J21 – Frazeológia a lexikografia
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 21 |
| stav | vypracované |
Frazeológia (frazeologizmus – druhy, funkcie) a lexikografia (slovníky)
1. Definícia a vymedzenie
Frazeológia je jazykovedná disciplína (súčasť lexikológie), ktorá skúma ustálené, viacslovné pomenovania s preneseným významom – frazeologizmy (frazémy). Frazeologizmus je slovné spojenie, ktorého celkový význam sa nedá jednoducho odvodiť zo súčtu významov jednotlivých slov, z ktorých sa skladá – napríklad spojenie hodiť flintu do žita neznamená nič o zbrani ani o obilí, ale „vzdať sa“.
Lexikografia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou zostavovania slovníkov. Súvisí s pojmom lexikón – slovná zásoba jazyka (alebo aj jednotlivca, textu, autora) – ktorý sa v slovníku spracúva a usporadúva podľa zvoleného princípu (najčastejšie abecedne).
2. Znaky a vlastnosti
Frazeologizmus sa vyznačuje týmito znakmi:
- ustálenosť – komponenty aj ich poradie sú do veľkej miery nemenné, nedajú sa ľubovoľne zamieňať za synonymá („mať niečo za lubom“, nie „mať niečo za doskou“),
- reprodukovateľnosť – nevytvára sa v prejave nanovo, hovoriaci si ho vybavuje z pamäti ako hotovú jednotku,
- obraznosť a expresívnosť – nesie prenesený, citovo zafarbený význam,
- významová celistvosť (idiomatickosť) – celok má iný význam, než by vyplývalo z jeho častí.
3. Útvary / druhy / kategórie
Podľa miery zrastenosti komponentov sa frazeologizmy delia na:
| Typ | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| frazeologické zrasty | úplne nemotivované, obraznosť sa nedá odvodiť | natiahnuť korčule (zomrieť) |
| frazeologické celky | čiastočne motivované, obraznosť je ešte badateľná | hodiť flintu do žita (vzdať sa) |
| frazeologické spojenia | najmenej zrastené, jeden komponent si zachováva vlastný význam | mať strach, trpieť hlad |
Podľa formy a funkcie rozlišujeme:
- príslovia – majú podobu vety a nesú mravné poučenie: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
- porekadlá – majú podobu vety, ale bez výslovného poučenia, iba obrazné konštatovanie: Padla kosa na kameň.
- pranostiky – ľudová skúsenosť viazaná na počasie a ročné obdobia: Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.
- okrídlené výrazy – citáty alebo výroky, ktoré zľudoveli: Kocky sú hodené. (pripisované Caesarovi)
- prirovnania (komparácie) – ustálené spojenie s prirovnávacou časťou: biely ako stena, silný ako kôň.
Funkcie frazeologizmov: expresívna (citové zafarbenie výpovede), estetická (obraznosť, typická najmä pre umelecký a publicistický štýl), úsporná (stručne vyjadria zložitú myšlienku) a hodnotiaca (vyjadrujú postoj hovoriaceho).
Frazeológia je zároveň jedným zo spôsobov obohacovania slovnej zásoby (frazeologizácia) vedľa tvorenia slov a preberania slov z cudzích jazykov.
Lexikografia – druhy slovníkov:
| Druh slovníka | Účel |
|---|---|
| výkladový (jednojazyčný) | vysvetľuje význam slov v tom istom jazyku (napr. Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského jazyka) |
| prekladový (dvoj- či viacjazyčný) | prekladá slová z jedného jazyka do druhého |
| synonymický | zoraďuje slová s podobným významom do synonymických radov |
| frazeologický | zachytáva ustálené slovné spojenia, príslovia, porekadlá |
| etymologický | vysvetľuje pôvod slov |
| slovník cudzích slov | vysvetľuje význam prevzatých (cudzích) slov |
| pravopisný | kodifikuje písanú podobu slov (Pravidlá slovenského pravopisu) |
| terminologický (odborný) | zachytáva terminológiu jedného odboru |
Medzi najvýznamnejšie slovenské výkladové slovníky patria:
- Slovník slovenského jazyka – šesťzväzkový, vychádzal v rokoch 1959 – 1968 pod vedením hlavného redaktora Štefana Peciara;
- Krátky slovník slovenského jazyka – 1. vydanie 1987 (Veda), ďalšie prepracované a doplnené vydania 1989, 1997, 2003 a 2020;
- Slovník súčasného slovenského jazyka – vychádza od roku 2006 postupne po zväzkoch: A – G (2006), H – L (2011), M – N (2015), O – Pn (2021); prvé dva zväzky redigovali Alexandra Jarošová a Klára Buzássyová spoločne, od zväzku M – N ho vedie Alexandra Jarošová samostatne.
