J06 – Rečnícky jazykový štýl
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 6 |
| stav | vypracované |
Rečnícky jazykový štýl – znaky, útvary.
1. Definícia a vymedzenie
Rečnícky (rétorický) štýl je funkčný jazykový štýl, ktorý sa uplatňuje pri verejnom, spravidla ústnom prejave adresovanom poslucháčom s cieľom informovať ich, presvedčiť o názore alebo ich citovo a mravne ovplyvniť. Stojí na rozhraní publicistického, umeleckého a hovorového štýlu – z každého si berie prostriedky podľa potreby, ale vymedzuje ho predovšetkým komunikačná situácia: hovorca stojí priamo pred publikom, prejav prebieha v reálnom čase a bez možnosti dodatočnej opravy.
Základnou funkciou rečníckeho štýlu je funkcia ovplyvňovacia (presvedčovacia, agitačná), spolu s funkciou informačnou a pri slávnostných príležitostiach aj estetickou. Prejav je svojou podstatou monologický, no počíta s prítomnosťou a reakciou poslucháčov – ide o bezprostredný, situačne viazaný typ komunikácie.
2. Znaky a vlastnosti
- Adresnosť a kontakt s poslucháčom – priame oslovenie, rečnícke otázky, zapájanie publika do prejavu.
- Presvedčivosť a pôsobivosť – výber slov a viet tak, aby zapôsobili súčasne na rozum aj na city poslucháča.
- Zrozumiteľnosť a jednoduchšia syntax – vety musia byť pochopiteľné pri jedinom, sluchovom vnímaní, preto prevažujú kratšie súvetia bez zložitého vetvenia.
- Zreteľná, vopred premyslená kompozícia (úvod – jadro – záver) – v úvode sa získava pozornosť poslucháča, v závere nasleduje zhrnutie a výzva.
- Citovosť a obraznosť – využívanie umeleckých prostriedkov (prirovnanie, metafora, personifikácia).
- Rečnícke figúry ako nástroj zvýraznenia: rečnícka otázka, rečnícke zvolanie, oslovenie (apostrofa), opakovanie (anafora), gradácia (stupňovanie), antitéza (protiklad), trojčlenný výpočet (tricolon).
- Prozodické prostriedky – melódia, dôraz, tempo, prestávky a sila hlasu, ktoré samotný text nezachytáva, ale sú nositeľom presvedčivosti prejavu (pozri Zvuková rovina jazyka).
- Kombinácia štýlových vrstiev – spisovná lexika sa dopĺňa prvkami hovorového štýlu (kvôli priblíženiu sa poslucháčovi) a prípadne odbornou terminológiou, ak ide o vecnú tému.
- Neverbálna zložka – gestá, mimika, postoj tela a očný kontakt dopĺňajú jazykovú stránku prejavu.
3. Útvary / druhy / kategórie
Podľa zamerania a komunikačnej situácie rozlišujeme viacero typov rečníckych prejavov:
- Slávnostný prejav (oslavná reč) – pri jubileách, výročiach, odovzdávaní ocenení.
- Príležitostný prejav – uvítací a privítací prejav, prípitok, gratulácia.
- Smútočná reč (nekrológ) – rozlúčka so zosnulým.
- Agitačný/politický prejav – snaha získať priazeň alebo presvedčiť o politickom postoji.
- Vedecká prednáška, referát – hraničí s náučným štýlom, prevažuje v ňom vecná argumentácia.
- Kázeň – náboženský prejav.
- Diskusný príspevok, obhajoba – napr. obhajoba záverečnej práce.
Spoločným znakom všetkých útvarov je rečnícky prejav (reč) ako základná jednotka – vždy má konkrétneho rečníka, tému, publikum a zámer.
4. Príklady a rozbor ukážky
Ukážka (ilustračný úryvok uvítacieho prejavu):
„Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia! Dovoľte mi, aby som vás v mene celej školy srdečne privítal na dnešnom slávnostnom stretnutí. Koľkokrát sme si v živote povedali, že na niečo nemáme čas? A predsa – dnes sme si čas našli. Prišli sme si pripomenúť, odkiaľ sme vyšli, kam sme došli a kam ešte môžeme ísť. Preto vás prosím: počúvajte srdcom, nielen ušami."
