L06 – Slovenský klasicizmus
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 6 |
| stav | vypracované |
Slovenský klasicizmus - znaky, predstavitelia, lit. diela – J. Hollý, J. Kollár – Slávy dcera
1. Vymedzenie a kontext
Slovenský klasicizmus sa vyvíja na prelome 18. a 19. storočia (približne od 80. rokov 18. storočia po 30. roky 19. storočia) v úzkom prepojení s národným obrodením. Slováci v tomto období nemali vlastný štát ani jednotný spisovný jazyk, preto hlavnou úlohou vzdelancov bolo dokázať, že slovenčina je samostatný jazyk hodný literatúry, a vytvoriť pre ňu záväznú normu. Klasicizmus ako európsky umelecký smer (napodobňovanie antických vzorov, prevaha rozumu nad citom, normatívna poetika) sa u nás spojil s osvietenským racionalizmom a s národnobuditeľským programom – vzdelávaním ľudu, zveľaďovaním jazyka a písaním diel, ktoré mali dokázať kultúrnu vyspelosť Slovákov.
Kľúčovou udalosťou obdobia je zápas o kodifikáciu spisovného jazyka. Keďže Slováci boli rozdelení konfesionálne, vznikli dva paralelné pokusy: bernolákovčina (na katolíckej strane) a bibličtina, teda staršia biblická čeština (na evanjelickej strane). K zjednoteniu spisovného jazyka dôjde až neskôr, v štúrovskej dobe (1843).
2. Znaky slovenského klasicizmu
- napodobňovanie antických vzorov – najmä v eposoch a v použití časomerného verša,
- prevaha rozumu, poriadku a normy – pevné žánrové pravidlá, jasnosť vyjadrovania,
- žánrová hierarchia – vysoké žánre (óda, epos) sú vyhradené vážnym, národne dôležitým témam,
- spojenie s osvietenstvom – dôraz na vzdelanie, kritiku poverčivosti a zaostalosti,
- národnobuditeľský rozmer – jazyk a literatúra ako nástroj obrany a povznesenia národa,
- dva jazykové tábory – bernolákovčina (Bernolák, Fándly, Hollý) a bibličtina (Kollár, Šafárik).
3. Predstavitelia a diela
Bernolákovský okruh (katolícki vzdelanci, spisovná norma z roku 1787):
- Anton Bernolák – jazykovedec a kňaz, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny na základe kultúrnej západoslovenčiny (trnavské nárečie); sám nebol beletrista, autor kodifikačných spisov.
- Jozef Ignác Bajza – autor diela René mláďenca príhody a skúsenosti, ktoré sa považuje za prvý slovenský román; vzniklo ešte pred Bernolákovou kodifikáciou, písané vlastným pravopisom.
- Juraj Fándly – osvetový spisovateľ, autor satirického dialógu Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom a hospodárskeho spisu Piľný domajší a poľný hospodár.
- Ján Hollý – najvýznamnejší básnik bernolákovského hnutia, farár v Maduniciach. Prekladal antických autorov (Vergílius, Homér) a písal vlastnú klasicistickú poéziu: idyly Selanky, eposy Svätopluk a Cyrillo-Metodiada, oslavujúce slávnu veľkomoravskú a slovanskú minulosť.
Evanjelický okruh (bibličtina):
- Ján Kollár – básnik, evanjelický kňaz, tvorca myšlienky slovanskej vzájomnosti (vedecký spis O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými). Vrcholom jeho tvorby je básnická skladba Slávy dcera.
4. Rozbor kľúčového diela – Slávy dcera (J. Kollár)
- Literárny druh: lyrika (skladba budovaná ako cyklus sonetov).
- Žáner: rozsiahla básnická skladba – sonetový cyklus so žalospevným (elegickým) vyznením.
- Vznik: prvé vydanie z roku 1824 obsahovalo Predspev (písaný elegickými distichami) a tri spevy – Sála, Labe, Dunaj; v rozšírenom vydaní z roku 1832 pribudli ďalšie dva spevy – Léthe a Acheron. Spevy sú symbolicky pomenované podľa riek slovanského sveta a antického podsvetia.
- Téma: žiaľ nad úpadkom a rozdrobenosťou slovanských národov, spojený s milostným príbehom básnika a Míny (skutočnej Kollárovej lásky Frederiky Schmidtovej). Osobná láska sa v skladbe prelína s láskou k celému Slovanstvu – stratená, nedosiahnuteľná Mína je symbolom stratenej slovanskej slávy a jednoty.
