L20 – Svetová literatúra po roku 1945
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 20 |
| stav | vypracované |
Literárne smery vo svetovej literatúre po r. 1945.(Salinger – Kto chytá v žite a ...)
1. Vymedzenie a kontext
Po roku 1945 sa svetová literatúra vyrovnáva s dôsledkami druhej svetovej vojny, holokaustu a totalitných režimov. Dôvera v rozum, pokrok a zmysel dejín, ktorá formovala predchádzajúce generácie, je hlboko otrasená. Z tejto krízy hodnôt vyrastá niekoľko nových myšlienkových a umeleckých prúdov – existencializmus, beat generation a divadlo absurdna. Spoločným menovateľom je pocit odcudzenia jednotlivca, kritika pokryteckej a konzumnej spoločnosti a hľadanie autentického spôsobu bytia.
2. Znaky jednotlivých smerov
| Smer | Základná myšlienka | Znaky |
|---|---|---|
| Existencializmus | Človek je „odsúdený na slobodu“ – zmysel svojej existencie si musí vytvoriť sám, sveta okolo seba pociťuje ako absurdný | hrdina v hraničnej situácii, dôraz na slobodné rozhodnutie a osobnú zodpovednosť, filozofický podtext |
| Beat generation | Vzbura mladej generácie proti konformite a materializmu povojnovej americkej spoločnosti | spontánna próza a poézia, motív cesty a hľadania slobody, kritika strednej triedy |
| Divadlo absurdna | Svet aj ľudská komunikácia stratili zmysel | absencia klasického, gradovaného deja, cyklická kompozícia, groteskný, opakujúci sa dialóg |
3. Predstavitelia a diela
- Existencializmus: Jean-Paul Sartre (Francúzsko) – Nevoľnosť; Albert Camus (Francúzsko) – Cudzinec, Mor.
- Beat generation: Jack Kerouac – Na ceste; Allen Ginsberg – Kvílenie (báseň).
- Divadlo absurdna: Samuel Beckett – Čakanie na Godota (napísaná 1948 – 1949, francúzsky vydaná 1952, premiéra 1953 v Paríži); Eugène Ionesco – Plesatá speváčka (1950) a Nosorožec (1959).
- J. D. Salinger (USA) – Kto chytá v žite (1951) – formálne nepatrí k beatnikom, no svojou kritikou pokryteckej dospelej spoločnosti a témou generačného odcudzenia je súčasťou širšieho prúdu povojnovej americkej prózy, ktorý beat generation pripravoval pôdu.
Kto chytá v žite – 1951. Čakanie na Godota – napísaná 1948 – 1949, prvé (francúzske) vydanie 1952, javisková premiéra 5. januára 1953 v Théâtre de Babylone v Paríži. Ionescova Plesatá speváčka – premiéra 1950, Nosorožec – napísaný a uvedený 1959. (Podľa anglickej Wikipédie k jednotlivým dielam.)
4. Rozbor kľúčového diela – Kto chytá v žite
- Autor: J. D. Salinger. Literárny druh: epika. Žáner: generačný román (bildungsroman).
- Rozprávač: 1. osoba – rozprávanie je retrospektívne, hlavný hrdina rozpráva svoj príbeh s určitým časovým odstupom.
- Dej: hlavný hrdina Holden Caulfield je vylúčený zo strednej školy a niekoľko dní blúdi New Yorkom, kým sa napokon vráti domov.
- Postavy: Holden Caulfield – citlivý, zraniteľný mladík, ktorý si pod maskou cynizmu a rebélie chráni vlastnú zraniteľnosť; jeho mladšia sestra Phoebe je symbolom detskej nevinnosti, ktorú chce chrániť.
- Symbol: názov diela odkazuje na Holdenovu predstavu seba samého ako záchrancu – chcel by byť tým, kto chytá deti hrajúce sa v žite skôr, než spadnú z priepasti do sveta dospelých, teda do sveta faloše a pokrytectva.
