J23 – Význam slova a jeho zložky
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 23 |
| stav | vypracované |
Pojem slovo, lexikálny a gramatický význam slova, jednovýznamové/viacvýznamové slová, spisovné/nespisovné slová, metafora a metonymia.
1. Definícia a vymedzenie
Slovo (lexéma) je základná pomenovacia jednotka jazyka – má svoju zvukovú (a grafickú) podobu a nesie určitý význam. Skúma ho lexikológia, jazykovedná disciplína zaoberajúca sa slovnou zásobou.
Každé slovo v sebe spája dva druhy významu:
- lexikálny význam – vecný, pojmový obsah slova, teda to, čo slovo označuje v mimojazykovej skutočnosti (napr. slovo strom označuje drevinu s koreňmi, kmeňom a korunou); nesie ho koreň slova,
- gramatický význam – význam vyjadrujúci gramatické kategórie slova (pád, číslo, rod, osobu, čas, spôsob...); vyjadrujú ho prípony a koncovky.
Napríklad v slove domami nesie lexikálny význam koreň dom-, kým gramatický význam (6. pád – inštrumentál – množného čísla) vyjadruje koncovka -ami. Jedna lexéma tak môže mať mnoho gramatických tvarov, ktoré však majú stále rovnaký lexikálny význam (dom, domu, domom, domy, domov...).
2. Znaky a vlastnosti
Slová sa z hľadiska počtu významov delia na:
- jednovýznamové (monosémantické) – majú iba jeden lexikálny význam, typicky odborné termíny,
- viacvýznamové (polysémantické) – majú dva a viac súvisiacich významov, ktoré vznikli prenesením pôvodného, základného významu na iný jav na základe podobnosti alebo súvislosti.
Slová sa z hľadiska vzťahu k jazykovej norme delia na:
- spisovné – patria do kodifikovanej podoby jazyka, sú celonárodne platné a záväzné pre verejný prejav, sú zaznamenané v kodifikačných príručkách,
- nespisovné – stoja mimo spisovnej normy: nárečové (dialektizmy), slangové, argotické, hovorové (na hranici spisovnosti) a vulgárne slová.
Prenášanie významu pri viacvýznamových slovách prebieha dvoma základnými spôsobmi – metaforou a metonymiou.
3. Útvary / druhy / kategórie
| Typ prenesenia | Základ prenesenia | Príklad |
|---|---|---|
| metafora | vonkajšia podobnosť (tvaru, farby, funkcie, vlastnosti) medzi dvoma javmi | hlava klinca (podobnosť tvaru s ľudskou hlavou) |
| metonymia | vecná, reálna súvislosť (priestorová, časová, príčinná, vzťah časť – celok) medzi dvoma javmi | vypil pohár (nádoba za obsah) |
Základné typy metonymie:
- nádoba za obsah: vypil pohár (= obsah pohára),
- autor za dielo: čítam Kukučína (= dielo od Kukučína),
- miesto/inštitúcia za ľudí: celá dedina plakala,
- materiál za výrobok: kúpil striebro (= strieborný predmet),
- časť za celok, prípadne celok za časť (synekdocha): strecha nad hlavou (= dom).
Rozdiel medzi javmi je zásadný: pri metafore ide o to, že jeden jav je ako druhý (podobá sa mu), pri metonymii jeden jav skutočne súvisí s druhým (existuje medzi nimi reálny, logický vzťah).
Na skúške vysvetli rozdiel takto: polysémia je viacvýznamovosť v rámci jedného slova, kde významy navzájom súvisia (napr. koruna stromu / panovníka / meny), kým homonymia je zhoda formy pri významovo nesúvisiacich slovách (napr. zámok – stavba, aj zámok – na dverách). Podrobný rozbor homonymie je predmetom samostatnej témy J24 – Synonymá, homonymá a antonymá, tu stačí tento rozdiel stručne vysvetliť a doložiť príkladom.
