L21 – Slovenská próza po roku 1945
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 21 |
| stav | vypracované |
Vývinové tendencie v slovenskej próze po r. 1945. ( A. Bednár – Kolíska, Mňačko – Ako chutí moc, D. Dušek, Kufor na sny)
1. Vymedzenie a kontext
Rok 1945 znamená koniec vojny, ale zásadnejší zlom pre literatúru priniesol až rok 1948 a nástup komunistického režimu, ktorý si podriadil kultúrnu politiku. Vývin slovenskej prózy po roku 1945 preto nemožno chápať ako plynulý proces – je to séria zlomov vynútených politickou situáciou, nie len prirodzeným literárnym vývinom.
Dajú sa rozlíšiť tieto etapy:
- 1945 – 1948: prechodné obdobie, dozvuky vojny a Slovenského národného povstania, ešte relatívna pluralita smerov.
- 1948 – polovica 50. rokov: nastupuje schematizmus (socialistický realizmus) – literatúra sa stáva nástrojom ideológie.
- koniec 50. – 60. roky: politické uvoľnenie (po roku 1956) umožňuje nástup tzv. novej vlny v próze – návrat k umeleckej hodnote textu, experimentovanie s rozprávaním.
- 1968 – normalizácia (70. – 80. roky): rozdelenie literatúry na oficiálnu, exilovú a samizdatovú.
- po roku 1989: uvoľnenie, pluralita štýlov, návrat zamlčaných autorov, postmoderné tendencie.
Téma sa sústreďuje najmä na prechod od schematizmu k modernej, subjektivizovanej próze 60. rokov a na jej pokračovanie v civilnej, lyrizovanej próze neskorších generácií.
2. Znaky jednotlivých vývinových tendencií
Schematizmus (socialistický realizmus, cca 1948 – 1956)
- ideologická jednoznačnosť, literatúra ako výchovný a propagandistický nástroj,
- kladný hrdina (robotník, roľník, budovateľ), čiernobiele delenie postáv na „našich" a „nepriateľov",
- lineárna kompozícia, jednoduchý jazyk, optimistický záver („budovateľský román").
Nová vlna v próze (koniec 50. – 60. roky)
- subjektivizácia rozprávania – dôraz na vnútorný svet postavy, nie na vonkajší dej,
- narúšanie chronológie (retrospektíva, montáž časových rovín),
- viacero uhlov pohľadu na tú istú udalosť, neurčitosť a otvorenosť interpretácie,
- kritický pohľad na nedávnu minulosť (vojna, kolektivizácia, stalinizmus).
Civilná a lyrizovaná krátka próza (od 70. rokov)
- civilný, nepátetický jazyk, dôraz na detail a všedný okamih,
- mikropríbeh namiesto veľkého spoločenského príbehu,
- často spomienkový, detský alebo mladistvý uhol pohľadu, jemná poetickosť bez sentimentality.
3. Predstavitelia a diela
| Autor | Dielo | Zaradenie |
|---|---|---|
| Alfonz Bednár | Sklený vrch (1954), zbierka noviel Hodiny a minúty (1956) – patrí do nej aj novela Kolíska | subjektivizovaná próza „novej vlny" |
| Ladislav Mňačko | Ako chutí moc | kritická próza o mocenských mechanizmoch |
| Dušan Dušek | Kufor na sny | civilná, lyrizovaná krátka próza |
Popri nich k tejto generačnej vlne patria aj ďalší autori, ktorí prekračujú schematizmus smerom k psychologickej a kompozične náročnejšej próze (napr. Vincent Šikula, Rudolf Sloboda) – spomínam ich len ako širší kontext, keďže nie sú súčasťou zadania.
Dušan Dušek predstavuje inú generáciu než Bednár a Mňačko – nastupuje neskôr a je typickým predstaviteľom civilnej, lyrizovanej krátkej prózy: pracuje s krátkym, zdanlivo nedôležitým príbehom, často z detstva alebo dospievania, v ktorom sa cez konkrétny detail odkrýva všeobecnejšia skúsenosť.
4. Rozbor kľúčového diela
Zadanie menuje Kolísku Alfonza Bednára ako reprezentatívne dielo vývinovej tendencie smerom k subjektivizovanej próze.
- Literárny druh: epika.
- Žáner: novela – Kolíska nie je samostatný román, ale jedna zo štyroch noviel zbierky Hodiny a minúty (1956); má výrazný psychologický a mravný rozmer.
- Rozprávačská metóda: Bednár je typický tým, že rozbíja tradičné, chronologicky vedené rozprávanie – pracuje s retrospektívou, s montážou spomienkových a prítomných rovín a s vnútorným pohľadom postavy, ktorý je dôležitejší než vonkajší sled udalostí. Práve táto metóda (uplatnená už v románe Sklený vrch a v celej zbierke Hodiny a minúty) je dôvodom, prečo sa Bednárovo dielo považuje za jeden zo základných prejavov „novej vlny" slovenskej prózy 60. rokov.