- Jazyk: hovorový, slangový, typický pre rozprávanie mladého Američana – jazyk sám je charakterizačným prostriedkom postavy.
- Hlavná myšlienka: kritika povrchnosti a pokrytectva („falošnosti“) dospelej spoločnosti, potreba chrániť detskú nevinnosť pred jej stratou.
5. Literárna teória k téme
- Bildungsroman (výchovný/generačný román) – typ románu sledujúci dospievanie a vnútorné zrenie hlavnej postavy, ktorá sa v konfrontácii so svetom formuje alebo naopak stráca ilúzie.
- Existencializmus ako filozofický a literárny smer – kľúčové pojmy: absurdno (rozpor medzi túžbou človeka po zmysle a mlčaním sveta), hraničná situácia (extrémna situácia, v ktorej sa odhaľuje pravá podstata postavy), sloboda a zodpovednosť voľby.
- Divadlo absurdna – kompozičné špecifiká: cyklická kompozícia (dej sa vracia na začiatok bez posunu), absencia gradácie a klasického rozuzlenia, groteskný dialóg, v ktorom postavy hovoria „popri sebe“.
- Symbol a motív – symbol nesie prenesený, hlbší význam presahujúci doslovný text (žito a priepasť u Salingera), motív je opakujúci sa významový prvok textu.
- Rozprávač – ich-forma, retrospektívny rozprávač, ktorý hodnotí udalosti so odstupom od ich prežívania v momente deja.
- Hovorový štýl ako charakterizačný prostriedok – jazyk postavy (slang, opakovanie slov, neúplné vety) vypovedá o jej veku, vzdelaní a psychickom rozpoložení.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Povojnová svetová literatúra reaguje na krízu hodnôt spôsobenú druhou svetovou vojnou viacerými smermi: existencializmus hľadá zmysel v slobodnom rozhodnutí jednotlivca uprostred absurdného sveta (Sartre, Camus), beat generation sa búri proti konformite povojnovej Ameriky (Kerouac, Ginsberg) a divadlo absurdna zobrazuje stratu zmyslu v samotnej ľudskej komunikácii (Beckett). Salingerov Kto chytá v žite stojí na priesečníku týchto tendencií – cez postavu dospievajúceho Holdena Caulfielda kritizuje pokrytectvo dospelého sveta a stavia proti nemu túžbu chrániť detskú nevinnosť.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Aké smery vznikajú vo svetovej literatúre po roku 1945?
Existencializmus, beat generation, divadlo absurdna.
Čo je existencializmus a kto sú jeho predstavitelia?
Človek je „odsúdený na slobodu“, zmysel si musí vytvoriť sám v absurdnom svete. Sartre (Nevoľnosť), Camus (Cudzinec, Mor).
Čo je beat generation?
Vzbura mladých proti konformite a materializmu povojnovej Ameriky; Kerouac (Na ceste), Ginsberg (Kvílenie).
Aké sú znaky divadla absurdna?
Chýba klasický dej, cyklická kompozícia, groteskný dialóg bez komunikácie; Beckett (Čakanie na Godota), Ionesco (Plešatá speváčka, Nosorožec).
O čom je Kto chytá v žite?
Holden Caulfield po vylúčení zo školy blúdi niekoľko dní New Yorkom; kritizuje „falošnosť“ dospelých a chce chrániť detskú nevinnosť.
Čo symbolizuje názov románu?
Holden chce chytať deti hrajúce sa v žite, aby nespadli z priepasti do sveta dospelých – faloše a pokrytectva.
Aký jazyk a rozprávač sú v diele?
Ich-forma, retrospektívne rozprávanie; hovorový a slangový jazyk ako charakterizačný prostriedok.
Čo je bildungsroman?
Výchovný (generačný) román o dospievaní a vnútornom zrení hrdinu.
🔗 Spätné odkazy (1)