4. Príklady a rozbor ukážky
Slovo koreň je typickým príkladom viacvýznamového slova vzniknutého metaforickým prenesením:
- koreň stromu – základný, doslovný význam (podzemná časť rastliny),
- koreň slova – prenesenie na základe funkcie („to, z čoho niečo vyrastá/vychádza“) – lingvistický termín,
- koreň zla – prenesenie na základe funkcie („pôvod, príčina niečoho záporného“),
- koreň rovnice – matematický termín vzniknutý tiež metaforickým prenesením.
Rozbor konkrétnych viet:
- „Slnko zapadalo za horizont a maľovalo oblohu do zlata.“ – slovo zlato tu nie je použité v základnom význame (drahý kov), ale metaforicky, na základe podobnosti farby.
- „Celá trieda súhlasila s návrhom.“ – slovo trieda nezastupuje miestnosť, ale ľudí, ktorí sa v nej nachádzajú – ide o metonymiu (miesto za ľudí).
- „Mama uvarila celý hrniec polievky.“ – slovo hrniec zastupuje jeho obsah, čo je metonymia typu nádoba za obsah.
Príklad na jednovýznamové slovo: termín podmet má v jazykovede iba jeden presný význam, kým slovo hlava je viacvýznamové (časť tela – hlava rodiny – hlava klinca).
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Zamieňanie polysémie s homonymiou – treba si vždy položiť otázku, či medzi významami existuje logická súvislosť (polysémia), alebo ide o náhodnú zhodu formy pri úplne odlišných významoch (homonymia).
- Zamieňanie metafory a metonymie – žiaci si často mýlia mechanizmus prenesenia; pri metafore ide o podobnosť, pri metonymii o súvislosť, nie o „krajšie pomenovanie“ všeobecne.
- Nesprávne zaradenie hovorového slova medzi spisovné – nie každé bežne používané slovo je automaticky spisovné (napr. fotka je hovorové, spisovný ekvivalent je fotografia).
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
V odpovedi treba vyjsť z definície slova ako základnej lexikálnej jednotky a jasne oddeliť jeho lexikálny význam (čo pomenúva) od gramatického (aké kategórie vyjadruje). Následne je potrebné vysvetliť rozdiel medzi jednovýznamovými a viacvýznamovými slovami, medzi spisovnými a nespisovnými slovami, a na konkrétnych príkladoch (napr. slovo koreň) predviesť, ako viacvýznamovosť vzniká metaforickým alebo metonymickým prenesením významu – s dôrazom na to, že metafora stavia na podobnosti a metonymia na reálnej súvislosti.
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Čo je slovo a ktorá disciplína ho skúma?
Základná pomenovacia jednotka jazyka so zvukovou podobou a významom; skúma ho lexikológia.
Aký je rozdiel medzi lexikálnym a gramatickým významom?
Lexikálny – čo slovo pomenúva, nesie ho koreň. Gramatický – pád, číslo, rod, čas…, vyjadrujú ho koncovky a prípony (dom-ami).
Aký je rozdiel medzi jednovýznamovými a viacvýznamovými slovami?
Jednovýznamové majú jeden význam (termíny – podmet). Viacvýznamové majú viac súvisiacich významov vzniknutých prenesením (hlava, koreň).
Čo sú spisovné a nespisovné slová?
Spisovné patria do kodifikovanej normy. Nespisovné: nárečové, slangové, argotické, hovorové (na hranici), vulgárne.
Aký je rozdiel medzi metaforou a metonymiou?
Metafora – podobnosť (hlava klinca). Metonymia – reálna súvislosť (vypil pohár, čítam Kukučína).
Aké typy metonymie poznáš?
Nádoba za obsah, autor za dielo, miesto za ľudí, materiál za výrobok, časť za celok (synekdocha).
Aký je rozdiel medzi polysémiou a homonymiou?
Polysémia – významy jedného slova súvisia (koruna stromu, panovníka). Homonymia – zhoda formy nesúvisiacich slov (zámok – stavba a na dverách).