J12 – Komunikácia
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 12 |
| stav | vypracované |
Komunikácia – pojmy, princípy, druhy
1. Definícia a vymedzenie
Komunikácia je proces odovzdávania a prijímania informácií medzi účastníkmi pomocou jazykových (verbálnych) alebo mimojazykových (neverbálnych) prostriedkov. Jej cieľom je dorozumieť sa, odovzdať alebo získať informáciu, vyjadriť postoj, city alebo niekoho ovplyvniť. Skúma ju štylistika aj širšie komunikačná lingvistika.
Základné prvky komunikačného aktu (komunikačný reťazec):
- odosielateľ (adresant) – ten, kto správu tvorí a vysiela;
- správa – obsah, ktorý sa prenáša (výpoveď, text);
- kód – jazyk alebo iný znakový systém, ktorým je správa zašifrovaná;
- kanál – spôsob prenosu správy (hovorené slovo, písaný text, obraz);
- príjemca (adresát) – ten, komu je správa určená a kto ju dekóduje;
- kontext / komunikačná situácia – okolnosti, za akých komunikácia prebieha (kto, komu, kde, kedy, prečo, akým spôsobom);
- spätná väzba – reakcia príjemcu, ktorá potvrdzuje prijatie správy;
- šum – čokoľvek, čo prenos správy ruší alebo skresľuje.
2. Znaky a vlastnosti (princípy komunikácie)
- zrozumiteľnosť a jednoznačnosť – správa má byť sformulovaná tak, aby ju príjemca dokázal správne dekódovať;
- adekvátnosť – výber jazykových prostriedkov sa prispôsobuje komunikačnej situácii (komu, kde, s akým zámerom hovorím);
- obojsmernosť (dialogickosť) – funkčná komunikácia počíta so spätnou väzbou, inak ide o jednosmerný prenos;
- funkčnosť jazyka – podľa toho, ktorý prvok komunikácie je zdôraznený, plní jazyk inú funkciu: vzťah k odosielateľovi (expresívna, citová funkcia), k adresátovi (apelová/konatívna funkcia – výzva), ku kontextu (referenčná/poznávacia funkcia – odovzdanie informácie), ku kontaktu (fatická funkcia – nadviazanie a udržanie kontaktu, napr. pozdrav), ku kódu (metajazyková funkcia – vysvetľovanie jazyka samého) a k správe (estetická/poetická funkcia).
3. Útvary / druhy / kategórie
| Hľadisko | Druhy komunikácie |
|---|---|
| podľa kódu | verbálna (slovami) – neverbálna (mimoslovná) |
| podľa formy | hovorená (ústna) – písaná |
| podľa počtu účastníkov | interpersonálna (medzi dvoma osobami) – skupinová – masová (jeden odosielateľ, veľké množstvo príjemcov, napr. médiá) |
| podľa smeru | priama, dialogická (obojsmerná, so spätnou väzbou) – nepriama, monologická (jednosmerná) |
| podľa oficiálnosti | formálna (úradná, verejná) – neformálna (súkromná, familiárna) |
Neverbálna komunikácia sa člení podľa prostriedkov na:
- kinezika – pohyby tela, gestá, mimika,
- proxemika – priestorová vzdialenosť medzi komunikantmi,
- haptika – dotyk,
- paralingvistika – tón, tempo, hlasitosť, prestávky v reči (sprievodné zvukové javy hovorenej reči),
- vizika – očný kontakt.
4. Príklady a rozbor ukážky
Ukážka (krátky dialóg):
Matka: „Obleč si bundu, vonku je zima." Syn: „Dobre, už idem."
Rozbor komunikačného aktu:
- odosielateľ – matka; adresát – syn;
- kód – spisovná slovenčina; kanál – hovorené slovo (priamy rozhovor);
- kontext/komunikačná situácia – domáce prostredie, ráno pred odchodom z domu, matka sa stará o syna;
- spätná väzba – synova odpoveď „Dobre, už idem" potvrdzuje, že správu prijal a súhlasí;
- funkcia jazyka – prevláda konatívna (apelová) funkcia (výzva „obleč si"), pomocná je fatická zložka (kontakt medzi matkou a synom);
- druh komunikácie – verbálna, hovorená, interpersonálna, priama/dialogická, neformálna.
Ak by matka namiesto slov len ukázala na bundu a prísne sa pozrela, išlo by o neverbálnu komunikáciu (kinezika – gesto, vizika – pohľad), ktorá by niesla rovnaký apelový obsah bez slov.
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- nesúlad verbálnej a neverbálnej zložky – slová hovoria niečo iné než mimika alebo tón hlasu, čo vedie k nedorozumeniu;
- chýbajúca alebo nesprávne interpretovaná spätná väzba – odosielateľ si mylne myslí, že bol pochopený;
- nesprávny odhad komunikačnej situácie – použitie neformálneho registra vo formálnej situácii (a naopak);
- šum – ruch, technická porucha, ale aj emocionálne rozpoloženie účastníkov, ktoré skresľuje prenos správy;
- zamieňanie pojmov jazyk (abstraktný systém znakov) a reč (konkrétne individuálne využitie jazyka v komunikácii).
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
V odpovedi treba vymedziť komunikáciu ako proces výmeny informácií a vymenovať jej základné prvky (odosielateľ, správa, kód, kanál, príjemca, kontext, spätná väzba, šum) na konkrétnom príklade. Následne ukázať členenie na verbálnu a neverbálnu, hovorenú a písanú, formálnu a neformálnu komunikáciu a doplniť zložky neverbálnej komunikácie (kinezika, proxemika, haptika, paralingvistika, vizika). Dôležité je vedieť aj naznačiť, ktorá funkcia jazyka v danej ukážke prevažuje.
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Čo je komunikácia?
Proces odovzdávania a prijímania informácií verbálnymi alebo neverbálnymi prostriedkami.
Aké sú prvky komunikačného reťazca?
Odosielateľ, správa, kód, kanál, príjemca, kontext, spätná väzba, šum.
Aké funkcie jazyka poznáš?
Expresívna (odosielateľ), apelová/konatívna (adresát), referenčná (kontext), fatická (kontakt), metajazyková (kód), estetická (správa).
Ako sa komunikácia člení?
Verbálna/neverbálna, hovorená/písaná, interpersonálna/skupinová/masová, priama/nepriama, formálna/neformálna.
Aké zložky má neverbálna komunikácia?
Kinezika (gestá, mimika), proxemika (vzdialenosť), haptika (dotyk), paralingvistika (tón, tempo), vizika (očný kontakt).
Čo je spätná väzba a šum?
Spätná väzba – reakcia príjemcu potvrdzujúca prijatie. Šum – čokoľvek, čo ruší alebo skresľuje prenos.
Aké princípy má mať funkčná komunikácia?
Zrozumiteľnosť, jednoznačnosť, adekvátnosť situácii, obojsmernosť.