L12 – Dramatická tvorba od klasicizmu po realizmus
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 12 |
| stav | vypracované |
Dramatická tvorba od klasicizmu po realizmus. Ján Chalupka, J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch a J. Gregor Tajovský Statky – zmätky
1. Vymedzenie a kontext
Slovenská 05 Pojmy/Pojmy/dráma sa rozvíja pomalšie a neskôr ako lyrika a epika – dlho chýbalo profesionálne divadlo a jeho úlohu preberalo ochotnícke divadlo. Vývin drámy od klasicizmu po realizmus možno sledovať na troch osobnostiach: Jánovi Chalupkovi (klasicizmus, prvá polovica 19. storočia, obdobie pred nástupom štúrovcov), Jánovi Palárikovi (zmierovacia 05 Pojmy/Pojmy/dráma na rozhraní romantizmu a realizmu, 60. roky 19. storočia) a Jozefovi Gregorovi Tajovskému (realistická dráma, prelom 19. a 20. storočia). Cez týchto troch autorov sa dá ukázať premena slovenskej drámy od výchovno-satirickej komédie cez spoločensky zmierlivú veselohru až po sociálno-psychologickú dedinskú drámu.
2. Znaky drámy v jednotlivých obdobiach
- Ján Chalupka (klasicizmus) – výchovný zámer, satira na malomestskosť a odrodilstvo (odnárodňovanie zemanov a mešťanov, ktorí sa hanbia za slovenčinu), jasne typizované komické postavy, jazyk zvýrazňuje smiešnosť postáv (miešanie jazykov, napodobňovanie cudzej výslovnosti).
- Ján Palárik (zmierovacia dráma) – veselohra s harmonickým riešením konfliktu, obľúbený motív zámeny osôb alebo spoločenského postavenia, oslava vlastenectva a návratu k vlastnej identite, zmierenie spoločenských vrstiev aj národov ako cieľ deja.
- J. G. Tajovský (realistická dráma) – vecné zobrazenie dedinského prostredia, konflikt vyplývajúci z materiálnych záujmov (majetok, veno), psychologicky prepracované postavy, koniec je otvorený a nezmierlivý – na rozdiel od Palárikovho zmierenia.
3. Predstavitelia a diela
Ján Chalupka – označovaný za „otca slovenskej veselohry". Jeho najznámejšou hrou je Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali (1830, tri dejstvá) – satira na odrodilstvo malomestských mešťanov a zemana z Chudobíc, ktorí predstierajú vyššie vzdelanie a spoločenské postavenie, než v skutočnosti majú. Kladnou postavou je učiteľ Svoboda, vzdelaný Slovák, ktorý ironicky komentuje malichernosť Kocúrkova, komickou postavou je Honzík, syn remeselníka Tesnošila – klamár, no napriek tomu sympatický.
Ján Palárik – dramatik zmierenia, autor viacerých veselohier presadzujúcich myšlienku národnej a spoločenskej znášanlivosti. Hlavné dielo: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862).
Jozef Gregor Tajovský – zakladateľ modernej slovenskej realistickej drámy, tvoril aj prózu (pozri tému L11 – poviedky Maco Mlieč, Mamka Pôstková). V dráme je jeho vrcholným dielom Statky-zmätky (1909), ďalej napísal napr. Ženský zákon.
4. Rozbor kľúčového diela – J. G. Tajovský: Statky-zmätky
- Literárny druh: dráma. Žáner: realistická sociálna dráma zo slovenskej dediny s prvkami veselohry aj vážnej drámy.
- Kompozícia: 4 dejstvá, dej je rámcovaný jedným rokom (od Vianoc po Vianoce).
- Téma: moc majetku nad medziľudskými vzťahmi, konflikt medzi citom a materiálnym prospechom.
- Dej: bohatí Palčíkovci nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby ich syna Ďurka dali za vlastného a oženili ho so Zuzkou Kamenskou – po ich smrti mal majetok pripadnúť práve Ľavkovcom. Manželstvo je však uzavreté z vypočítavosti, nie z lásky. Ďurko a Zuzka si nerozumejú, Ďurko sa vracia k svojej bývalej láske Bete, chodí po krčmách a zanedbáva hospodárstvo aj manželku.
