Reflexia filmu Štúr – verzia 1
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | práca |
| zdroj | 📎 Reflexia_Stur (1).docx |
Reflexia_Stur (1).docx — 📎 otvoriť originál
Reflexia filmu Štúr
8.B
Film Štúr (2026) nakrútila režisérka Mariana Čengel Solčanská podľa vlastnej knižnej predlohy. Hlavné roly stvárnili Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka. Ide o historickú drámu zasadenú do obdobia pred slovenskou revolúciou 1848 a počas nej. Film má na ČSFD hodnotenie 58 %, čo naznačuje rozdelené reakcie publika. Práve táto rozporuplnosť ma zaujímala, a v reflexii sa pozriem na to, čo film zvládol a kde podľa mňa skolhal.
1. Podarilo sa zbaviť Štúra školského stereotypu?
Podľa mňa čiastočne áno. Film ukazuje Štúra (Lukáš Pelč) ako rozvážneho, inteligentného muža s jasnými hodnotami, ktorý je ochotný za ne bojovať. Nie je to socha z učebnice, ale človek, ktorý pochybuje a musí robiť ťažké rozhodnutia. Scény, kde balansuje medzi osobnou láskou a národnou povinnosťou, sú emocionálne presvedčivé.
Na druhej strane recenzenti poukazujú na to, že historické momenty -- vznik Žiadostí slovenského národa, scéna u Jána Hollého či boje dobrovoľníkov -- sú spracované povrchne, akoby zo školskej učebnice. Práve v týchto momentoch film zlyháva a stereotyp sa vracia.
2. Je problém, že centrom príbehu je Adela?
Toto je najdiskutovanejšia otázka okolo tohto filmu. Kritici poukazujú na to, že film nazývaný Štúr je v skutočnosti o Adele, pričom Štúr slúži skôr ako pozadie jej príbehu. Film tráti stopáž, ktorá mohla byť venovaná Štúrovmu verejnému pôsobeniu, na melodramatický príbeh Adelinho zaľúbenia.
Osobne si myslím, že Adelin príbeh je zaujímavou perspektívou -- žena, ktorá odmietala spoločenské očakávanie vydávať sa a hľadala naplnenie inde, je postava hodná pozornosti. Problém však nastáva vtedy, keď Adelina romantika úplne tieni Štúrovu národnú víziu a historický význam. Posun mohol byť zaujímavým experimentom, no v tomto podaní nezaberie -- chýba chémia medzi postavami.
3. Historická presnosť vs. umelecká sloboda
Film je postavený na Štúrovej legende a vymyslenom ľúbostnom príbehu -- historický vzťah Štúra s Adelou Ostrolúckou je len špekuláciou, nie doloženým faktom. To samo osebe nie je problém; umelecká sloboda v historických filmoch je legitímna, ak jadro osobnosti zostane verné skutočnosti.
Hranica je tam, kde film divákom prezentuje vymyslené udalosti ako historické. Film Štúr túto hranicu miestami prekračuje -- divákovi môže zostať dojem, že Adelin príbeh je historicky doložený. Pozitívom je, že film správne akcentuje Štúrov zápas o kodifikáciu slovenčiny, vrátane ikonickej scény sporu o písmeno y.
4. Vnímam Štúra po filme inak?
Čiastočne áno. Film ukazuje Štúra ako rozpolteného človeka -- vizionára, ktorý je ochotný obetovať osobné šťastie pre národ. Lukáš Pelč ho hrá pokojne a rozvážne, bez dramatického gesta, čo je na jednej strane hodnoverné, na druhej strane Štúr v tomto podaní nedominuje a nemagnetizuje diváka.
Filmový obraz má však silu, ktorú učebnica nemá: aj keď Pelčov Štúr nie je charizmatický hrdina, samotná myšlienka, že si tento človek vedome vybral národ nad láskou, naberie v dramatickom zobrazení iný rozmer. Po filme som si Štúra priblížila ako tragickú postavu, nie len ako hrdinskú ikonu.
5. Adelina situácia a dnešok
Adela odmietla rolu, ktorú jej spoločnosť pripisala -- vydávať sa, byť poslušnou dcérou a budúcou matkou. Bojovala o vzťah neschválený rodinou a spoločenskou vrstvou. Paralela s dnešným životom existuje: tlak rodičov, očakávanie okolia, čo sa patrí -- to poznáme aj dnes. Forma je iná, ale mechanizmus zostáva.
V Adelinom príbehu je navyše prítomný motív melanchólie (dnešnej depresie) -- odmietanie vydávať sa a apatia bola vtedy vnímaná ako choroba, nie ako legitímna voľba. To je niečo, o čom sa v súčasnosti rozprávame úplne inak -- a to je dobrý znak.
6. Celkové hodnotenie
Film Štúr by som hodnotila na 5/10. Zhodou s hodnotením ČSFD (58 %) film sklamáva v scenári -- Solčanská si vzala príliš veľké sústo a nedokáže udržať napätie ani v romantickej, ani v historickej rovine zároveň. Vznikol film, ktorý nie je dosť románom ani dosť históriou.
