Skip to main content

J27 – Nadvetná syntax a kompozícia textu

Vlastnosti
predmetSlovenský jazyk a literatúra
typmaturitná téma
okruhjazyk
číslo27
stavvypracované
Zadanie

Nadvetná syntax, prostriedky nadväznosti textu, vonkajšia kompozícia textu

1. Definícia a vymedzenie​

Nadvetná (textová) syntax je oblasť jazykovedy, ktorá skúma jednotky väčšie ako jedna veta – teda text ako celok, jeho vnútornú organizáciu a spôsoby, akými na seba jednotlivé vety a odseky nadväzujú. Kým veta a súvetie sú predmetom „klasickej" syntaxe, nadvetná syntax sa pýta, čo robí zo súboru viet súvislý a zmysluplný text, a nie len náhodné zoskupenie výpovedí.

Základné pojmy tejto oblasti sú:

  • text – ucelený, zmyslovo a formálne súvislý jazykový prejav (písaný alebo hovorený),
  • výpoveď – jednotka textu zodpovedajúca vete v konkrétnej komunikačnej situácii,
  • nadvetný celok – skupina viet spojených spoločnou témou (napr. odsek),
  • aktuálne členenie výpovede – delenie výpovede na tému (známa, už uvedená informácia) a rému (nová informácia, jadro výpovede).

2. Znaky a vlastnosti​

Text sa musí vyznačovať dvoma základnými vlastnosťami:

  • koherencia – obsahová, významová súvislosť textu; vety na seba logicky a tematicky nadväzujú,
  • kohézia – formálne, jazykové prepojenie viet (gramatickými a lexikálnymi prostriedkami), ktoré koherenciu signalizuje navonok.

Ďalšími znakmi súvislého textu sú tematická postupnosť (réma jednej vety sa stáva témou nasledujúcej, alebo sa tá istá téma opakuje a rozvíja), členenie na odseky podľa myšlienkových celkov a kompozičná výstavba (usporiadanie častí textu podľa zámeru autora).

3. Útvary / druhy / kategórie​

Prostriedky nadväznosti textu (kohézne prostriedky)​

SkupinaProstriedkyPríklad
Gramatickézámená (on, ona, ten, tento, taký), slovosled, elipsa (vypustenie opakovaného výrazu), spojky a spájacie výrazy (a, ale, preto, teda, napokon, navyše)Peter prišiel domov neskoro. Bol totiž unavený.
Lexikálneopakovanie kľúčového slova, synonymá, nadradené a podradené pojmy (hyperonymá/hyponymá), zámenné výrazy typu uvedený jav, tento problémKúpili sme psa. Zviera si rýchlo zvyklo na nový domov.
Štylisticko-kompozičnéporadie viet podľa aktuálneho členenia (téma → réma), nadpisy, medzititulky, odsekovanie–

Vonkajšia a vnútorná kompozícia textu​

Kompozíciu textu treba rozlišovať z dvoch hľadísk:

  • Vnútorná kompozícia – logická a obsahová výstavba textu: usporiadanie myšlienok (chronologické, retrospektívne, rámcové), postup argumentácie, schéma úvod – jadro – záver.
  • Vonkajšia kompozícia – formálne, grafické členenie textu na viditeľné, ohraničené celky, ktoré čitateľovi/poslucháčovi uľahčujú orientáciu: nadpis a podnadpisy, kapitoly, časti, oddiely, odseky, zoznamy, tabuľky, poznámky pod čiarou, prípadne číslovanie a odrážky.