- Postavy: Zuzka Kamenská sa v priebehu deja vyvíja z poslušného, naivného dievčaťa na sebavedomú ženu, ktorá sa napokon postaví za seba. Ďuro Ľavko je robotný, no slabej vôle – túži po majetku, no podlieha nevere a pitiu.
- Hlavná myšlienka: medzi slová „statky" a „zmätky" možno položiť rovnítko – honba za majetkom bez ohľadu na cit prináša do rodiny len nešťastie a rozvrat.
5. Literárna teória k téme
- Dráma ako literárny druh – určená na javiskové predvedenie, dej sa pred divákom rozvíja priamo prostredníctvom dialógu a konania postáv, chýba rozprávač.
- Žánre drámy: tragédia (vážny, spravidla neriešiteľný konflikt, tragický koniec), komédia/veselohra (komický konflikt, šťastný alebo zmierlivý koniec, výsmech ľudských nedostatkov), činohra (vážna dráma zo súčasného života bez tragickej nevyhnutnosti).
- Kompozícia drámy: dejstvo (najväčšia kompozičná časť, oddelená prestávkou), výstup/scéna (časť dejstva vymedzená príchodom alebo odchodom postavy), replika (text jednej postavy), dialóg a monológ, scénická poznámka (didaskália) – autorský pokyn pre réžiu a hercov, ktorý netvorí súčasť reči postáv.
- Dramatický konflikt – hybná sila deja; u Palárika sa rieši harmonicky (zmierenie), u Tajovského zostáva otvorený a nezmierený.
- Veselohra – žáner postavený na komickom rozpore, spravidla končí šťastne; u Chalupku a Palárika má navyše výrazný výchovný a spoločenský presah.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Slovenská dráma prechádza od klasicistickej výchovnej satiry (Chalupka – Kocúrkovo, výsmech odrodilstva) cez romanticko-realistickú zmierovaciu veselohru (Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, zmierenie národov aj tried prostredníctvom zámeny postáv a lásky) až po realistickú sociálnu drámu (Tajovský – Statky-zmätky, rozvrat rodiny spôsobený honbou za majetkom). Kým Chalupka a Palárik uzatvárajú dej harmonicky, Tajovský ukazuje, že v reálnom živote sa konflikt vyvolaný materiálnym záujmom nezmieri tak ľahko. Pri odpovedi treba vedieť definovať drámu ako literárny druh, poznať jej žánre (tragédia, komédia, činohra) a kompozičné jednotky (dejstvo, výstup, replika, didaskália).
Súvisiace poznámky
- L11 – Slovenský realizmus (J. G. Tajovský ako autor prózy aj drámy)
Kontrolné otázky
Ako sa vyvíjala slovenská dráma od klasicizmu po realizmus?
J. Chalupka – výchovná satira (Kocúrkovo), J. Palárik – zmierovacia veselohra (Zmierenie), J. G. Tajovský – realistická sociálna dráma (Statky-zmätky).
Čo kritizuje Kocúrkovo?
Odrodilstvo a malomestskosť – mešťania a zemania sa hanbia za slovenčinu a predstierajú vyššie postavenie. Kladná postava – učiteľ Svoboda.
Čím sa vyznačuje Palárikova dráma?
Veselohra so zámenou osôb, harmonické riešenie, zmierenie národov a vrstiev.
O čom je Statky-zmätky?
Ďurko a Zuzka sú zosobášení pre majetok, nie z lásky; Ďurko sa vracia k Bete, pije, rodina sa rozpadá. Honba za majetkom prináša nešťastie.
Ako sa vyvíja postava Zuzky?
Z poslušného, naivného dievčaťa na sebavedomú ženu, ktorá sa postaví za seba.
Aké sú kompozičné jednotky drámy?
Dejstvo, výstup (scéna), replika, dialóg, monológ, scénická poznámka (didaskália).
Aké sú žánre drámy?
Tragédia (tragický koniec), komédia/veselohra (šťastný koniec, výsmech), činohra (vážna dráma zo súčasnosti).
🔗 Spätné odkazy (2)