L10 – Slovenský a svetový romantizmus
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 10 |
| stav | vypracované |
Slovenský a svetový romantizmus – typy hrdinov Chalupka – Mor ho!, Botto – Smrť Jánošikova, Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Sládkovič – Marína, A. S. Puškin – Kapitánova dcéra
1. Vymedzenie a kontext
Táto téma nadväzuje na predchádzajúce dve (slovenský a svetový romantizmus ako smery) a sústreďuje sa na to, akého hrdinu si romantizmus vytvára a čím sa od seba líšia hrdinovia slovenskej a svetovej, najmä anglickej a ruskej, romantickej literatúry. Spoločným základom je romantický kult výnimočného jedinca a silného citu, no smerovanie hrdinu je v jednotlivých národných literatúrach odlišné: kým svetový (byronský) romantizmus stavia do stredu osamelého vzbúrenca v rozpore so spoločnosťou, slovenský romantizmus – daný situáciou národa bez vlastnej štátnosti – zvyčajne spája hrdinu s osudom celého spoločenstva.
2. Typy romantických hrdinov
| Typ hrdinu | Charakteristika | Dielo, postava |
|---|---|---|
| byronský hrdina | osamelý individualista, spoločnosťou nepochopený, sklamaný, dobrovoľne vyhnaný/putujúci | Byron – Childe Haroldova púť |
| kolektívny/mravný hrdina | bezmenný, koná v mene celého národa, sloboda je vyššia hodnota než vlastný život | S. Chalupka – Mor ho! |
| zbojník-vykupiteľ | koná mimo zákona, ale v mene spravodlivosti utláčaného ľudu; po smrti sa stáva symbolom/mýtom | Botto – Smrť Jánošíkova |
| vyobcovaný/vizionársky hrdina | na okraji spoločnosti, jeho "šialenstvo" je formou protestu a hlbšieho videnia sveta | J. Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko |
| harmonický (ideálny) hrdina | dokáže zosúladiť osobný cit s vyššou ideou (národ, krása); konflikt sa nekončí tragicky | Sládkovič – Marína |
| hrdina cti a vernosti | mravne pevný, verný danému slovu aj pod nátlakom historických udalostí, kontrastovaný so zradcom | Puškin – Kapitánova dcéra (Griňov vs. Švabrin) |
3. Predstavitelia a diela
Diela sú tie isté ako v predchádzajúcich témach o romantizme (Chalupka, Botto, Kráľ, Sládkovič, Puškin), tu sú však posudzované z hľadiska typu postavy, nie z hľadiska smeru ako celku. Kľúčový rozdiel medzi slovenským a svetovým romantickým hrdinom:
- svetový (byronský) hrdina je typicky individualista, jeho konflikt je vnútorný a osobný, spoločnosť opúšťa alebo je ňou vylúčený,
- slovenský romantický hrdina je častejšie kolektívny alebo aspoň úzko previazaný s osudom národa; aj keď je vylúčený zo spoločnosti (divný Janko), jeho príbeh má národný a mravný presah; ak koná mimo zákona (Jánošík), robí tak v prospech utláčaného ľudu, nie z čisto osobnej vzbury.
4. Rozbor kľúčového diela – Smrť Jánošíkova (Ján Botto)
- Literárny druh: lyricko-epika.
- Žáner: lyricko-epická básnická skladba s baladickými prvkami.
- Téma: posledné chvíle a poprava zbojníka Juraja Jánošíka, spracovaná ako symbol boja za slobodu a spravodlivosť.
- Kompozícia: prelínanie dvoch rovín – reálnej (zatknutie a poprava) a snovej/rozprávkovej (Jánošíkova mystická svadba s vílami v horách), čím dielo prekračuje jednoduché naratívne rozprávanie a získava symbolický, apoteózny rozmer.
- Postavy: Jánošík ako hlavný hrdina – historická aj legendárna postava zbojníka, okolo ktorej sa v ľudovej tradícii vytvorila predstava ochrancu ľudu, ktorý bral bohatým a dával chudobným.
- Hlavná myšlienka: fyzická smrť hrdinu neznamená koniec toho, čo predstavuje – myšlienka slobody a spravodlivosti prežíva ďalej v pamäti a v mýte národa. Jánošík tak nie je len historická postava, ale literárny typ hrdinu-vykupiteľa.
5. Literárna teória k téme
- Literárna postava – konajúca osoba v diele; delí sa na hlavnú a vedľajšiu, kladnú, zápornú alebo rozpornú, statickú (nemení sa) alebo dynamickú (vyvíja sa).
- Literárny typ – postava, ktorá popri individuálnych rysoch stelesňuje širšiu spoločenskú alebo psychologickú kategóriu (napr. byronský hrdina, zbojník-vykupiteľ, hrdina cti).
- Rozprávač – v Kapitánovej dcére rozprávanie v ich-forme (retrospektívne spomienky hlavného hrdinu), v Smrti Jánošíkovej a v Mor ho! er-forma s výrazným lyrickým podfarbením.
- Kompozícia – chronologická (Chalupka), retrospektívna (Puškin), rámcová, prelínajúca reálnu a snovú rovinu (Botto).
- Konflikt a jeho riešenie – harmonický spôsob (zmierenie citu a povinnosti u Sládkoviča) a neharmonický spôsob (tragická smrť hrdinu u Bottu, Chalupku); v oboch prípadoch však hrdinova hodnota alebo idea v závere prevláda.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Romantizmus vytvoril niekoľko výrazných typov hrdinu: od osamelého byronského individualistu cez kolektívneho, bezmenného bojovníka za slobodu (Chalupka) a zbojníka-vykupiteľa (Botto) až po vizionárskeho vyobcovanca (Kráľ), harmonického milovníka spájajúceho cit s ideou (Sládkovič) a hrdinu cti skúšaného historickou udalosťou (Puškin). Kým svetový romantizmus zdôrazňuje individuálny rozpor jedinca so spoločnosťou, slovenský romantizmus vďaka svojej národnobuditeľskej funkcii spravidla spája osud hrdinu s osudom celého národa.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Aké typy romantických hrdinov poznáš?
Byronský, kolektívny, zbojník-vykupiteľ, vyobcovaný vizionár, harmonický, hrdina cti a vernosti.
Ako sa líši slovenský a svetový romantický hrdina?
Svetový je individualista s vnútorným konfliktom. Slovenský je spätý s osudom národa, aj vzbura má národný a mravný presah.
Ako je postavená kompozícia Smrti Jánošíkovej?
Prelína sa reálna rovina (zatknutie, poprava) so snovou (svadba s vílami v horách) – symbolický, apoteózny rozmer.
Aká je hlavná myšlienka Smrti Jánošíkovej?
Smrťou hrdinu myšlienka slobody a spravodlivosti nezaniká, žije v pamäti národa.
Čo je literárny typ?
Postava, ktorá okrem individuálnych čŕt stelesňuje širšiu spoločenskú alebo psychologickú kategóriu.
Ako sa delia literárne postavy?
Hlavné a vedľajšie; kladné, záporné, rozporné; statické a dynamické.
Aké spôsoby riešenia konfliktu poznáš v romantizme?
Harmonický (Sládkovič – zmierenie citu a povinnosti) a tragický (Botto, Chalupka – smrť hrdinu, ale víťazí idea).
🔗 Spätné odkazy (1)