Dráma
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | poznámky |
Dráma je literárny druh, ktorý je určený predovšetkým na predvádzanie na javisku. Dej sa rozvíja najmä prostredníctvom konania postáv, dialógov a scénických prostriedkov.
Charakteristické znaky drámy
- dej sa odohráva v prítomnosti pred divákom,
- základom je konanie postáv a ich vzájomný konflikt,
- najdôležitejším jazykovým prostriedkom je dialóg,
- môže sa objaviť aj monológ – dlhší prejav jednej postavy,
- text obsahuje repliky – jednotlivé prehovory postáv,
- využíva scénické poznámky alebo didaskálie – pokyny autora o pohybe, výraze, kostýmoch, prostredí či spôsobe hovorenia,
- často sa člení na dejstvá, výstupy a obrazy,
- dôležitú úlohu má konflikt, napätie a vyvrcholenie,
- spája literatúru s herectvom, réžiou, scénou, hudbou, kostýmami a osvetlením.
Základné pojmy
- dráma – literárny druh aj divadelný útvar,
- divadelná hra – dramatický text určený na uvedenie v divadle,
- dejstvo – väčšia časť dramatického diela; po jeho skončení sa často mení scéna alebo čas,
- výstup – časť dejstva, v ktorej sa nemení obsadenie postáv na javisku,
- obraz – časť hry spojená s určitým prostredím alebo scénou,
- replika – prehovor jednej postavy,
- dialóg – rozhovor dvoch alebo viacerých postáv,
- monológ – súvislý prejav jednej postavy,
- aside / odchodová poznámka – poznámka alebo prehovor určený iba divákom, nie ostatným postavám,
- scénické poznámky – autorove pokyny pre hercov, režiséra a scénu,
- konflikt – stret protichodných záujmov, názorov alebo síl,
- expozícia – úvodné predstavenie postáv, prostredia a situácie,
- kolízia – vznik alebo vyhrotenie konfliktu,
- kríza – najväčšie napätie v deji,
- peripetia – nečakaný obrat,
- katastrofa – tragické rozuzlenie,
- rozuzlenie – konečné vyriešenie konfliktu.
Stavba dramatického deja
Najčastejšie má päť častí:
- Expozícia – zoznámenie s postavami a prostredím.
- Kolízia – vznik konfliktu.
- Kríza – konflikt dosiahne vrchol.
- Peripetia – nastane významný obrat.
- Rozuzlenie – konflikt sa vyrieši, prípadne tragicky skončí.
Nie každá moderná dráma však dodržiava túto stavbu.
Hlavné dramatické žánre
| Žáner | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Tragédia | Vážny konflikt, ktorý často vedie k smrti alebo pádu hlavnej postavy. | William Shakespeare: Hamlet |
| Komédia | Veselý dej, humor, zosmiešnenie ľudských nedostatkov; zvyčajne má šťastný koniec. | Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch |
| Činohra | Vážny alebo zmiešaný príbeh zo života; nemusí sa skončiť tragicky. | Henrik Ibsen: Dom bábik |
| Tragikomédia | Spája tragické a komické prvky. | William Shakespeare: Kupec benátsky |
| Groteska | Preháňa a deformuje realitu, často využíva čierny humor a absurdnosť. | Eugène Ionesco: Plešatá speváčka |
| Absurdná dráma | Zobrazuje nezmyselnosť, odcudzenie a bezvýchodiskovosť ľudskej existencie. | Samuel Beckett: Čakanie na Godota |
| Historická dráma | Spracúva historické udalosti alebo postavy. | William Shakespeare: Richard III. |
| Činoherná komédia | Komediálny dej s realistickými postavami a vážnejšími témami. | Molière: Lakomec |
| Fraška | Jednoduchý, často situačný humor založený na zámene, omyle a preháňaní. | Plautus: Chvastavý vojak |
| Muzikál | Spája hovorené slovo, hudbu, spev, tanec a herectvo. | Andrew Lloyd Webber: Fantóm opery |
| Opera | Dramatické dielo, v ktorom sa dej vyjadruje najmä spevom a hudbou. | Giuseppe Verdi: La traviata |
| Balet | Dej sa vyjadruje pohybom, tancom a hudbou. | P. I. Čajkovskij: Labutie jazero |
Ďalšie dramatické formy
- monodráma – hrá v nej jedna postava,
- dialóg – krátky rozhovor alebo dramatický útvar pre dve postavy,
- pantomíma – dej sa vyjadruje pohybom bez hovoreného slova,
- rozhlasová hra – je určená na počúvanie; využíva hlas, hudbu a zvukové efekty,
- televízna a filmová scenáristika – dramatické texty určené pre televíziu alebo film,
- bábková hra – postavy stvárňujú bábky,
- jednoaktovka – krátka hra pozostávajúca z jedného dejstva.
Významní autori a diela
Antická dráma
- Aischylos – Pripútaný Prometeus
- Sofokles – Kráľ Oidipus, Antigona
- Euripides – Medea
- Aristofanes – Lysistrata
- Plautus – Chvastavý vojak
Svetová dráma
- William Shakespeare – Hamlet, Romeo a Júlia, Macbeth, Othello
- Molière – Lakomec, Tartuffe, Mizantrop
- Henrik Ibsen – Dom bábik
- Anton Pavlovič Čechov – Čajka, Višňový sad
- George Bernard Shaw – Pygmalion
- Bertolt Brecht – Matka Guráž a jej deti
- Samuel Beckett – Čakanie na Godota
- Eugène Ionesco – Plešatá speváčka
- Federico García Lorca – Krvavá svadba
Slovenská dráma
- Ján Chalupka – Kocúrkovo
- Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
- Jonáš Záborský – Najdúch
- Jozef Gregor-Tajovský – Ženský zákon, Statky-zmätky
- Ivan Stodola – Čaj u pána senátora
- Július Barč-Ivan – Matka
- Peter Karvaš – Polnočná omša
- Milan Lasica a Július Satinský – divadelné a satirické dialógy, napríklad Soirée
- Viliam Klimáček – súčasné dramatické a divadelné hry
Krátka definícia na zapamätanie
Dráma je literárny druh založený na dialógu, monológu a konaní postáv, určený najmä na javiskové uvedenie. Jej dej sa rozvíja prostredníctvom konfliktu a člení sa na dejstvá, výstupy a obrazy. Najvýznamnejšie žánre sú tragédia, komédia a činohra.
🔗 Spätné odkazy (1)