Na druhej strane je film vizuálne krásny -- kamera, kostýmy aj výtvarné riešenia sú na vysokej úrovni. Herectvo Ivany Kološovej je sympatické. Napriek nedostatkom ide o jeden z najambicióznejších slovenských historických filmov posledných rokov, ktorý stojí za pozretie.
7.–8. Postavenie žien a limity spoločnosti v 19. storočí
Film zobrazuje postavenie žien zreteľne. Adela -- jediná dcéra váženého šľachtica -- nemá právo slobodne si vybrať partnera. Keď rodičia nevedia, čo s ňou (odmieta sa vydávať, trápi ju melanchólia), posielajú ju k strýkovi, aby našla manžela. Jej vzdelanie a hudobný talent sú vnímané ako súkromná ozdoba, nie ako hodnota sama osebe.
Limity sú v Adelinom príbehu viditeľné v konkrétnych scénach: Štúr ju pokorí pred švagrinou, ktorá ako matka a manželka nemá čas na klavír -- Adela pochopí, že jej privilegované postavenie je paradoxne bremenom. Spoločnosť jej dovolí vzdelávať sa a hrať, ale iba pokiaľ to neslúži jej vlastným ambíciám.
9. Kontrast: národná sloboda vs. osobná sloboda
Najsilnejšia idea filmu je práve toto napätie: Štúr bojuje za slobodu národa -- za právo Slovákov hovoriť vlastným jazykom a mať vlastnú identitu. Pritom Adela, ktorá stojí vedľa neho, žiadnu slobodu nemá. Nemôže slobodne milovať, slobodne sa rozhodnúť ani slobodne žiť.
Film tým nenápadne poukazuje na to, že sloboda 19. storočia bola výsadou mužov -- a aj tá bola obmedzená. Štúr sa dokonca neodváži pobozkať Adelu, hoci jej pery sú mu ponúknuté -- akoby aj on, bojovník za slobodu, ustupoval pred spoločenskými normami.
10. Ktoré obmedzenia sú dnes prekonané a ktoré pretrvávajú?
Prekonané sú formálne právne obmedzenia -- ženy dnes môžu slobodne uzatvárať manželstvo, pracovať, voliť a vlastniť majetok. Psychický stav (vtedy melanchólia) už nie je dôvodom na to, aby rodičia rozhodovali o osude plnoletej ženy.
Pretrvávajú však subtílnejšie formy tlaku: spoločenské očakávanie ohľadne materstva, kariérnych rozhodnutí a vzťahov. Ženy sú stále často súdené prísnejšie ako muži za rovnaké rozhodnutia. Rodové stereotypy v zamestnaní -- platové rozdiely, sklenený strop -- sú živé. Dnes sa dievčatám hovorí, čo sa patrí, iba inou rečou.
11. Ako by vyzeral Adelkin život v 21. storočí?
Adela je inteligentná, vzdelaná a nezávisle zmýšľajúca žena. V 21. storočí by mohla slobodne rozvíjať to, čo ju napĺňa -- literatúru, filozofiu, hudbu. Nemusela by sa rozhodovať medzi láskou a spoločenskou akceptáciou. Mohla by si vybrať Štúra napriek nesúhlasom rodiny, bez toho, aby to znamenalo spoločenský pád. Jej melanchólia by bola vnímaná ako psychický stav hodný pomoci, nie ako výhovorka na vydaj.
Myslím si, že by si zachovala istú ťažopadnosť -- bola by to žena, ktorá všade vidí hlbšie súvislosti a ťažko nachádza rovnako rozmýšľajúce okolie. V súčasnosti by pravdepodobne písala, cestovala a venovala sa tomu, čo ju skutočne napĺňa.
12. Čomu by sa malo venovať pokračovanie?
Keby mal film pokračovanie o desať rokov neskôr, malo by sa venovať Bachovmu absolutizmu po roku 1849, zatvoreniu slovenských gymnázií a Štúrovmu ústupu z verejného života pred jeho tragickou smrťou roku 1856. Adelina stopa by mohla pokračovať -- čo zostalo zo ženy, ktorá sa vzdala lásky?
Hlavná otázka pokračovania by mohla znieť: Čo zostane z ideálov, keď história prevalí stránku? Štúr bojoval za slovenčinu a slobodu -- no Bachov absolutizmus jeho víťazstvo čoskoro umlčal. Ako sa žije s vedomím, že boj bol predčasný?
Záver
Film Štúr nie je dokonalý -- trpí rozpolteným scenárom a slabou chémiou medzi hlavnými postavami. Napriek tomu je to vizuálne silný film s hodnotnou témou, ktorý sa aspoň pokúša dať Štúrovi ľudskú tvár. Adelin príbeh pridáva do historického zobrazovania rozmer, ktorý učebnice ignorujú: za každým veľkým historickým momentom sú konkrétni ľudia s osobnými osudmi, láskou a stratou. To je podľa mňa najväčšia hodnota tohto filmu.
🔗 Spätné odkazy (3)