J26 – Druhy viet
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 26 |
| stav | vypracované |
Vety podľa zloženia, členitosti a obsahu/modálnosti.
1. Definícia a vymedzenie
Veta je základná syntaktická jednotka s predikačným vzťahom (vzťah podmetu a prísudku) a intonačnou uzavretosťou – vyjadruje uzavretú myšlienku a v hovorenej reči je ohraničená klesavou, stúpavou alebo inou ukončenou melódiou. Vety sa v syntaxi triedia z troch nezávislých hľadísk, ktoré sa navzájom kombinujú:
- podľa zloženia (koľko vetných základov/prísudkov obsahuje výpoveď),
- podľa členitosti (či má výpoveď vyjadrené oba základné vetné členy),
- podľa obsahu/modálnosti (aký je komunikačný zámer a postoj hovoriaceho k obsahu výpovede).
Tieto tri triedenia sa nevylučujú – jedna konkrétna veta sa dá opísať súčasne zo všetkých troch hľadísk (napr. je to jednoduchá, dvojčlenná, opytovacia veta).
2. Znaky a vlastnosti
- Predikačnosť – jadrom vety je vzťah podmetu a prísudku (alebo aspoň naznačenie tohto vzťahu).
- Modálnosť – postoj hovoriaceho k skutočnosti, ktorú výpoveď opisuje (reálnosť, možnosť, žiaducnosť, požiadavka); vyjadruje sa slovesným spôsobom (indikatív, kondicionál, imperatív), modálnymi slovesami (musieť, môcť, chcieť, mať) a intonáciou.
- Intonačná uzavretosť – každý typ vety má svoj typický melodický priebeh (klesavý, stúpavý).
- Gramatická a významová celistvosť – veta môže byť jednoduchá alebo zložená z viacerých viet spojených do súvetia.
3. Útvary / druhy / kategórie
a) Vety podľa zloženia
| Typ | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Jednoduchá veta | jeden základ (jeden prísudok/predikačné jadro) | Slnko zapadá za horami. |
| Súvetie priraďovacie | dve a viac rovnocenných viet spojených priraďovacou spojkou alebo bez spojky | Vietor stíchol a mesiac vyšiel. |
| Súvetie podraďovacie | hlavná veta a od nej závislá vedľajšia veta | Videl som, že prší. |
| Zložené súvetie | tri a viac viet (jednoduché súvetie má dve vety); môže spájať priraďovací aj podraďovací vzťah | Keď sa zotmelo, deti sa vrátili domov, lebo sa báli. |
Priraďovací pomer medzi vetami (aj medzi vetnými členmi) môže byť: zlučovací (a, i, aj, ani – ani), stupňovací (ba aj, dokonca), odporovací (ale, no, avšak), vylučovací (alebo, buď – alebo), príčinný (lebo, veď) a dôsledkový (preto, teda, a tak).
Vedľajšie vety v podraďovacom súvetí sa pomenúvajú podľa vetného člena, ktorý nahrádzajú: podmetová, prísudková, predmetová, prívlastková, doplnková a príslovkové (miesta, času, spôsobu, príčiny, účelu, podmienky, prípustky, zreteľa).
b) Vety podľa členitosti
| Typ | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Dvojčlenná veta | vyjadrený (alebo jednoznačne doplniteľný) podmet aj prísudok | Žiaci píšu test. / Píšu test. (podmet vypustený, ale doplniteľný) |
| Jednočlenná slovesná veta | jediný základný vetný člen vyjadrený slovesom, podmet nemožno doplniť | Prší. Svitá. Mrzne. Bolí ma hlava. |
| Jednočlenná neslovesná (menná) veta | základ vyjadrený podstatným menom, prídavným menom alebo príslovkou, bez slovesa | Ticho. Krásna noc. Oheň! |
| Vetný ekvivalent | výraz bez vetného základu, ktorý plní funkciu vety | Áno. Bohužiaľ. Ahoj! Prosím? |
c) Vety podľa obsahu/modálnosti
| Typ | Komunikačný zámer | Intonácia | Príklad |
|---|---|---|---|
| Oznamovacia | konštatovanie, oznámenie faktu | klesavá | Zajtra bude pekné počasie. |
| Opytovacia zisťovacia | žiada odpoveď áno/nie | stúpavá | Príde zajtra na hodinu? |
| Opytovacia doplňovacia | žiada doplnenie chýbajúcej informácie, obsahuje opytovacie zámeno/príslovku | klesavá | Kedy príde na hodinu? |
| Rozkazovacia | rozkaz, výzva, zákaz, prosba | klesavá, dôrazná | Zavri okno! |
| Želacia | vyjadruje želanie (často kondicionál, slová kiež, bodaj) | klesavá | Kiež by už bolo leto! |
| Zvolacia | citovo zafarbená, môže sa prekrývať s ktorýmkoľvek predchádzajúcim typom | stúpavo-klesavá, dôrazná | Aká krásna je tá záhrada! |
4. Príklady a rozbor ukážky
Rozbor vety: „Keď sa učiteľka pozrela do triedy, žiaci rýchlo schovali telefóny, lebo vedeli, že za ich používanie na hodine nasleduje poznámka.“
- Podľa zloženia: ide o zložené podraďovacie súvetie so štyrmi vetami – hlavná veta (žiaci rýchlo schovali telefóny), vedľajšia veta príslovková časová (keď sa učiteľka pozrela do triedy), vedľajšia veta príslovková príčinná (lebo vedeli) a v nej vnorená vedľajšia veta predmetová (že za ich používanie na hodine nasleduje poznámka).
