✍️ Emil Boleslav Lukáč
Vlastnosti
| typ | pojem |
| kategória | autor |
| obdobie | slovenská medzivojnová poézia – neosymbolizmus |
| aliasy | Emil Boleslav Lukáč, Lukáča, Lukáčovi, Lukáčom, E. B. Lukáč |
Obdobie
slovenská medzivojnová poézia – neosymbolizmus
Emil Boleslav Lukáč (1900 – 1979) je hlavný predstaviteľ slovenského neosymbolizmu, ktorý nadväzuje na Kraskov symbolizmus. Označuje sa za typ poeta doctus (učený básnik) na rozdiel od spontánneho poeta natus Jána Smreka; jeho poézia je reflexívnejšia a filozofickejšia. V zbierke O láske neláskavej píše o rozpore medzi kresťanskými ideálmi a povojnovou realitou aj o rozpore medzi túžbou milovať a neschopnosťou milovať úprimne. Pracuje s oxymoronom a paradoxom, s knižnou intelektuálnou lexikou a s meditatívnym, reflexívnym ladením verša. Tragický, pesimistický životný pocit ho privádza k dolorizmu.