- Téma: vyrovnávanie sa s nedávnou minulosťou – s vojnou, SNP a politickými procesmi 50. rokov. Hlavná postava Zita Černeková počúva v rádiu súdny proces s Majerským a v spomienkach sa vracia k záveru vojny, keď ho – napriek všetkému zlu, ktoré jej spôsobil – ukryla pred Nemcami.
- Hlavná myšlienka: pravda o človeku sa neodkrýva vonkajším dejom, ale vrstvením spomienok a vnútorných pohľadov – próza tak stavia na psychologickej hĺbke namiesto ideologickej jednoznačnosti schematizmu.
Drž sa istého: Kolíska je novela zo zbierky Hodiny a minúty (1956), hlavná postava Zita Černeková počúva v rádiu súdny proces s Majerským a v spomienkach sa vracia na koniec vojny, keď ho ukryla pred Nemcami. Dielo pracuje s dvomi časovými rovinami – prítomnosťou (proces) a spomienkou (vojna). Mená vedľajších postáv nie sú spoľahlivo doložené (samostatné heslo o novele online neexistuje) – ak ich budeš potrebovať, doplň si ich priamo z textu novely, je krátka.
5. Literárna teória k téme
- Próza (epika) – literárny druh, v ktorom prevláda rozprávanie deja prostredníctvom rozprávača; základnou jednotkou je príbeh, nie verš.
- Román – rozsiahly epický žáner s viacerými dejovými líniami a vyvíjajúcimi sa postavami. Podľa zamerania rozlišujeme okrem iného psychologický román (dôraz na vnútorný svet postavy – Bednár), spoločenský román a autobiografický román.
- Rozprávač – postava alebo hlas, ktorý sprostredkúva príbeh. Rozlišujeme er-formu (rozprávanie v 3. osobe, vševediaci alebo personálny rozprávač) a ich-formu (rozprávanie v 1. osobe, subjektívne, s obmedzeným pohľadom). Prechod od objektívnej er-formy schematizmu k subjektivizovanej, často ich-formovej naratívnej perspektíve je jedným z kľúčových vývinových posunov tejto témy.
- Kompozícia diela – spôsob usporiadania udalostí. Chronologická kompozícia (dej plynie v časovom slede) je typická pre schematizmus, retrospektívna a rámcová kompozícia (návraty do minulosti, vsunuté rozprávanie) pre modernú prózu 60. rokov.
- Vnútorný monológ – priame, nesprostredkované zachytenie myšlienkového toku postavy; nástroj psychologizácie prózy.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Slovenská próza po roku 1945 prešla vývinom od ideologicky zaťaženého schematizmu, cez umelecké oslobodenie a subjektivizáciu rozprávania v „novej vlne" 60. rokov (Bednár, Mňačko), až po civilnú, lyrizovanú krátku prózu neskorších desaťročí (Dušek). Spoločným menovateľom tohto vývinu je postupný odklon od vonkajšieho, ideologicky usmerneného deja smerom k vnútornému svetu človeka a k jazykovo a kompozične náročnejšiemu textu.
Súvisiace poznámky
- Slovenská medzivojnová literatúra – kontext (kontext predchádzajúceho obdobia a teória typov románu)
Kontrolné otázky
Aké etapy má slovenská próza po roku 1945?
1945–1948 prechodné obdobie, 1948–1956 schematizmus, koniec 50. a 60. roky nová vlna, normalizácia (oficiálna, exilová, samizdatová), po roku 1989 pluralita.
Aké sú znaky schematizmu?
Ideologická jednoznačnosť, kladný hrdina (budovateľ), čiernobiele postavy, lineárna kompozícia, optimistický záver.
Čo priniesla nová vlna v 60. rokoch?
Subjektivizáciu rozprávania, narušenú chronológiu, viac uhlov pohľadu, kritický pohľad na nedávnu minulosť.
O čom je Bednárova Kolíska?
Zita Černeková počúva v rádiu proces s Majerským a v spomienkach sa vracia ku koncu vojny, keď ho ukryla pred Nemcami; novela zo zbierky Hodiny a minúty (1956).
Akú rozprávačskú metódu používa Bednár?
Retrospektívu, montáž časových rovín, vnútorný pohľad postavy.
Čím je typická tvorba Dušana Dušeka?
Civilná, lyrizovaná krátka próza, mikropríbehy z detstva a dospievania (Kufor na sny).
Čo je vnútorný monológ?
Priame zachytenie myšlienkového toku postavy.
🔗 Spätné odkazy (1)