L05 – Literárny klasicizmus
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 5 |
| stav | vypracované |
Literárny klasicizmus – znaky, predstavitelia, lit. diela – Moliére - Lakomec
1. Vymedzenie a kontext
Klasicizmus je umelecký smer 17. a 18. storočia, ktorý vzniká vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV. ako výraz dvorskej, absolutistickej kultúry a neskôr sa spája s osvietenským racionalizmom. Vychádza z filozofie racionalizmu (Descartesovo „myslím, teda som“), ktorá kladie rozum nad cit a fantáziu, a programovo sa hlási k napodobňovaniu antických, grécko-rímskych vzorov.
Kráľovský dvor vo Versailles sa stáva centrom umeleckého a spoločenského diania a spolu s ním aj divadlo, ktoré má popri zábave plniť aj výchovnú funkciu – ukazovať divákovi nerozumné či nemravné konanie tak, aby ho v sebe odsúdil a poučil sa.
2. Znaky klasicizmu
- racionalizmus – dôraz na rozum, poriadok a jasnosť namiesto barokovej citovosti
- normatívnosť – tvorba sa riadi pevnými, záväznými pravidlami (zhrnul ich Nicolas Boileau v diele Básnické umenie)
- hierarchia žánrov – vysoké žánre (tragédia, epos, óda) pre šľachtu a vážne témy, nízke žánre (komédia, bájka, satira) pre bežný, meštiansky život
- zásada troch jednôt v dráme – jednota miesta, času a deja
- typizácia postáv – postava stelesňuje jednu prevládajúcu vlastnosť (lakomstvo, pokrytectvo, ctižiadosť), nie zložitú individualitu
- jednoduchosť a jasnosť výrazu, dôraz na mravné ponaučenie
3. Predstavitelia a diela
- Pierre Corneille a Jean Racine – klasicistická tragédia s témami z antickej mytológie a histórie, budovaná na konflikte medzi citom (vášňou) a povinnosťou/rozumom
- Molière (vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin) – herec a dramatik, komédia charakterov, autor diel Lakomec, Tartuffe, Mizantrop; jeho komédie kritizujú spoločenské neresti (pokrytectvo, lakomstvo, márnomyseľnosť) skryté za vážnou tvárou meštianskej a šľachtickej spoločnosti
- Nicolas Boileau – teoretik klasicizmu, autor veršovanej poetiky Básnické umenie, v ktorej stanovil záväzné pravidlá pre jednotlivé žánre
- Jean de La Fontaine – bájky nadväzujúce na antickú (ezopovskú) tradíciu, v ktorých pod maskou zvierat kritizuje ľudské neresti a spoločenské pomery
4. Rozbor kľúčového diela – Molière: Lakomec
- literárny druh: 05 Pojmy/Pojmy/dráma; žáner: komédia charakterov (typová komédia), napísaná prózou
- inšpirácia: antická komédia Plauta (Hrniec)
- téma: ľudská neresť lakomstva a jej ničivý vplyv na medziľudské, rodinné vzťahy
- dej: bohatý, no chorobne lakomý Harpagon stavia peniaze nad šťastie vlastných detí – bráni synovi Kleantovi a dcére v sobáši z lásky a sám sa navyše uchádza o dievča, do ktorého je zaľúbený jeho syn; zápletka vrcholí stratou Harpagonovej pokladnice
- postavy: Harpagon (typová postava lakomca, meno odvodené z latinského „harpago“ – hák, dravec), jeho deti Kleant a Elíza ako nositelia citu a rozumnej lásky, sluha, dohadzovačka
- kompozícia: päť dejstiev, gradácia komických situácií smerujúca k rozuzleniu, ktoré deťom prináša šťastie, zatiaľ čo Harpagonovi ostáva iba jeho truhlica
- hlavná myšlienka: satira na lakomstvo ako neresť, ktorá ničí prirodzené city a rodinné vzťahy – typová komédia má diváka poučiť tým, že mu nastavuje zrkadlo prostredníctvom zveličenej, karikovanej postavy
5. Literárna teória k téme
- komédia charakterov – typ komédie, v ktorej je komika postavená na jednej výraznej, zveličenej vlastnosti hlavnej postavy, na rozdiel od komédie intríg postavenej na zápletke a nedorozumeniach
- typizácia – zobrazenie postavy ako nositeľa jednej všeobecnej vlastnosti alebo neresti, nie zložitej individuality
- zásada troch jednôt – klasicistická dramatická norma: dej sa odohráva na jednom mieste, v priebehu jedného dňa a sleduje jednu dejovú líniu
- hovoriace meno – meno postavy, ktoré už samo naznačuje jej charakterovú vlastnosť (Harpagon)
- satira – literárny prejav, ktorý zosmiešňuje a kritizuje nedostatky jednotlivca alebo spoločnosti
- alexandrín – dvanásťslabičný verš s pevnou cezúrou, typický pre francúzsku klasicistickú tragédiu, na rozdiel od Lakomca, ktorý je napísaný prózou
Popri komédii charakterov rozlišujeme aj komédiu intríg, postavenú predovšetkým na spletitej zápletke, prevlekoch a nedorozumeniach, a bájku ako krátky alegorický útvar s mravným ponaučením, ktorú v klasicizme dopracoval do umeleckej dokonalosti práve La Fontaine.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Klasicizmus stavia na rozume, poriadku a pravidlách odvodených z antiky; v dráme sa to prejavuje zásadou troch jednôt a typizáciou postáv. Molièrova komédia Lakomec je učebnicovým príkladom komédie charakterov – postava Harpagona zosmiešňuje neresť lakomstva a ukazuje, ako pokrivené hodnoty ničia najbližšie vzťahy.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Kde a kedy vzniká klasicizmus a z akej filozofie vychádza?
Vo Francúzsku 17. storočia za Ľudovíta XIV.; z racionalizmu (Descartes).
Aké sú znaky klasicizmu?
Racionalizmus, normatívnosť (Boileau), hierarchia žánrov, zásada troch jednôt, typizácia postáv, jasnosť a mravné ponaučenie.
Ako sa delia žánre v klasicizme?
Vysoké (tragédia, epos, óda) pre vážne témy a šľachtu; nízke (komédia, bájka, satira) pre meštiansky život.
Vymenuj predstaviteľov francúzskeho klasicizmu.
Corneille, Racine (tragédia), Molière (komédia), Boileau (teória), La Fontaine (bájky).
O čom je Lakomec?
Lakomý Harpagon stavia peniaze nad šťastie detí, bráni im v sobáši z lásky a sám sa uchádza o synovu milú; zápletka vrcholí stratou pokladnice.
Čo je komédia charakterov a hovoriace meno?
Komika stojí na jednej zveličenej vlastnosti postavy. Hovoriace meno naznačuje charakter (Harpagon – hák, dravec).
Čím sa Lakomec líši od klasicistickej tragédie formou?
Je písaný prózou, tragédia alexandrínom (12-slabičný verš).
🔗 Spätné odkazy (1)