Roky vydania a hlavní redaktori vyššie uvedených slovníkov sú overené podľa slovenskej Wikipédie (heslá Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského jazyka a Slovník súčasného slovenského jazyka). Mená konkrétnych redaktorov jednotlivých vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa z dostupných zdrojov nepodarilo dohľadať – ak by si ich na maturite potreboval/a, over si ich v tiráži príslušného vydania alebo na stránke juls.savba.sk.
4. Príklady a rozbor ukážky
Rozbor troch frazeologizmov podľa miery zrastenosti:
- Mať niečo za lubom – frazeologický zrast, lebo dnešný hovoriaci si už nespája slovo „lub“ (kus kôry) s významom „mať skryté úmysly“; význam je úplne nemotivovaný.
- Hodiť flintu do žita – frazeologický celok, obraznosť (vzdanie sa zbrane) je ešte čiastočne pochopiteľná.
- Mať strach – frazeologické spojenie, slovo „strach“ si tu zachováva svoj priamy, doslovný význam.
Pri porekadle Padla kosa na kameň ide o obrazné vyjadrenie stretu dvoch rovnako tvrdohlavých strán bez výslovného mravného poučenia (na rozdiel od príslovia), čo ho odlišuje od prísloví typu Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne, ktoré poučenie obsahuje priamo.
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Kontaminácia frazeologizmov – nesprávne skríženie dvoch ustálených spojení, napr. zámena hrať prvé husle a mať hlavné slovo do chybného hrať hlavné slovo.
- Doslovný preklad cudzojazyčných frazeologizmov, ktorý v slovenčine nedáva zmysel alebo znie neprirodzene.
- Interpunkcia pri prirovnaní so spojkou „ako“: ak ide o nevetné prirovnanie, čiarka sa nepíše (biely ako stena), ak ide o vetu (prirovnávaciu vedľajšiu vetu), čiarka sa píše (Tváril sa, akoby nič nevedel.).
- Štylistická nevhodnosť – použitie hovorového alebo slangového frazeologizmu v odbornom či administratívnom texte.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
V odpovedi je potrebné najprv definovať frazeologizmus a jeho základné znaky (ustálenosť, reprodukovateľnosť, obraznosť, idiomatickosť), potom predviesť trojicu zrasty – celky – spojenia na konkrétnych príkladoch a doplniť ju o formálne druhy (príslovia, porekadlá, pranostiky, okrídlené výrazy, prirovnania) s uvedením ich funkcií. Pri lexikografii treba vedieť vymenovať aspoň päť typov slovníkov a vysvetliť rozdiel medzi výkladovým a prekladovým slovníkom, prípadne medzi jazykovým slovníkom a encyklopédiou (slovník vysvetľuje slová, encyklopédia veci a javy).
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Čo je frazeologizmus?
Ustálené viacslovné spojenie s preneseným významom, ktorý sa nedá odvodiť zo súčtu významov slov (hodiť flintu do žita).
Aké znaky má frazeologizmus?
Ustálenosť, reprodukovateľnosť, obraznosť a expresívnosť, idiomatickosť.
Ako sa delia frazeologizmy podľa zrastenosti?
Zrasty (mať niečo za lubom), celky (hodiť flintu do žita), spojenia (mať strach).
Aký je rozdiel medzi prísloviami, porekadlami a pranostikami?
Príslovie – veta s mravným poučením. Porekadlo – obrazné konštatovanie bez poučenia. Pranostika – ľudová skúsenosť o počasí.
Čo sú okrídlené výrazy a prirovnania?
Okrídlené výrazy – zľudovené citáty (Kocky sú hodené). Prirovnania – ustálené spojenia s „ako“ (biely ako stena).
Čo je lexikografia a aké druhy slovníkov poznáš?
Náuka o tvorbe slovníkov. Výkladový, prekladový, synonymický, frazeologický, etymologický, cudzích slov, pravopisný, terminologický.
Aký je rozdiel medzi slovníkom a encyklopédiou?
Slovník vysvetľuje slová, encyklopédia veci a javy.
Vymenuj významné slovenské výkladové slovníky.
Slovník slovenského jazyka (1959–1968), Krátky slovník slovenského jazyka (od 1987), Slovník súčasného slovenského jazyka (od 2006).