Skip to main content

L13 – Literárna moderna

Vlastnosti
predmetSlovenský jazyk a literatúra
typmaturitná téma
okruhliteratúra
číslo13
stavvypracované
Zadanie

Literárna moderna – smery autori a ich diela. Baudelaire, Krasko

1. Vymedzenie a kontext​

Literárna moderna je súhrnné označenie umeleckých prúdov konca 19. a začiatku 20. storočia, ktoré reagujú na pozitivizmus a materializmus doby. Namiesto objektívneho realistického zobrazenia spoločnosti sa do popredia dostáva vnútorný svet jednotlivca – pocity, nálady, dojmy a neistoty moderného človeka. Vo Francúzsku moderna vzniká už v polovici 19. storočia (Baudelaire), na Slovensku sa presadzuje s výrazným oneskorením, tesne pred prvou svetovou vojnou, keďže vývin slovenskej literatúry brzdili nepriaznivé národnostné pomery v Uhorsku.

2. Smery literárnej moderny a ich znaky​

  • Symbolizmus – skutočnosť sa nevyjadruje priamo, ale prostredníctvom symbolu (mnohovýznamového obrazu), dôraz na hudobnosť verša, náladovosť a tajomnosť výpovede.
  • Dekadencia – pocit životného úpadku a znudenosti (tzv. spleen), únik od reality do sna či chorobnej krásy, hľadanie krásy v škaredom a zakázanom, motív „prekliateho básnika".
  • Impresionizmus – zachytenie prchavého okamihu, dojmu a nálady, dôraz na farebnosť a zmyslovosť opisu.

Tieto tri prúdy sa v tvorbe jednotlivých autorov spravidla prelínajú a netvoria oddelené, presne vymedzené školy.

3. Predstavitelia a diela​

Charles Baudelaire (Francúzsko, 1821 – 1867) – zakladateľ básnickej moderny, jeho tvorba spája neskorý romantizmus so symbolizmom a dekadenciou. Hlavné dielo: zbierka Kvety zla (Les Fleurs du Mal) – prvé vydanie 1857 (100 básní, súdom postihnuté pre obscénnosť), rozšírené druhé vydanie 1861 už so 126 básňami usporiadanými do tematických oddielov (napr. Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Vzbura, Smrť). Ústredným motívom je spleen – existenciálna nuda a prázdnota – v protiklade k túžbe po ideáli. Baudelaire hľadá krásu v ošklivom a zakázanom, pracuje s ostrými kontrastmi (zúfalstvo – nádej, život – smrť).

Ivan Krasko – vedúca a v podstate ústredná osobnosť slovenskej literárnej moderny a slovenského symbolizmu pred 1. svetovou vojnou. Jeho dielo tvoria dve básnické zbierky: Nox et solitudo (1909) a Verše (1912, 26 básní, venovaná snúbenici, obsahuje popri osobnej lyrike aj básne sociálneho a národného protestu, napr. Otcova roľa, Baníci).

4. Rozbor kľúčového diela – Ivan Krasko: Nox et solitudo​

  • Literárny druh: lyrika. Žáner: básnická zbierka (debut, 1909).
  • Latinský názov v preklade znamená „Noc a samota" – tieto dva pojmy zhŕňajú základné motívy nielen zbierky, ale celej Kraskovej tvorby.
  • Kompozícia: 27 básní (v neskorších vydaniach ustálených na 28), väčšina bola pred knižným vydaním uverejnená časopisecky.
  • Témy a motívy: samota, sklamaná láska, citové vyznania a rezignácia (Aminke, Pieseň), pochybnosti a neistota moderného človeka strácajúceho pevné hodnoty (Solitudo, Poznanie, Jehovah); popri prevažujúcej osobnej lyrike sa objavujú aj náznaky národného motívu.
  • Básnické prostriedky: symbol namiesto priameho pomenovania (noc a tma ako symboly neistoty a osamelosti), uvoľnenejší verš, hudobnosť a náladovosť, zámerná nejasnosť a mnohovýznamovosť výpovede typická pre symbolizmus.
  • Hlavná myšlienka: zbierka vyjadruje pocit vykorenenosti a osamelosti človeka na prahu 20. storočia, ktorý stráca isté opory (vieru, lásku, jednoznačné hodnoty) a hľadá zmysel vo vlastnom vnútri.

