J29 – Jazyk a reč – vývin, jazykové rodiny
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 29 |
| stav | vypracované |
Jazyk a reč – vývin ; jazykové rodiny
1. Definícia a vymedzenie
Jazyk a reč sú dva úzko súvisiace, ale odlišné pojmy. Toto rozlíšenie (tzv. dichotómiu langue – parole) zaviedol švajčiarsky jazykovedec Ferdinand de Saussure, zakladateľ modernej štrukturálnej lingvistiky.
- Jazyk (langue) – abstraktný, spoločensky zdieľaný znakový systém (súbor hlások, slov, gramatických pravidiel), ktorý je spoločný pre všetkých príslušníkov istého jazykového spoločenstva. Je stabilný, systémový, sociálny.
- Reč (parole) – konkrétna, individuálna realizácia jazyka v komunikácii, konkrétny hovorený alebo písaný prejav jednotlivca. Je premenlivá, závislá od fyziologických (artikulačné orgány) a psychických predpokladov konkrétneho hovoriaceho.
Popri týchto dvoch pojmoch sa uvádza aj rečová schopnosť (langage) – všeobecná, vrodená schopnosť človeka osvojiť si a používať jazyk.
2. Znaky a vlastnosti
| Jazyk | Reč |
|---|---|
| spoločenský, nadindividuálny jav | individuálny, konkrétny jav |
| systémový, ustálený (má gramatiku, slovnú zásobu) | premenlivá, jedinečná pri každom prejave |
| abstraktný (existuje ako norma v kolektívnom vedomí) | konkrétna, fyzicky realizovaná (zvuková vlna, písmo) |
| skúma sa ako celok (fonetika, morfológia, syntax slovenčiny) | skúma sa napr. idiolekt, výslovnosť konkrétneho človeka |
Rozlišuje sa aj fylogenéza – vývin jazyka v dejinách celého ľudstva (vznik reči ako druhového javu) a ontogenéza – vývin reči a jazyka u jednotlivého človeka od narodenia (osvojovanie si materinského jazyka v detstve).
3. Útvary / druhy / kategórie
Teórie vzniku jazyka
Presný pôvod ľudskej reči sa vedecky nedá doložiť, preto existuje viacero hypotéz (teórií), ktoré sa navzájom nevylučujú:
- teória božského/nadprirodzeného pôvodu – jazyk ako dar vyššej moci alebo vrodená schopnosť,
- onomatopoická (zvukomalebná) teória – jazyk vznikol napodobňovaním prirodzených zvukov,
- teória citosloviec (interjekčná) – jazyk vznikol z citových výkrikov a citosloviec,
- teória spoločenskej dohody – ľudia sa dohodli na spoločných znakoch pre veci a javy,
- pracovná (sociálna) teória – jazyk vznikol v súvislosti so spoločnou prácou a potrebou koordinovať činnosť v kolektíve.
Typologická klasifikácia jazykov (podľa stavby)
- izolačné (analytické) jazyky – slová sa nemenia, gramatické vzťahy vyjadruje slovosled a pomocné slová (napr. čínština),
- aglutinačné jazyky – gramatické významy sa pripájajú radom prípon s jednoznačnou funkciou (napr. maďarčina, turečtina),
- flektívne (ohýbacie) jazyky – gramatické významy vyjadrujú koncovky, ktoré spájajú viacero významov naraz (napr. slovenčina a ostatné slovanské jazyky),
- polysyntetické jazyky – celá veta sa dá vyjadriť jedným zloženým slovným tvarom (napr. niektoré jazyky pôvodných obyvateľov Ameriky).
Genealogická klasifikácia – jazykové rodiny
Jazyky sveta sa podľa pôvodu a príbuznosti triedia do jazykových rodín:
- indoeurópska rodina (najrozšírenejšia) – vetvy: germánske, románske, slovanské (západoslovanské, východoslovanské, južnoslovanské), baltské, keltské, grécka, albánska, arménska, iránske, indické (indoárijské) jazyky,
- uralská rodina – fínčina, maďarčina, estónčina,
- semitská (afroázijská) rodina – arabčina, hebrejčina,
- sinotibetská rodina – čínština a príbuzné jazyky,
- turkické (altajské) jazyky – turečtina a ďalšie.
