L09 – Slovenský romantizmus
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 9 |
| stav | vypracované |
Slovenský romantizmus – znaky, témy, žánre, riešenia konfliktu a postoj k spoločnosti a národu. Štúr, J. Matúška, Chalupka – Mor ho!, Botto – Smrť Jánošikova, Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Sládkovič – Marína ...
1. Vymedzenie a kontext
Slovenský romantizmus sa rozvíja od 40. do 60. rokov 19. storočia a je úzko spätý s vrcholnou fázou národného obrodenia – s osobnosťou Ľudovíta Štúra a generáciou jeho žiakov a spolupracovníkov, tzv. štúrovcov. Na rozdiel od svetového romantizmu, ktorý zdôrazňuje najmä osamotenosť a vzburu jednotlivca, je slovenský romantizmus výrazne kolektivistický a národne angažovaný – literatúra tu slúži ako nástroj boja za jazykovú, kultúrnu a politickú svojbytnosť národa.
Kľúčovým činom obdobia je Štúrova kodifikácia spisovnej slovenčiny (1843) na základe stredoslovenského nárečia, ktorá zjednotila dovtedy rozdelený národ (bernolákovčina/bibličtina). Štúr túto normu opísal v spise Nauka reči slovenskej. Vo svojej estetickej práci O národných povestiach a piesňach plemien slovanských zdôvodnil, že prameňom národnej umeleckej tvorby má byť ľudová slovesnosť – odtiaľ silný príklon štúrovcov k folklóru, baladám a historickým povestiam. Štúr bol aj politikom a publicistom (redaktor Slovenskje národňje novini, autor Žiadostí slovenského národa z roku 1848) a organizátorom revolučných udalostí rokov 1848/49.
2. Znaky, témy a žánre slovenského romantizmu
- spojenie s národnobuditeľským programom – literatúra ako obrana a oslava národa,
- čerpanie z ľudovej slovesnosti – balady, povesti, piesne, zbojnícka tematika,
- návrat k národnej histórii – Veľká Morava, zbojníctvo (Jánošík) ako symboly slobody,
- kolektívny rozmer hrdinstva – oproti západnému individualizmu prevažuje hrdina konajúci v mene celého spoločenstva,
- silný cit spojený s vlastenectvom – aj milostná lyrika sa prelína s národnou a slovanskou myšlienkou,
- žánre: lyricko-epická skladba (veľbáseň), balada, óda, básnická povesť; próza a 05 Pojmy/Pojmy/dráma sú v porovnaní s poéziou menej rozvinuté,
- riešenie konfliktu: často tragické (hrdina zomiera, napr. Jánošík), no smrť je zmiernená apoteózou – myšlienka či čin hrdinu prežíva v pamäti národa; inde je konflikt riešený harmonicky, zmierením citu a povinnosti (Sládkovič),
- postoj k spoločnosti a národu: kritika sociálnej nespravodlivosti (poddanstvo), viera v mravnú silu prostého ľudu, silné vlastenectvo a myšlienka slovanskej vzájomnosti.
3. Predstavitelia a diela
- Samo Chalupka – Mor ho! – oslava slobody a hrdinstva na legendárnom, historizujúcom motíve.
- Ján Botto – Smrť Jánošíkova – lyricko-epická skladba o Jurajovi Jánošíkovi ako symbole slobody a spravodlivosti.
- Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – balada o vyobcovanom, spoločnosťou nepochopenom hrdinovi; Kráľ bol najradikálnejším štúrovcom, zúčastnil sa aj na podnecovaní roľníckych búrok v roku 1848.
- Andrej Sládkovič – Marína – rozsiahla lyricko-epická skladba spájajúca milostný cit s oslavou krásy, národa a Slovanstva; ďalej skladba Detvan o slovenskom ľude.
- Janko Matúška – autor textu piesne Nad Tatrou sa blýska (na nápev ľudovej piesne Kopala studienku), ktorá vznikla v marci 1844 pri demonštratívnom odchode štúrovských študentov z bratislavského lýcea do Levoče na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z jeho miesta na lýceu; prvé dve strofy sa neskôr stali štátnou hymnou.
- Ľudovít Štúr – vodca štúrovcov, jazykovedec, politik a estetický teoretik generácie (pozri vyššie).
4. Rozbor kľúčového diela – Mor ho! (Samo Chalupka)
- Literárny druh: lyricko-epika.
- Žáner: lyricko-epická báseň s baladickými a hymnickými prvkami.