5. Literárna teória k téme​

  • Symbol – básnický prostriedok, mnohovýznamový obraz zastupujúci abstraktnú myšlienku alebo pocit (napr. noc = neistota, žena = túžba či vlasť); od metafory sa líši väčšou mnohoznačnosťou a hĺbkou významu.
  • Voľný verš – verš bez pravidelného rozloženia slabík, prízvukov aj rýmu, riadi sa iba vnútorným rytmom výpovede; moderna ako prvá vo veľkom rozsahu opúšťa dovtedy záväzný sylabotonický systém.
  • Sylabotonický verš (pripomenutie) – veršový systém založený na pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných slabík (stopa); v moderne sa táto pravidelnosť postupne uvoľňuje.
  • Dekadencia a spleen – pocit životnej únavy, znechutenia a prázdna; u Baudelaira je spleen ústredným pojmom celej zbierky Kvety zla.
  • Eufónia – dôraz na zvukovú, hudobnú stránku básne (opakovanie hlások, aliterácia) namiesto na jednoznačnosť obsahu; typický znak symbolistickej poézie.

6. Zhrnutie na ústnu odpoveď​

Literárna moderna vzniká ako reakcia na pozitivizmus a obracia pozornosť od objektívnej spoločnosti k vnútornému svetu jednotlivca. V jej rámci sa prelínajú tri prúdy – symbolizmus (vyjadrovanie cez symbol), dekadencia (spleen, únik z reality) a impresionizmus (zachytenie okamihu a nálady). Vo svetovej literatúre je zakladateľom moderny Charles Baudelaire so zbierkou Kvety zla, postavenou na kontraste splínu a ideálu. Na Slovensku je jediným výrazným predstaviteľom Ivan Krasko, ktorého zbierky Nox et solitudo a Verše vyjadrujú samotu, sklamanie a neistotu moderného človeka prostredníctvom symbolu a uvoľneného verša. Pri odpovedi treba vedieť vysvetliť pojmy symbol, voľný verš, sylabotonický verš, dekadencia a spleen a doložiť ich na konkrétnych básňach.

Súvisiace poznámky​

Kontrolné otázky​

Na čo reaguje literárna moderna?

Na pozitivizmus a materializmus doby; namiesto objektívneho obrazu spoločnosti zobrazuje vnútorný svet, nálady a neistotu jednotlivca.

Aké smery patria do literárnej moderny?

Symbolizmus (symbol, hudobnosť), dekadencia (spleen, únik, krása v škaredom), impresionizmus (prchavý dojem a nálada).

Kto je Baudelaire a čo napísal?

Zakladateľ moderny, zbierka Kvety zla (1857) – spleen proti ideálu, krása v škaredom a zakázanom.

Čo znamená Nox et solitudo a aké má motívy?

Noc a samota; samota, sklamaná láska, pochybnosti, neistota moderného človeka, náznaky národného motívu.

Aké sú Kraskove zbierky?

Nox et solitudo (1909) a Verše (1912; Otcova roľa, Baníci).

Aký je rozdiel medzi symbolom a metaforou?

Symbol je mnohovýznamový, hlbší, zastupuje abstraktnú myšlienku; metafora prenáša význam na základe jednej podobnosti.

Čo je voľný verš a eufónia?

Voľný verš – bez pravidelných slabík, prízvukov a rýmu, riadi sa vnútorným rytmom. Eufónia – zvuková ľubozvučnosť verša.

🔗 Spätné odkazy (3)