Slovanská vetva sa delí na tri skupiny:
| Skupina | Jazyky |
|---|---|
| západoslovanská | slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina |
| východoslovanská | ruština, ukrajinčina, bieloruština |
| južnoslovanská | bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina, bosniančina, čiernohorčina |
Slovenčina teda patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny → slovanskej vetvy → západoslovanskej skupiny.
4. Príklady a rozbor ukážky
Rozdiel medzi jazykom a rečou možno ukázať na jednej vete, ktorú vysloví viacero ľudí: veta „Dnes je pekné počasie.“ je súčasťou jazyka – existuje ako gramaticky správna, systémová možnosť slovenčiny nezávisle od toho, kto ju vysloví. Keď ju však vysloví konkrétny človek (napr. so stredoslovenskou výslovnosťou, s vlastným tempom a farbou hlasu), ide už o reč – jedinečnú, konkrétnu realizáciu tejto vetnej štruktúry.
Príbuznosť slovanských jazykov (spoločný pôvod v rámci jednej jazykovej rodiny) dokladá porovnanie základnej slovnej zásoby:
| slovenčina | čeština | poľština |
|---|---|---|
| voda | voda | woda |
| dom | dům | dom |
| mať | mít | mieć |
Podobnosť koreňov slov voda – voda – woda alebo dom – dům – dom nie je náhoda, ale dôsledok spoločného praslovanského pôvodu – dokladá príslušnosť slovenčiny, češtiny a poľštiny do tej istej, západoslovanskej skupiny.
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Zamieňanie pojmov jazyk a reč – jazyk je systém (langue), reč je jeho konkrétna realizácia (parole); nejde o synonymá.
- Zamieňanie genealogickej klasifikácie (podľa pôvodu/príbuznosti) s typologickou klasifikáciou (podľa vnútornej stavby jazyka) – jazyky môžu patriť do rovnakej jazykovej rodiny, no líšiť sa typologicky, a naopak.
- Nesprávne zaradenie slovenčiny mimo západoslovanskej skupiny alebo zamieňanie so skupinou južnoslovanskou/východoslovanskou.
- Prezentovanie teórií vzniku jazyka ako dokázaných faktov – ide o hypotézy, ktoré sa navzájom dopĺňajú, nie o overenú históriu.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Jazyk (langue) je abstraktný, spoločenský znakový systém, reč (parole) je jeho konkrétna, individuálna realizácia – rozlíšenie pochádza od F. de Saussura. Vznik jazyka vysvetľuje viacero neoveriteľných teórií (božská, onomatopoická, citoslovcová, dohodová, pracovná). Jazyky sveta sa klasifikujú geneticky (jazykové rodiny – indoeurópska, uralská, semitská a i.) aj typologicky (izolačné, aglutinačné, flektívne, polysyntetické). Slovenčina patrí do indoeurópskej rodiny, slovanskej vetvy, západoslovanskej skupiny.
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Aký je rozdiel medzi jazykom a rečou?
Jazyk (langue) je abstraktný spoločenský znakový systém; reč (parole) jeho konkrétna individuálna realizácia (F. de Saussure).
Čo je fylogenéza a ontogenéza jazyka?
Fylogenéza – vývin jazyka v dejinách ľudstva. Ontogenéza – osvojovanie jazyka jednotlivcom od narodenia.
Aké teórie vzniku jazyka poznáš?
Božská, onomatopoická, citoslovcová, teória dohody, pracovná (sociálna).
Ako sa jazyky delia typologicky?
Izolačné (čínština), aglutinačné (maďarčina, turečtina), flektívne (slovenčina), polysyntetické.
Aké jazykové rodiny poznáš?
Indoeurópska, uralská, semitská (afroázijská), sinotibetská, turkická.
Kam patrí slovenčina?
Indoeurópska rodina → slovanská vetva → západoslovanská skupina (s češtinou, poľštinou, lužickou srbčinou).
Vymenuj východoslovanské a južnoslovanské jazyky.
Východné: ruština, ukrajinčina, bieloruština. Južné: bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina, bosniančina, čiernohorčina.
🔗 Spätné odkazy (2)