L34 – Komédia a veselohra
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | literatúra |
| číslo | 34 |
| stav | vypracované |
Komédia / veselohra – charakteristika, diela
1. Vymedzenie a kontext
Komédia je jeden z dvoch základných žánrov drámy popri tragédii; vznikla už v antickom Grécku (staroveký komik Aristofanes). Na rozdiel od tragédie nekončí zánikom hlavnej postavy, ale šťastným alebo zmierlivým rozuzlením, a jej cieľom je vyvolať smiech – buď zábavou, alebo kritikou spoločenských nedostatkov.
Veselohra je pojem používaný najmä v slovenskej a českej dráme 19. storočia pre ľahšiu, odľahčenú formu komédie – býva situačná, niekedy doplnená o piesne, a slúži predovšetkým na zábavu obecenstva, hoci si zachováva aj mravné alebo spoločensky kritické posolstvo. Kým „komédia" je nadradený, univerzálny pojem pre žáner (aj vysoko satirický, spoločensky ostrý), „veselohra" zvykne označovať jeho miernejšiu, zmierlivejšiu podobu, typickú práve pre slovenské divadlo 19. storočia.
Žáner sa v priebehu histórie vyvíjal spolu s dramatickou tvorbou ako takou: od antickej komédie cez stredoveké frašky a renesančné situačné hry, klasicistickú komédiu charakteru (Molière), až po slovenskú realistickú veselohru druhej polovice 19. storočia, ktorá spája zábavnú zápletku s kritikou dedinských alebo malomestských pomerov.
2. Znaky komédie a veselohry
- šťastný alebo zmierlivý koniec – konflikt sa vyrieši bez tragických následkov;
- typizované komické postavy – lakomec, naivný mladík, prefíkaný sluha, hlupák, klebetník;
- zdroje komiky:
- situačná komika – vzniká z nedorozumenia, zámeny osôb alebo náhody;
- charakterová komika – vysmieva sa konkrétnej ľudskej vlastnosti (lakomstvo, pýcha, hlúposť, malomeštiactvo);
- jazykové prostriedky komiky – irónia, satira, paródia, slovná hračka, hyperbola (preháňanie);
- funkcia – buď čisto zábavná (situačná veselohra), alebo spoločensky kritická (satirická komédia).
3. Predstavitelia a diela
| Obdobie | Autor a dielo | Poznámka |
|---|---|---|
| Klasicizmus (svetový) | Molière – Lakomec | typová komédia charakteru, hlavná postava Harpagon je posadnutá peniazmi |
| Slovenský klasicizmus / osvietenstvo | Ján Chalupka – Kocúrkovo | satira na malomeštiactvo a provinčnú obmedzenosť slovenského mestečka |
| Obdobie matičné (na prechode od romantizmu k realizmu) | J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch | veselohra postavená na dvojitej zámene osôb; vyznieva ako výzva na zmierenie šľachty s ľudom (a Slovákov s Maďarmi) |
| Slovenský realizmus | J. G. Tajovský – Statky-zmätky | ľudová veselohra s prvkami sociálnej drámy – túžba po majetku rozvráti manželstvo dvoch mladých ľudí |
4. Rozbor kľúčového diela – Statky-zmätky (J. G. Tajovský)
- Literárny druh: 05 Pojmy/Pojmy/dráma. Žáner: hra zo života dedinského ľudu – nadväzuje na tradíciu ľudovej veselohry (dedinské prostredie, zvyky, spevy), no svojím vyústením má bližšie k sociálnej dráme. Obdobie: slovenský realizmus.
- Téma: bezdetní a majetní Palčíkovci sľúbia svoj statok Ďurovi Ľavkovi a Zuzke Kamenskej, ak sa zoberú a budú u nich gazdovať – sľub však nesplnia a mladé manželstvo uzavreté pre majetok sa rozpadne.
- Zdroj komiky: komika vyrastá z dedinských figúrok, ich reči, hašterenia a zvykov (pytačky, svadba, spevy); prevažuje však satirický, kritický pohľad na to, ako majetok riadi rozhodovanie postáv.
- Hlavná myšlienka: šťastie nie je v majetku, ale vo vzťahoch a v láske – honba za statkom zničí životy dvoch mladých ľudí; podobnú myšlienku (majetok ničí rodinné vzťahy) rozvíja aj próza Dva bratia (P. Jilemnický).
- Rozuzlenie: zmierlivý koniec typický pre veselohru sa nekoná – Ďuro sa k Zuzke správa zle a vráti sa k svojej bývalej milej Bete, Palčík ho napokon vyženie z domu a Zuzka mu síce odpustí, no späť sa k nemu nevráti. Práve preto sa dielo častejšie označuje ako realistická sociálna 05 Pojmy/Pojmy/dráma než ako veselohra.
5. Literárna teória k téme
- Dráma ako literárny druh (popri lyrike a epike) – je určená na javiskové predvedenie, dej sa odohráva priamo v konaní a reči postáv, spravidla bez rozprávača.
- Základné žánre drámy:
- Kompozičné jednotky drámy: dejstvo (akt, väčší kompozičný celok), výstup (scéna, časť dejstva vymedzená príchodom alebo odchodom postavy), replika (jedna promluva postavy), dialóg a monológ, scénická poznámka (autorský pokyn k réžii, kulisám či pohybu postáv, nevyslovuje sa na javisku).
- Pojmy komiky:
- irónia – vyjadrenie opaku toho, čo sa skutočne myslí;
- satira – kritický, útočný výsmech spoločenských alebo ľudských nedostatkov;
- paródia – zosmiešňujúce napodobenenie iného diela, štýlu alebo žánru;
- hyperbola – zveličenie použité na komický alebo výrazový účinok.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Odpoveď postavím na dvoch pilieroch: (1) Molièrov Lakomec ako svetový príklad klasicistickej komédie charakteru (Harpagon, typizácia lakomstva), (2) slovenská dramatická tvorba realizmu na príklade Tajovského Statkov-zmätkov, kde viem ukázať, kde sa ľudová veselohra končí a začína sociálna dráma (majetok rozvráti manželstvo, koniec bez zmierenia). K obom pridám presné rozlíšenie tragédie, komédie a činohry a definície irónie, satiry a paródie – to sú pojmy, ktoré skúšajúci pri tejto téme očakáva najviac.
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Čo je komédia a čím sa líši od tragédie?
Dramatický žáner so šťastným alebo zmierlivým koncom, vyvoláva smiech; tragédia končí zánikom hrdinu.
Aký je rozdiel medzi komédiou a veselohrou?
Komédia je nadradený pojem (aj ostrá satira). Veselohra je miernejšia, zábavnejšia forma typická pre slovenské divadlo 19. storočia.
Aké zdroje komiky poznáš?
Situačnú (nedorozumenie, zámena osôb) a charakterovú (vysmievanie vlastnosti); jazykové prostriedky – irónia, satira, paródia, slovná hra, hyperbola.
Vymenuj slovenské veselohry a ich autorov.
J. Chalupka – Kocúrkovo, J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, J. G. Tajovský – Statky-zmätky.
O čom je Palárikovo Zmierenie?
Veselohra s dvojitou zámenou osôb; výzva na zmierenie šľachty s ľudom a Slovákov s Maďarmi.
Prečo sa Statky-zmätky označujú skôr ako sociálna dráma?
Nemajú zmierlivý koniec – manželstvo z majetku sa rozpadne, Zuzka sa k Ďurovi nevráti.
Kto je Harpagon?
Hlavná postava Molièrovho Lakomca – typizovaný lakomec posadnutý peniazmi.
🔗 Spätné odkazy (1)