Rozbor:
- Oslovenie a kontakt s publikom: „Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia" – priama adresnosť na začiatku prejavu.
- Rečnícka otázka: „Koľkokrát sme si v živote povedali, že na niečo nemáme čas?" – aktivizuje poslucháča, odpoveď sa od neho neočakáva.
- Opakovanie (anafora): „…kam sme došli a kam ešte môžeme ísť" – opakovanie výrazu „kam" na začiatku dvoch po sebe nasledujúcich vetných celkov vytvára rytmus a pripravuje gradáciu.
- Trojčlenný výpočet (tricolon) a gradácia: „odkiaľ sme vyšli, kam sme došli a kam ešte môžeme ísť" – postup od minulosti cez prítomnosť k budúcnosti.
- Obrazné, citovo zafarbené pomenovanie: „počúvajte srdcom, nielen ušami" – metaforické vyjadrenie apelujúce na emócie.
- Vety sú krátke až stredne dlhé, zrozumiteľné pri počúvaní; prevažuje 1. osoba množného čísla (inkluzívne „my"), ktorá zbližuje rečníka s publikom.
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Zamieňanie rečníckeho štýlu s písaným prejavom – zabúdanie na prozodické prostriedky (dôraz, pauzy), ktoré sú v ústnom prejave nosné.
- Príliš dlhé, zložito vetvené súvetia, ktoré poslucháč pri počúvaní nezvládne sledovať.
- Nadbytok cudzích a odborných slov bez vysvetlenia, čo sťažuje zrozumiteľnosť.
- Absencia kontaktu s publikom – bez oslovenia či rečníckych otázok pôsobí prejav odťažito.
- Zamieňanie rečníckej otázky s bežnou otázkou, na ktorú sa naozaj očakáva odpoveď.
- Nevhodné miešanie štýlových vrstiev – napríklad prílišná familiárnosť pri slávnostnom prejave alebo naopak strohosť pri príležitostnom prípitku.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Rečnícky štýl je štýlom živého, verejného a adresného prejavu, ktorého cieľom je poslucháča presvedčiť, informovať alebo citovo osloviť. Vyznačuje sa jasnou kompozíciou, syntaxou prispôsobenou sluchovému vnímaniu, rečníckymi figúrami (otázka, zvolanie, opakovanie, gradácia) a dôrazom na prozodické vlastnosti reči. Delí sa na viacero žánrov podľa komunikačnej situácie – od slávnostného prejavu cez agitačný až po smútočnú reč. Pri ústnej odpovedi treba vedieť v konkrétnej ukážke ukázať jednotlivé rečnícke figúry a vysvetliť ich funkciu.
Súvisiace poznámky
- Zvuková rovina jazyka
- Básnické prostriedky a kompozícia úvahy
- J01 – Hovorový jazykový štýl
- J03 – Náučný jazykový štýl
- J05 – Publicistický jazykový štýl
Kontrolné otázky
Čo je rečnícky štýl a akú má funkciu?
Štýl verejného ústneho prejavu; funkcia ovplyvňovacia, informačná, pri slávnostiach aj estetická.
Aké sú znaky rečníckeho štýlu?
Adresnosť, presvedčivosť, zrozumiteľná syntax, kompozícia úvod – jadro – záver, citovosť a obraznosť, rečnícke figúry, prozódia, neverbálna zložka.
Aké rečnícke figúry poznáš?
Rečnícka otázka, zvolanie, apostrofa, anafora, gradácia, antitéza, tricolon.
Aké útvary má rečnícky štýl?
Slávnostný, príležitostný a smútočný prejav, agitačný prejav, prednáška, kázeň, diskusný príspevok, obhajoba.
Prečo má mať rečnícky prejav jednoduchšiu syntax?
Poslucháč ho vníma len sluchom a jedenkrát, zložité súvetia by nesledoval.
Aké chyby treba v prejave vynechať?
Dlhé súvetia, nevysvetlené cudzie slová, chýbajúci kontakt s publikom, nevhodné miešanie štýlových vrstiev.
🔗 Spätné odkazy (2)