- Podľa členitosti: každá z čiastkových viet je dvojčlenná (učiteľka – sa pozrela; žiaci – schovali; oni – vedeli; poznámka – nasleduje).
- Podľa obsahu/modálnosti: celé súvetie je oznamovacia veta (konštatovanie deja, klesavá intonácia na konci).
Ďalší príklad na jednočlenné vety a vetné ekvivalenty: „Búrka. Blýska sa. Hrmí. – Bojíš sa?“ – „Trochu.“ Tu Búrka. je neslovesná jednočlenná veta, Blýska sa. a Hrmí. sú slovesné jednočlenné vety (bez podmetu, ktorý by sa dal doplniť), otázka Bojíš sa? je dvojčlenná opytovacia zisťovacia veta a odpoveď Trochu. je vetný ekvivalent.
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Zamieňanie priraďovacieho a podraďovacieho súvetia – kritériom je, či sú vety rovnocenné (možno ich zameniť poradím bez zmeny zmyslu), alebo je jedna závislá od druhej.
- Nesprávne rozlíšenie zisťovacej a doplňovacej otázky – zisťovacia sa dá odpovedať áno/nie, doplňovacia obsahuje opytovacie zámeno alebo príslovku (kto, čo, kde, kedy, prečo, ako).
- Zamieňanie jednočlennej vety a vetného ekvivalentu – jednočlenná veta má vetný základ vyjadrený plnovýznamovým slovným druhom (sloveso, podstatné meno), vetný ekvivalent je citoslovce, čiastica alebo oslovenie bez vetného základu.
- Neistota pri interpunkcii súvetí – pred zlučovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či sa čiarka nepíše, a to ani vtedy, keď spájajú dve celé vety (Vietor stíchol a mesiac vyšiel.). Čiarka sa píše pred ostatnými priraďovacími spojkami (ale, lež, no, veď), pred spojkovými výrazmi s iným ako zlučovacím významom (a preto, a tak, a predsa) a pred podraďovacími spojkami (že, keď, aby, pretože).
- Zvolaciu vetu netreba chápať ako samostatnú štvrtú kategóriu popri oznamovacej/opytovacej/rozkazovacej – ide o citové zafarbenie, ktoré sa môže pridať k viacerým typom.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Vety sa triedia z troch hľadísk: podľa zloženia (jednoduchá veta × súvetie priraďovacie/podraďovacie/zložené), podľa členitosti (dvojčlenná × jednočlenná slovesná/neslovesná × vetný ekvivalent) a podľa obsahu/modálnosti (oznamovacia, opytovacia zisťovacia/doplňovacia, rozkazovacia, želacia, zvolacia). Pri odpovedi treba vedieť rozobrať konkrétnu vetu zo všetkých troch hľadísk naraz a doložiť príkladom.
Súvisiace poznámky
Zatiaľ žiadne.
Kontrolné otázky
Podľa akých hľadísk triedime vety?
Podľa zloženia, členitosti a obsahu (modálnosti).
Ako sa delia vety podľa zloženia?
Jednoduchá veta, súvetie priraďovacie, podraďovacie a zložené (3 a viac viet).
Aké priraďovacie pomery poznáš?
Zlučovací, stupňovací, odporovací, vylučovací, príčinný, dôsledkový.
Aké vedľajšie vety poznáš?
Podmetová, prísudková, predmetová, prívlastková, doplnková, príslovkové (miesta, času, spôsobu, príčiny, účelu, podmienky, prípustky, zreteľa).
Ako sa delia vety podľa členitosti?
Dvojčlenné, jednočlenné slovesné (Prší.), jednočlenné neslovesné (Ticho.), vetné ekvivalenty (Áno.).
Ako sa delia vety podľa obsahu?
Oznamovacie, opytovacie (zisťovacie a doplňovacie), rozkazovacie, želacie, zvolacie.
Čo je modálnosť a ako sa vyjadruje?
Postoj hovoriaceho k obsahu výpovede; slovesným spôsobom, modálnymi slovesami (musieť, môcť) a intonáciou.
🔗 Spätné odkazy (2)