- Kompozícia: Predspev opisuje pustý kraj Polabských Slovanov ako obraz zániku slovanských kmeňov; nasledujúce spevy sú cestou rozprávača slovanským svetom (analogicky k Danteho Božskej komédii) – od minulosti cez prítomnosť až po podsvetie, kde sú súdení utláčatelia aj dobrodinci Slovanstva.
- Hlavná myšlienka: výzva k slovanskej vzájomnosti a jednote ako ceste k záchrane a budúcej sláve slovanských národov; osobný cit sa tu podriaďuje väčšej, celonárodnej myšlienke.
Rozšírené vydanie z roku 1832: 615 sonetov v 5 spevoch (Sála; Labe, Rén, Vltava; Dunaj; Lethe; Acheron) — v tomto čísle aj v rozdelení spevov sa zhodujú sk.wikipedia aj cs.wikipedia (druhá menovaná s odkazom na Slovník básnických knih, Academia 1990). Prvé vydanie z roku 1824: zdroje sa rozchádzajú. Cs.wikipedia (s odkazom na ten istý Slovník básnických knih) uvádza 151 sonetov (3 spevy po 50 sonetoch + 1 záverečný nečíslovaný sonet venovaný „Tatranom“), zatiaľ čo sk.wikipedia (nezdrojovaný článok) uvádza 140 sonetov. Presnejšie over v origináli alebo v učebnici.
5. Literárna teória k téme
- Klasicizmus – umelecký smer vychádzajúci z napodobňovania antiky a z presných tvorivých pravidiel (normatívna poetika); u nás sa spája s osvietenstvom a národným obrodením.
- Óda – vysoký lyrický žáner, oslavná báseň s vážnym, vznešeným tónom.
- Sonet – pevná básnická forma so 14 veršami, zvyčajne členenými na dve štvorveršia a dve trojveršia s presne stanoveným rýmovým usporiadaním; Kollár ho použil ako stavebnú jednotku celej rozsiahlej skladby.
- Idyla (selanka) – žáner zobrazujúci pokojný, harmonický vidiecky život (Hollého Selanky).
- Epos – veľká veršovaná epická skladba s hrdinským dejom (podrobne pozri tému L07); Hollý ho u nás zaviedol na antický vzor.
- Elegické distichon – časomerný veršový útvar, ktorým je písaný Predspev Slávy dcery – dokladá klasicistickú väzbu na antickú metriku.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Slovenský klasicizmus vznikol z potreby dokázať kultúrnu a jazykovú svojbytnosť Slovákov v čase, keď národ nemal jednotný spisovný jazyk. Rozdelil sa na bernolákovský (katolícky) a bibličtinový (evanjelický) prúd. Najvýraznejšou básnickou osobnosťou bernolákovčiny je Ján Hollý s klasicistickými eposmi na antický vzor, najvýraznejším dielom evanjelického prúdu je Kollárova Slávy dcera – rozsiahla sonetová skladba spájajúca osobný milostný žiaľ s myšlienkou slovanskej vzájomnosti. Obe línie pripravili pôdu pre neskoršie zjednotenie spisovného jazyka štúrovcami.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Aký je kontext slovenského klasicizmu?
Prelom 18. a 19. storočia, národné obrodenie; Slováci nemali štát ani jednotný spisovný jazyk.
Aké dva jazykové tábory existovali?
Bernolákovčina (katolíci, 1787, západoslovenčina) a bibličtina (evanjelici, biblická čeština).
Čo napísal Ján Hollý?
Eposy Svätopluk a Cyrillo-Metodiada, idyly Selanky; prekladal Vergília a Homéra; najvýznamnejší básnik bernolákovcov.
Čo je prvý slovenský román?
Bajzov René mláďenca príhody a skúsenosti.
Opíš kompozíciu Slávy dcery.
Predspev (elegické distichon) a spevy pomenované podľa riek – Sála, Labe, Dunaj (1824), neskôr Léthe a Acheron (1832, 615 sonetov).
Aká je téma a hlavná myšlienka Slávy dcery?
Žiaľ nad úpadkom Slovanov spojený s láskou k Míne; výzva k slovanskej vzájomnosti a jednote.
Čo je slovanská vzájomnosť?
Kollárova myšlienka kultúrnej a literárnej spolupráce slovanských národov ako cesty k ich záchrane.
Aké znaky klasicizmu nájdeš u Hollého a Kollára?
Napodobňovanie antiky, časomerný verš, vysoké žánre (epos, óda), národne významné témy.
🔗 Spätné odkazy (1)