J30 – Národný jazyk a jeho formy
Vlastnosti
| predmet | Slovenský jazyk a literatúra |
| typ | maturitná téma |
| okruh | jazyk |
| číslo | 30 |
| stav | vypracované |
Pojem národný jazyk – spisovná, štandardná a subštandardná forma jazyka.
1. Definícia a vymedzenie
Národný jazyk je nadradený pojem, ktorý zahŕňa všetky jazykové útvary, ktorými sa dorozumievajú príslušníci jedného národa – nielen kodifikovanú spisovnú podobu, ale aj nárečia, sociálne a profesijné variety, slang či bežnú hovorenú reč. Národný jazyk je teda súhrn spisovnej aj nespisovných foriem existencie jazyka a plní zároveň funkciu znaku národnej a kultúrnej príslušnosti.
Vnútri národného jazyka sa rozlišujú viaceré formy (útvary) podľa miery kodifikovanosti, spoločenskej prestíže a oblasti použitia – najmä spisovná, štandardná a subštandardná forma, popri ktorých stoja aj teritoriálne nárečia.
2. Znaky a vlastnosti
- Národný jazyk nie je jednotný homogénny útvar – je to hierarchicky usporiadaný súbor foriem, ktoré sa líšia mierou záväznosti normy.
- Jednotlivé formy sa dopĺňajú funkčne: spisovná forma slúži oficiálnej, kultúrnej a vzdelávacej komunikácii, kým subštandardné a nárečové útvary slúžia neformálnej, každodennej komunikácii v konkrétnom regióne alebo sociálnej skupine.
- Hranice medzi formami nie sú vždy ostré – existuje plynulé prechodné pásmo najmä medzi spisovnou a štandardnou formou.
- Používateľ jazyka spravidla ovláda a strieda viacero foriem podľa komunikačnej situácie (tzv. jazyková variabilita/registre).
3. Útvary / druhy / kategórie
| Forma | Kodifikovanosť | Oblasť použitia | Príklad |
|---|---|---|---|
| Spisovná forma | plne kodifikovaná (kodifikačné príručky: Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka, Morfológia slovenského jazyka, Pravidlá slovenskej výslovnosti) | úradný styk, veda, školstvo, médiá, umelecká literatúra | Neviem, či dnes prídem včas. |
| Štandardná forma | reálne fungujúca, nie prísne kodifikovaná, ale všeobecne akceptovaná vzdelanou verejnosťou | bežná, no kultivovaná komunikácia vzdelaných používateľov | Neviem, či dnes stihnem prísť včas. |
| Subštandardná forma | nekodifikovaná, na okraji spisovného jazyka alebo mimo neho | neformálna, každodenná komunikácia namiesto spisovných prostriedkov (mestská hovorová reč, slang, argot) | Neviem, či to dnes stihnem, fakt. |
| Nárečia (dialekty) | nekodifikované, teritoriálne viazané | bežná reč obyvateľov konkrétneho regiónu | Ňeznam, či to dnes stihnem. (príklad ilustruje charakter, nie záväznú podobu konkrétneho nárečia) |
Bližšie k jednotlivým formám:
- Spisovná forma (spisovný jazyk) – kultivovaná, nadnárečová, kodifikovaná podoba jazyka; má svoju písanú aj hovorenú (hovorovú) podobu; je záväzná pre úradnú, vedeckú, publicistickú a umeleckú komunikáciu.
- Štandardná forma – podoba jazyka, akou vzdelaní používatelia bežne hovoria v neformálnych, no kultivovaných situáciách; obsahuje aj javy, ktoré ešte nie sú súčasťou záväznej kodifikácie, no sú spoločensky akceptované (mierne uvoľnenejšia výslovnosť, isté hovorové výrazy); je to medzistupeň medzi prísnou spisovnou normou a bežnou hovorenou rečou.
