J03 – Náučný jazykový štýl
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 3 |
| stav | vypracované |
Náučný jazykový štýl – znaky, útvary.
1. Definícia a vymedzenie
- Náučný (odborný) štýl je funkčný štýl, ktorého úlohou je sprostredkovať poznatky o svete presne, objektívne a logicky usporiadané.
- Uplatňuje sa vo vedeckej, odbornej a náučno-populárnej literatúre, v učebniciach, na prednáškach a v odborných referátoch.
- Základná funkcia je poznávacia (kognitívna) a informačná; dôraz sa kladie na vecnosť a overiteľnosť tvrdení.
- Realizuje sa písomne aj hovorene (prednáška, referát), vždy však s vysokou mierou pripravenosti a logickej štruktúry.
2. Znaky a vlastnosti
- Objektívnosť a vecnosť – autor potláča osobný postoj, sústreďuje sa na fakty.
- Presnosť a jednoznačnosť – vylučuje sa mnohovýznamovosť, uprednostňujú sa termíny s presne vymedzeným významom.
- Terminológia – odborné, často internacionálne slová (napr. fonéma, algoritmus, hypotenúza).
- Nocionálna (bezpríznaková) lexika – slová bez citového zafarbenia.
- Neosobnosť vyjadrovania – autorský plurál ("v tejto štúdii uvádzame"), zovšeobecnené tvary so zvratným "sa" ("skúma sa, uvádza sa, predpokladá sa").
- Logická usporiadanosť a kauzálnosť – text sleduje vzťahy príčina – dôsledok – účel – podmienka – prípustka – spôsob – zreteľ; typické sú zložité súvetia s podraďovacími spojkami (pretože, keďže, aby, hoci, ak, kým).
- Konektory nadväznosti – preto, teda, avšak, napriek tomu, ďalej, na druhej strane.
- Uplatnenie deduktívneho postupu (od všeobecného k jednotlivému), induktívneho postupu (od jednotlivého k všeobecnému) a argumentácie.
- Sprievodné neverbálne prostriedky – tabuľky, grafy, schémy, vzorce, obrázky, poznámkový aparát, citácie a bibliografia.
- Prehľadné vonkajšie členenie – kapitoly, podkapitoly, odseky, číslovanie, nadpisy.
3. Útvary / druhy / kategórie
Podľa adresáta a miery odbornosti rozlišujeme podštýly:
| Podštýl | Charakteristika | Príklad útvaru |
|---|---|---|
| Vedecký | najvyššia miera terminológie a abstrakcie, určený odborníkom | vedecká štúdia, dizertačná práca, odborný článok |
| Populárno-náučný | zjednodušená terminológia, viac príkladov, určený širšej verejnosti | populárno-náučný časopisecký článok, dokumentárny text |
| Učebný (didaktický) | prispôsobený veku a úrovni žiakov | učebnica, skriptá, prednáška |
Slohové útvary náučného štýlu: výklad, odborný opis, charakteristika, referát, prednáška, odborná recenzia, heslo v slovníku či encyklopédii.
4. Príklady a rozbor ukážky
Ukážka: "Ak čas strávený online presiahne tri hodiny denne, zvyšuje sa riziko porúch spánku."
Rozbor:
- podraďovacie súvetie s podmienkovou spojkou "ak" – vyjadrenie logického vzťahu podmienka → dôsledok;
- neosobné vyjadrenie so zvratným "sa" ("zvyšuje sa") – typický spôsob potlačenia autorského subjektu v náučnom štýle;
- nocionálna, bezpríznaková lexika – "čas", "riziko", "poruchy spánku" – bez citového zafarbenia;
- overiteľnosť tvrdenia – formulácia pripúšťa doloženie číselným údajom alebo výskumom.
Ďalší príklad kauzálnej okolnosti: "Hoci je pacient telesne postihnutý, psychicky je v poriadku." – vyjadrenie prípustky (napriek telesnému postihnutiu je psychicky v poriadku) pomocou spojky "hoci".
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Nezamieňať náučný štýl (funkčný štýl) s výkladovým slohovým postupom (kompozičný spôsob budovania textu) – výklad je len jeden z postupov, ktoré sa v náučnom štýle najčastejšie uplatňujú, náučný štýl je širší pojem.
- Neuvádzať termín bez toho, aby žiak vedel vysvetliť jeho význam – pri ústnej odpovedi je lepšie použiť menej pojmov, ale s istotou.
- Nezabúdať na prehľadné vonkajšie členenie ako znak – žiaci často spomenú len terminológiu a zabudnú na kompozíciu a grafické prostriedky (tabuľky, schémy).
- Rozlišovať deduktívny a induktívny postup – dedukcia ide od všeobecného tvrdenia k jednotlivému prípadu, indukcia naopak od konkrétnych prípadov k všeobecnému záveru.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Náučný štýl slúži na presné a objektívne sprostredkovanie odborných poznatkov. Jeho základnými znakmi sú terminológia, nocionálna lexika, neosobnosť, logická kauzálna výstavba textu (príčina, dôsledok, podmienka, prípustka, účel, spôsob, zreteľ) a prehľadné členenie doplnené tabuľkami či schémami. Delí sa na vedecký, populárno-náučný a učebný podštýl, jeho typickým slohovým útvarom je výklad.
Súvisiace poznámky
- Náučný štýl a logické postupy
- Výklad vs. úvaha
- J10 – Výkladový slohový postup
- J12 – Komunikácia
- J01 – Hovorový jazykový štýl
- J02 – Umelecký jazykový štýl
- J04 – Administratívny jazykový štýl
Kontrolné otázky
Na čo slúži náučný štýl?
Na presné, objektívne a logicky usporiadané sprostredkovanie poznatkov.
Aké sú znaky náučného štýlu?
Objektívnosť, presnosť, terminológia, nocionálna lexika, neosobnosť (autorský plurál, zvratné sa), kauzálnosť, konektory, tabuľky a grafy, prehľadné členenie.
Aké podštýly má náučný štýl?
Vedecký, populárno-náučný, učebný (didaktický).
Aké útvary patria do náučného štýlu?
Výklad, odborný opis, charakteristika, referát, prednáška, odborná recenzia, slovníkové heslo.
Aký je rozdiel medzi dedukciou a indukciou?
Dedukcia ide od všeobecného k jednotlivému, indukcia od jednotlivých prípadov k všeobecnému záveru.
Aké kauzálne vzťahy vyjadruje náučný text?
Príčinu, dôsledok, podmienku, prípustku, účel, spôsob, zreteľ – podraďovacími spojkami (pretože, ak, hoci, aby).
Aký je rozdiel medzi náučným štýlom a výkladovým postupom?
Náučný štýl je funkčný štýl, výklad je slohový postup, ktorý sa v ňom najčastejšie uplatňuje.