- Historický/legendárny rámec: dej sa viaže na udalosti z roku 358 n. l., keď sa pri Dunaji v Panónii vzbúril kmeň Limigantov proti rímskemu cisárovi Constantiovi II.; Chalupka podľa dobovej romantickej historiografie (P. J. Šafárik – Dejiny slovanskej reči a literatúry, 1826, a Slovanské starožitnosti) považoval Limigantov za slovanský kmeň, hoci moderná historiografia ich radí medzi Sarmatov – ide teda o historizujúci, legendárny výklad, nie o doslovne doložený dej.
- Téma: družina slovanských (slovenských) poslov prichádza s darmi a ponukou mieru k rímskemu cárovi, ktorý si privlastňuje ich zem; cár ich pyšne odmietne a žiada podrobenie, načo družina prijme nerovný boj a padne do posledného muža.
- Kompozícia: gradovaná, s priamou rečou poslov a cára, vrcholiaca bojovým výkrikom "Mor ho!", ktorý dal básni názov.
- Postavy: kolektívny, bezmenný hrdina – slovanskí bojovníci ako stelesnenie celého národa, nie jednotlivec.
- Hlavná myšlienka: sloboda je hodnota, za ktorú sa oplatí položiť život; hoci bojovníci v presile zahynú, víťazstvo je mravné – cár sa nad hromadou vlastných mŕtvych za takéto víťazstvo hanbí. Národ, ktorý bráni svoju slobodu spoločne, je mravne nepremožiteľný.
5. Literárna teória k téme
- Balada – lyricko-epický žáner s tragickým alebo pochmúrnym dejom, dialogizáciou, gradáciou a často s tajomnými či nadprirodzenými prvkami (Kráľova Zakliata panna vo Váhu a divný Janko).
- Lyricko-epická skladba (veľbáseň) – rozsiahlejší žáner spájajúci dej s výrazným subjektívnym, citovým vyjadrením rozprávača (Sládkovičova Marína, Bottova Smrť Jánošíkova).
- Sylabický verš – veršový systém založený na rovnakom počte slabík vo verši; štúrovci ním podľa vzoru ľudovej piesne nahradili umelú časomieru klasicistov, preto sa označuje aj ako štúrovský veršový systém. Sylabotonický verš (pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík) sa v slovenskej poézii presadil až neskôr, s Hviezdoslavom.
- Apoteóza – umelecké zveličenie/oslávenie hrdinu do nadľudskej, takmer nesmrteľnej roviny (Jánošík u Bottu).
- Štúrovská škola/generácia – pojem pre básnikov a spisovateľov okolo Ľudovíta Štúra v 40.–60. rokoch 19. storočia.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Slovenský romantizmus je neoddeliteľný od Štúrovej jazykovej kodifikácie a od národnobuditeľského programu štúrovcov. Čerpá z ľudovej slovesnosti a národnej histórie, hrdina tu spravidla zastupuje záujmy celého národa (Chalupkovi bojovníci, Bottov Jánošík), prípadne spája osobný cit s vlasteneckou myšlienkou (Sládkovičova Marína) alebo sa ako vyobcovaný jedinec búri proti pomerom (Kráľov divný Janko). Spoločným menovateľom je silné vlastenectvo, viera v slobodu a v mravnú silu prostého človeka.
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Kedy sa rozvíja slovenský romantizmus a s kým sa spája?
40. – 60. roky 19. storočia, Ľudovít Štúr a štúrovci.
Čo urobil Štúr pre spisovný jazyk?
Roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenčiny (Nauka reči slovenskej).
Čím sa slovenský romantizmus líši od svetového?
Je kolektivistický a národne angažovaný – hrdina koná v mene národa, nie z osobnej vzbury.
Vymenuj štúrovcov a ich diela.
S. Chalupka (Mor ho!), J. Botto (Smrť Jánošíkova), J. Kráľ (Zakliata panna vo Váhu a divný Janko), A. Sládkovič (Marína, Detvan), J. Matúška (Nad Tatrou sa blýska).
O čom je Mor ho!?
Slovanskí poslovia odmietnu podrobiť sa rímskemu cárovi a padnú v nerovnom boji; víťazstvo je mravné – sloboda je cennejšia než život.
Kto je hrdina v Mor ho!?
Kolektívny, bezmenný – slovanskí bojovníci ako stelesnenie národa.
Prečo štúrovci čerpali z ľudovej slovesnosti?
Štúr ju považoval za prameň národnej tvorby (O národných povestiach a piesňach); preto balady, povesti, zbojnícka tematika a sylabický verš.
🔗 Spätné odkazy (1)