Skip to main content

J08 – Informačný slohový postup

Vlastnosti
predmetSlovenský jazyk a literatúra
typmaturitná téma
okruhjazyk
číslo8
stavvypracované
Zadanie

Informačný slohový postup – znaky, útvary

1. Definícia a vymedzenie​

Informačný slohový postup slúži na vecné, presné, stručné a objektívne sprostredkovanie faktov o udalosti, jave alebo skutočnosti. Základom je zodpovedanie otázok Kto? Čo? Kde? Kedy? Ako? Najčastejšie sa uplatňuje v publicistickom a administratívnom štýle, no prelína sa aj do bežnej komunikácie – napríklad v oznamoch, pozvánkach či krátkych správach.

Na rozdiel od výkladového postupu, ktorý javy vysvetľuje a hľadá ich príčiny a súvislosti, informačný postup fakty iba oznamuje – príčinu udalosti nanajvýš uvedie ako ďalší holý údaj, nerozvíja ju ani nedokazuje. Rovnako sa odlišuje od opisného postupu: informačný text nepopisuje vlastnosti javu do hĺbky, ale sústreďuje sa na jeho holé, overiteľné okolnosti.

2. Znaky a vlastnosti​

  • Objektívnosť – informácia sa podáva bez osobného hodnotenia a citového zafarbenia.
  • Vecnosť a presnosť – dôraz na fakty, čísla, dátumy, mená a miesta.
  • Stručnosť a hutnosť – text obsahuje len nevyhnutné informácie, bez rozvláčnosti.
  • Aktuálnosť – informácia sa spravidla viaže na konkrétny, časovo blízky okamih.
  • Zrozumiteľnosť pre široký okruh príjemcov – neutrálna, spisovná (nocionálna) lexika.
  • Kompozičný princíp „obrátenej pyramídy" (najmä pri spravodajskej správe) – najdôležitejšia informácia je uvedená hneď na začiatku, podrobnosti nasledujú postupne.
  • Prevaha jednoduchých, oznamovacích viet; časté sú vlastné mená, číslovky a skratky.
  • Trpný rod a neosobné vyjadrovanie (napr. „bolo oznámené", „koná sa").
  • Absencia expresívnych a hodnotiacich slov – vylúčené sú citové prívlastky, zveličenia či autorský komentár.
  • Overiteľnosť – uvedené údaje (dátum, miesto, meno, číslo) sa dajú spätne skontrolovať a doložiť.

3. Útvary / druhy / kategórie​

  • Správa – základný spravodajský žáner, informuje o udalosti podľa zásady „kto, čo, kde, kedy".
  • Oznam/oznámenie – krátka informácia o budúcej udalosti, napr. školský oznam.
  • Inzerát – stručná, vecná ponuka alebo dopyt (kúpa, predaj, práca).
  • Pozvánka – informácia o mieste, čase a programe podujatia spojená s výzvou na účasť.
  • Plagát, výveska – vizuálno-textová informácia zameraná na stručné podanie faktov.
  • Telegram, krátka SMS správa – maximálne stručná forma s vynechaním nepodstatných slov.
  • Zápisnica – záznam priebehu a záverov rokovania či schôdze.
  • Tlačová správa – oficiálne stanovisko alebo informácia určená médiám.

4. Príklady a rozbor ukážky​

Ukážka (školský oznam): „V piatok 12. septembra sa v telocvični školy o 9.00 h uskutoční športový deň pre žiakov 1. až 4. ročníka. Účastníci si prinesú športové oblečenie. Akcia sa koná pri priaznivom počasí, v prípade dažďa sa presúva na náhradný termín."

Rozbor:

  • Zodpovedané otázky: Čo? (športový deň), Kde? (telocvičňa školy), Kedy? (v piatok 12. septembra o 9.00 h), Kto? (žiaci 1. až 4. ročníka), Za akej podmienky? (pri priaznivom počasí).
  • Vecná, neutrálna lexika bez hodnotiacich slov – žiadne „skvelá akcia" ani citové zafarbenie.
  • Krátke, oznamovacie vety s presnými číselnými a časovými údajmi (12. september, 9.00 h).
  • Najdôležitejšia informácia (čo a kedy) je uvedená hneď na začiatku – princíp „od najdôležitejšieho".
  • Neosobné, pasívne vyjadrenie: „sa uskutoční", „sa koná", „sa presúva" – typický znak informačného postupu.

5. Časté chyby a na čo si dať pozor​

  • Vkladanie subjektívneho hodnotenia („skvelá akcia", „určite príďte") do textu, ktorý má byť čisto vecný.
  • Neúplnosť informácie – vynechanie niektorého z kľúčových údajov, napríklad miesta alebo času.
  • Príliš rozvláčne, opisné alebo rozprávacie vyjadrenie tam, kde má byť text stručný a hutný.
  • Nesprávne poradie dôležitosti informácií – dôležitý údaj až na konci textu namiesto na začiatku.
  • Zamieňanie správy s reportážou – reportáž už obsahuje aj subjektívny pohľad autora a je hraničným, publicistickým žánrom, kým čistá správa je striktne objektívna.
  • Zamieňanie informačného postupu s výkladovým – informačný text fakt iba oznamuje, výkladový ho aj vysvetľuje a zdôvodňuje jeho príčiny.

6. Zhrnutie na ústnu odpoveď​

Informačný slohový postup je vecný, stručný a objektívny spôsob podania faktov, ktorý odpovedá na otázky kto, čo, kde, kedy a ako. Uplatňuje sa v žánroch ako správa, oznam, inzerát, pozvánka, plagát, zápisnica alebo tlačová správa. Charakterizuje ho neutrálna lexika, jednoduché oznamovacie vety a princíp uvádzania najdôležitejšej informácie na začiatku. Pri ústnej odpovedi treba vedieť v konkrétnom texte identifikovať zodpovedané otázky a zdôvodniť, prečo ide práve o informačný, nie iný slohový postup.

Súvisiace poznámky​

Kontrolné otázky​

Čo je informačný slohový postup?

Vecné, presné, stručné a objektívne podanie faktov; odpovedá na otázky kto, čo, kde, kedy, ako.

Aké sú znaky informačného postupu?

Objektívnosť, vecnosť, stručnosť, aktuálnosť, neutrálna lexika, obrátená pyramída, jednoduché oznamovacie vety, trpný rod, overiteľnosť.

Aké útvary patria k informačnému postupu?

Správa, oznam, inzerát, pozvánka, plagát, telegram/SMS, zápisnica, tlačová správa.

Čím sa informačný postup líši od výkladového?

Fakty iba oznamuje, nevysvetľuje príčiny a súvislosti.

Ktoré otázky musí zodpovedať pozvánka?

Čo, kde, kedy, kto organizuje, pre koho; plus výzva na účasť a program.

Prečo sa v informačných textoch používa trpný rod?

Na neosobné, vecné vyjadrenie („koná sa“, „bolo oznámené“).