4. Príklady a rozbor ukážky​

Ukážka: „Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky. Tento jazyk sa vyvíjal od 9. storočia v úzkom kontakte s češtinou. Obe reči si dodnes zachovali mnoho spoločných slov, hoci sa v priebehu storočí od seba postupne vzďaľovali.“

Rozbor nadväznosti:

  • Vo vete 2 zámeno „Tento jazyk“ je gramatický kohézny prostriedok, ktorý odkazuje späť na tému prvej vety (slovenčina) – ide o anaforické (spätné) odkazovanie.
  • Slovo „Obe reči“ vo vete 3 je lexikálny prostriedok (nahrádza opakovanie slovenčina a čeština) a zároveň zhŕňa informácie z predchádzajúcich viet.
  • Aktuálne členenie: v 1. vete je témou slovenčina, rémou patrí medzi slovanské jazyky; v 2. vete zostáva tá istá téma (tento jazyk = slovenčina) a pripája sa k nej nová réma – ide teda o tematickú postupnosť so stálou (prierezovou) témou, nie o reťazovú postupnosť, pri ktorej sa réma predchádzajúcej vety stáva témou nasledujúcej.
  • Spojka „hoci“ signalizuje prípustkový vzťah medzi blízkosťou jazykov a ich postupným vzďaľovaním sa – ide o gramatický prostriedok kohézie na úrovni súvetia v rámci textu.

Príklad vonkajšej kompozície: táto samotná poznámka je členená na očíslované kapitoly (1 – 6), má nadpis, tučne zvýraznené kľúčové pojmy a tabuľky – to všetko sú prostriedky vonkajšej kompozície, ktoré uľahčujú orientáciu v texte bez toho, aby menili jeho obsahovú (vnútornú) štruktúru.

5. Časté chyby a na čo si dať pozor​

  • Nejasné zámenné odkazovanie – ak vetu začneme zámenom „to“ alebo „on“ a z kontextu nie je jasné, na čo/koho odkazuje, text stráca koherenciu (napr. „Videl som Petra a Jána. Povedal mi, že príde neskôr.“ – nie je jasné, kto povedal).
  • Zámena kohézie a koherencie – text môže byť formálne prepojený spojkami (kohézny), no obsahovo nezmyselný (nekoherentný), a naopak.
  • Nadužívanie tých istých spojovacích výrazov (napr. stále dokola „a potom“) namiesto pestrejších prostriedkov nadväznosti.
  • Chýbajúce členenie na odseky – aj obsahovo správny text bez vonkajšej kompozície (odsekov, nadpisov) pôsobí neprehľadne.
  • Zamieňanie pojmov vonkajšia a vnútorná kompozícia – vonkajšia je vždy o grafickej/formálnej stránke, vnútorná o logicko-obsahovej výstavbe.

6. Zhrnutie na ústnu odpoveď​

Nadvetná syntax skúma text ako celok presahujúci jednu vetu, pričom kľúčové sú dve vlastnosti – koherencia (obsahová súvislosť) a kohézia (formálne prepojenie gramatickými a lexikálnymi prostriedkami: zámená, spojky, opakovanie, synonymá, aktuálne členenie téma – réma). Od kompozície textu treba odlíšiť vnútornú (logickú, obsahovú) a vonkajšiu (grafické členenie na kapitoly, odseky, nadpisy) stránku. Pri odpovedi treba vedieť v konkrétnej ukážke ukázať, akými prostriedkami veta nadväzuje na predchádzajúcu.

Súvisiace poznámky​

Kontrolné otázky​

Čo skúma nadvetná syntax?

Text ako celok väčší ako veta – jeho organizáciu a nadväznosť viet a odsekov.

Aký je rozdiel medzi koherenciou a kohéziou?

Koherencia – obsahová súvislosť textu. Kohézia – formálne jazykové prepojenie viet.

Čo je aktuálne členenie výpovede?

Delenie na tému (známa informácia) a rému (nová informácia).

Aké prostriedky nadväznosti textu poznáš?

Gramatické (zámená, spojky, slovosled, elipsa), lexikálne (opakovanie, synonymá, nadradené pojmy), kompozičné (téma – réma, nadpisy, odseky).

Aký je rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou kompozíciou?

Vnútorná – logická a obsahová výstavba (úvod – jadro – záver, chronológia). Vonkajšia – grafické členenie (nadpisy, kapitoly, odseky, zoznamy, tabuľky).

Aké typy tematickej postupnosti poznáš?

Reťazová (réma jednej vety je témou ďalšej) a so stálou témou (téma sa opakuje, pribúdajú nové rémy).