Skip to main content

J22 – Charakteristika a opis

Vlastnosti
predmetSlovenský jazyk a literatúra
typmaturitná téma
okruhjazyk
číslo22
stavvypracované
Zadanie

Charakteristika - opis

1. Definícia a vymedzenie​

Opis je slohový útvar opisného slohového postupu, ktorý zachytáva vonkajšie, viditeľné znaky predmetu, javu, prostredia alebo deja – odpovedá na otázku aký je? alebo ako to vyzerá?. Je prevažne statický a vecný: predmet opisu sa nemení, opisovateľ ho iba systematicky „prechádza“ pohľadom.

Charakteristika je osobitný slohový útvar, ktorého predmetom je človek. Kombinuje opis vonkajších znakov (výzor, oblečenie) s vystihnutím vnútorných vlastností – povahových čŕt, schopností, záujmov, spôsobu myslenia a správania. Na rozdiel od bežného opisu preto obsahuje aj hodnotenie, teda určitú mieru subjektivity autora.

2. Znaky a vlastnosti​

Znaky opisu:

  • systematickosť postupu – predmet sa opisuje podľa zvoleného hľadiska (od celku k detailom, zľava doprava, zhora nadol, v priestore alebo v čase),
  • vecnosť a presnosť pri odbornom opise, obraznosť pri umeleckom opise,
  • prevaha prídavných mien (najmä akostných) a príslovkových určení miesta.

Znaky charakteristiky:

  • hodnotiaci charakter – autor nielen konštatuje vlastnosť, ale ju aj ilustruje príkladom zo správania,
  • využitie prirovnaní, metafor a frazeologizmov na vystihnutie povahy,
  • prepojenie vonkajšieho prejavu (gesto, reč, mimika) s vnútornou vlastnosťou, ktorú prezrádza.

3. Útvary / druhy / kategórie​

Druhy opisu:

  • prostý (statický) opis – vecí, zvierat, prostredia v pokoji,
  • opis pracovného postupu (návod) – opisuje postupnosť krokov (recept, návod na obsluhu),
  • umelecký opis – subjektívny, obrazný, používa výrazové prostriedky umeleckého štýlu,
  • odborný (náučný) opis – presný, objektívny, terminologický,
  • opis osoby (portrét) – prechodný útvar medzi opisom a charakteristikou, sústredený hlavne na výzor.

Druhy charakteristiky:

  • priama – autor vlastnosť pomenuje priamo („bol tvrdohlavý“),
  • nepriama – vlastnosť sa odvodzuje z konania, reči alebo reakcií iných postáv,
  • vonkajšia – výzor, oblečenie, mimika, gestá,
  • vnútorná – povahové vlastnosti, hodnoty, schopnosti, záujmy,
  • literárna charakteristika – charakteristika postavy v rámci rozboru diela,
  • autocharakteristika – človek charakterizuje sám seba,
  • skupinová charakteristika – spoločné a rozdielne črty viacerých osôb,
  • porovnávacia (kontrastná) charakteristika – dve postavy sa stavajú vedľa seba na základe protikladu vlastností.
HľadiskoOpisCharakteristika
predmetvec, jav, prostredie, dejčlovek
cieľzachytiť vonkajšie znakyvystihnúť povahu a vnútro
postoj autoraprevažne objektívnyhodnotiaci, čiastočne subjektívny
typické prostriedkyprídavné mená, príslovkové určenia miestaprirovnania, frazeologizmy, doklad z konania

Kompozícia charakteristiky sa zvyčajne člení na úvod (kto je opisovaná osoba a v akom vzťahu je k autorovi), jadro (najprv vonkajší opis, potom vnútorné vlastnosti doložené konkrétnymi príkladmi zo správania) a záver (celkové zhodnotenie a vzťah autora k danej osobe).

4. Príklady a rozbor ukážky​

Ukážka krátkej charakteristiky:

„Môj starý otec je vysoký, štíhly muž s prešedivenými vlasmi a láskavými očami. Je pokojný ako hladina jazera, no keď treba, dokáže byť tvrdohlavý ako mulica. Vždy mi hovorí: ‚Kto sa bojí, nech radšej ani nezačína.‘ Za jeho pokojným zovňajškom sa skrýva srdce plné starostlivosti o celú rodinu.“

Rozbor znakov charakteristiky v ukážke:

  • vonkajšia charakteristika – vysoký, štíhly, prešedivené vlasy, láskavé oči – akostné prídavné mená opisujúce výzor,
  • vnútorná charakteristika cez prirovnania – pokojný ako hladina jazera, tvrdohlavý ako mulica – protikladné vlastnosti vystihnuté obraznými prirovnaniami, nie priamym konštatovaním,
  • nepriama charakteristika prostredníctvom priamej reči – citovaný výrok starého otca odhaľuje jeho životný postoj (odvahu, rozhodnosť),
  • frazeologizmus/metafora srdce plné starostlivosti – citovú vlastnosť (láskavosť, starostlivosť) vyjadruje obrazne, nie doslovne.

Tento krátky text teda spája vonkajšiu aj vnútornú, priamu aj nepriamu charakteristiku a demonštruje typické jazykové prostriedky útvaru.

5. Časté chyby a na čo si dať pozor​

  • Charakteristika sa zmení na holý výpočet prídavných mien bez toho, aby bola vlastnosť doložená konkrétnym príkladom zo správania.
  • Zámena charakteristiky s rozprávaním – namiesto opisu vlastností sa rozpráva dej („včera sme išli spolu na výlet a...“).
  • Nesystematický opis – autor preskakuje medzi vonkajším výzorom a vnútornými vlastnosťami bez jasnej štruktúry.
  • Nadmerné opakovanie tých istých prídavných mien namiesto využitia synoným alebo obrazných prostriedkov (pozri aj tému o synonymách).
  • V opise pracovného postupu chýbajúca chronologická postupnosť krokov.

6. Zhrnutie na ústnu odpoveď​

Pri odpovedi je nutné najprv jasne oddeliť opis (vecí, javov – prevažne objektívny) od charakteristiky (človeka – hodnotiaci), vymenovať druhy oboch útvarov a vysvetliť, prečo je charakteristika osobitným prípadom opisu spojeným s hodnotením. Kľúčové je vedieť rozlíšiť priamu a nepriamu, vonkajšiu a vnútornú charakteristiku a na krátkej ukážke ukázať, ako sa vlastnosť vyjadruje nielen priamym pomenovaním, ale aj prirovnaním, frazeologizmom alebo citovaním reči postavy.

Súvisiace poznámky​

Kontrolné otázky​

Aký je rozdiel medzi opisom a charakteristikou?

Opis zachytáva vonkajšie znaky veci alebo javu, je objektívny. Charakteristika opisuje človeka vrátane povahy a hodnotí ho.

Aké druhy opisu poznáš?

Prostý, opis pracovného postupu, umelecký, odborný, portrét.

Aké druhy charakteristiky poznáš?

Priama, nepriama, vonkajšia, vnútorná, literárna, autocharakteristika, skupinová, porovnávacia.

Aká je kompozícia charakteristiky?

Úvod (kto a vzťah k autorovi), jadro (vonkajší opis, vnútorné vlastnosti s príkladmi), záver (zhodnotenie a vzťah autora).

Akými prostriedkami sa vyjadrujú vlastnosti v charakteristike?

Akostné prídavné mená, prirovnania, metafory, frazeologizmy, priama reč, doklad z konania.

Uveď príklad nepriamej charakteristiky.

Starý otec hovorí: „Kto sa bojí, nech radšej ani nezačína.“ – z výroku vyplýva jeho odvaha a rozhodnosť.