- Subštandardná forma – útvary na hranici alebo mimo spisovného jazyka, ktoré sa v bežnej komunikácii používajú namiesto spisovných prostriedkov: bežná mestská hovorená reč (napr. tzv. bratislavský interdialekt), slang (skupinový, napr. študentský, počítačový), argot (reč uzavretých, často okrajových skupín). Tieto útvary neplnia reprezentatívnu funkciu národného jazyka a chýba im záväzná kodifikácia.
- Nárečia – teritoriálne obmedzené útvary národného jazyka na Slovensku sa tradične delia na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské, pričom v rámci nich existujú ďalšie miestne (lokálne) a prechodné nárečia. Nárečia majú vlastný, ustálený hláskoslovný, tvaroslovný a slovníkový systém a nie sú „nesprávnou" slovenčinou, ale plnohodnotnou súčasťou národného jazyka.
4. Príklady a rozbor ukážky
Porovnanie tej istej výpovede vo viacerých formách:
- spisovne: „Nemám na to teraz čas.“
- štandardne (hovorovo): „Teraz na to fakt nemám čas.“
- subštandardne / v slangu: „Na to teraz nemám vôbec drajv.“
- s nárečovým zafarbením (ilustračne, typické znaky východoslovenských nárečí – napr. slová šak namiesto veď, furt namiesto stále, paroxytónny prízvuk): „Šak furt na to ňemam čas.“
Na tomto rade vidno, že spisovná forma je jediná plne kodifikovaná a jednotná bez ohľadu na miesto; štandardná sa od nej líši len mierne (uvoľnenejšia lexika, bez porušenia gramatickej normy); subštandardná/slangová forma zavádza nespisovné, expresívne alebo módne výrazy (drajv); nárečová podoba sa odlišuje aj hláskoslovne a lexikálne, no zostáva zrozumiteľná a systémová.
5. Časté chyby a na čo si dať pozor
- Zamieňanie pojmov národný jazyk a spisovný jazyk – národný jazyk je širší pojem, spisovná forma je len jeho jedna (aj keď najprestížnejšia) zložka.
- Stotožňovanie štandardnej a spisovnej formy – štandardná forma je voľnejšia, nie je plne kodifikovaná, hoci sa jej blíži.
- Chápanie nárečí ako „nesprávnej" alebo „pokazenej" slovenčiny – nárečia majú vlastný jazykový systém a historicky spisovnému jazyku predchádzajú.
- Miešanie subštandardu (slang, argot, bežná mestská reč) s hovorovou podobou spisovného jazyka – hovorová spisovná reč rešpektuje spisovnú normu, subštandard ju vedome alebo bezvedomky porušuje.
6. Zhrnutie na ústnu odpoveď
Národný jazyk zahŕňa všetky podoby jazyka národa – spisovnú, štandardnú, subštandardnú aj nárečovú. Spisovná forma je kodifikovaná a záväzná pre oficiálnu komunikáciu, štandardná forma je jej voľnejšia, ale stále kultivovaná realizácia v bežnej reči vzdelaných hovoriacich, subštandardná forma (slang, argot, bežná mestská reč) stojí mimo kodifikácie a slúži neformálnej komunikácii, nárečia sú teritoriálne viazané, systémovo svojbytné útvary (západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské).
Súvisiace poznámky
Kontrolné otázky
Čo je národný jazyk?
Súhrn všetkých foriem jazyka národa – spisovnej, štandardnej, subštandardnej aj nárečí.
Čo je spisovná forma a kde je kodifikovaná?
Kultivovaná nadnárečová záväzná podoba; Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka, Morfológia, Pravidlá slovenskej výslovnosti.
Čo je štandardná forma?
Bežná kultivovaná reč vzdelaných ľudí, nie prísne kodifikovaná, ale spoločensky akceptovaná.
Čo patrí do subštandardnej formy?
Bežná mestská hovorená reč (interdialekt), slang, argot.
Ako sa delia slovenské nárečia?
Západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské (a lokálne, prechodné).
Sú nárečia „nesprávna“ slovenčina?
Nie, majú vlastný ustálený systém a sú plnohodnotnou súčasťou národného jazyka.
🔗 Spätné odkazy (2)