J01 – Hovorový jazykový štýl
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 1 |
| stav | vypracované |
Hovorový jazykový štýl – znaky, útvary.
1. Definícia a vymedzenie
- Hovorový štýl je jeden zo šiestich funkčných štýlov spisovného jazyka (spolu s náučným, administratívnym, publicistickým, umeleckým a rečníckym).
- Slúži na bežnú, každodennú komunikáciu v neoficiálnych, súkromných a poloformálnych situáciách (rodina, priatelia, spolužiaci, susedia).
- Je to primárne štýl hovorenej podoby jazyka, dialogický a bezprostredný; sekundárne sa realizuje aj písomne (SMS, chat, súkromný list, odkaz).
- Základná funkcia je komunikačná (dorozumievacia), sprevádzaná funkciou kontaktovou (udržiavanie vzťahu) a expresívnou (vyjadrenie postoja, citu).
- Na rozdiel od ostatných štýlov je jediný, ktorý v obmedzenej miere pripúšťa aj bežne rozšírené nespisovné prostriedky (hovorové slová, slang), no sám osebe zostáva štýlom spisovného jazyka.
2. Znaky a vlastnosti
- Neoficiálnosť a spontánnosť – prejav vzniká väčšinou nepripravene, priamo v komunikačnej situácii.
- Situačnosť – text je viazaný na konkrétnu situáciu, miesto a čas; časť významu nesú mimojazykové (neverbálne) prostriedky – gesto, mimika, tón hlasu.
- Dialogickosť – prevláda forma rozhovoru, striedanie replík, oslovenia, otázky a odpovede.
- Jednoduchá syntax – krátke, neúplné alebo jednočlenné vety, elipsy (vynechanie slovesa či podmetu), voľné slovosledné poradie, vsuvky, prerušovaná alebo nedokončená výpoveď.
- Expresívna lexika – citovo zafarbené slová, zdrobneniny, citoslovcia, familiárne oslovenia, frazeologizmy a prirovnania z bežného života.
- Redundancia a výplňové slová – opakovania a slovná vata ("no", "vlastne", "jednoducho", "akože"), ktoré uľahčujú plynulé formulovanie myšlienky za pohybu.
- Kontaktové prostriedky – oslovenia, pozdravy, častice na udržanie pozornosti poslucháča ("vieš", "však", "no tak").
3. Útvary / druhy / kategórie
Podľa formy sa hovorový štýl delí na:
| Forma | Útvary |
|---|---|
| Hovorená (primárna) | bežný rozhovor/dialóg, telefonický rozhovor, rodinná či priateľská debata, vtip, anekdota |
| Písaná (sekundárna) | súkromný list, SMS správa, četová/messengerová komunikácia, odkaz, blahoželanie, kondolencia |
- Osobitným javom je subštandard (bežná hovorená reč, slang, nárečové prvky), ktorý stojí na hranici hovorového štýlu a nespisovnej reči – v ústnej odpovedi ho netreba zamieňať s hovorovým štýlom ako spisovným javom.
4. Príklady a rozbor ukážky
Ukážka: "No vieš čo, ja som si to vôbec nevšimol, fakt. Bež radšej ty, ja mám ešte kopu roboty."
Rozbor:
- častica "no" na začiatku výpovede – kontaktový a výplňový prvok typický pre spontánnu reč;
- kontaktový výraz "vieš čo" – nadväzovanie kontaktu s poslucháčom;
- hovorové slovo "fakt" namiesto spisovného "naozaj" – bežne tolerovaný hovorový výraz;
- frazeologizované spojenie "kopu roboty" namiesto neutrálneho "veľa práce" – expresívne vyjadrenie množstva;
- krátke, jednoduché a rozkazovacie vety ("Bež radšej ty.") – typická jednoduchá syntax hovoreného prejavu;
- situačnosť – výpoveď je štylisticky voľná, opiera sa o kontext situácie, nie o úplnú vetnú stavbu.
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Nezamieňať hovorový štýl s nespisovným prejavom vôbec – hovorový štýl je štýl spisovného jazyka, iba pripúšťa obmedzenú mieru hovorových a slangových prvkov.
- Neplatí, že "všetko hovorené = hovorový štýl" – aj prednáška či rozhlasová správa sú hovorené, ale patria do náučného, resp. publicistického štýlu.
- Pri rozbore ukážky netreba len vymenovať znaky, ale ich doložiť konkrétnym slovom alebo spojením z textu.
- Netreba zabúdať na situačnosť ako znak – žiaci ju často vynechajú a spomenú len expresívnosť lexiky.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Hovorový štýl je štýl bežnej, neoficiálnej a spontánnej komunikácie, prevažne dialogický a hovorený, doplnený písanou sekundárnou podobou (SMS, chat). Charakterizuje ho situačnosť, jednoduchá syntax, expresívna a citovo zafarbená lexika a tolerancia bežne rozšírených hovorových výrazov. Realizuje sa v útvaroch ako rozhovor, telefonát, súkromný list či četová správa.
Súvisiace poznámky
- Zvuková rovina jazyka
- J12 – Komunikácia
- J24 – Synonymá, homonymá a antonymá
- J06 – Rečnícky jazykový štýl
- J02 – Umelecký jazykový štýl
- J03 – Náučný jazykový štýl
- J04 – Administratívny jazykový štýl
- J05 – Publicistický jazykový štýl
Kontrolné otázky
Aké funkčné štýly poznáš?
Hovorový, umelecký, náučný, administratívny, publicistický, rečnícky.
Na čo slúži hovorový štýl a aké má funkcie?
Na bežnú neoficiálnu komunikáciu; funkcia dorozumievacia, kontaktová a expresívna.
Aké sú znaky hovorového štýlu?
Neoficiálnosť, spontánnosť, situačnosť, dialogickosť, jednoduchá syntax a elipsy, expresívna lexika, výplňové slová, kontaktové prostriedky.
Aké útvary má hovorový štýl?
Hovorené: rozhovor, telefonát, debata, vtip. Písané: súkromný list, SMS, chat, odkaz, blahoželanie.
Je hovorový štýl spisovný?
Áno, je to štýl spisovného jazyka; len v obmedzenej miere pripúšťa hovorové a slangové prvky.
Je každý hovorený prejav hovorovým štýlom?
Nie – prednáška patrí do náučného, správa v rozhlase do publicistického štýlu.