové“.
Aký význam má názov románu?
Trpká irónia – smrť človeka je pre velenie bezvýznamná udalosť.
Aký rozprávač je v diele a prečo?
Ich-forma (Paul Bäumer) – zvyšuje autentickosť a naliehavosť.
Vymenuj ďalších autorov vojnovej prózy.
Hemingway (Zbohom, zbraniam), Barbusse (Oheň), Fitzgerald (Veľký Gatsby – povojnové rozčarovanie).
Aký je rozdiel medzi fabulou a sujetom?
Fabula – chronologický sled udalostí. Sujet – spôsob, akým ich autor usporiadal v texte.
🔗 Spätné odkazy (1)