Skip to main content

J25 – Hlavné a rozvíjacie vetné členy

Vlastnosti
predmetSlovenský jazyk a literatúra
typmaturitná téma
okruhjazyk
číslo25
stavvypracované
Zadanie

Hlavné a rozvíjacie vetné členy.

1. Definícia a vymedzenie​

Vetný člen je slovo alebo viacslovné pomenovanie, ktoré vo vete plní určitú syntaktickú funkciu a vstupuje do vzťahu s inými vetnými členmi. Vetné členy sa delia na dve základné skupiny:

  • hlavné (základné) vetné členy – podmet a prísudok; tvoria vetný základ (gramatický stred vety) a sú medzi sebou v tzv. prisudzovacom vzťahu,
  • rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy – predmet, prívlastok, príslovkové určenie a doplnok; rozvíjajú (bližšie určujú) iný vetný člen – buď hlavný, alebo iný rozvíjací.

2. Znaky a vlastnosti​

Podmet a prísudok tvoria tzv. základnú skladobnú dvojicu – sú v obojstrannom, prisudzovaciom vzťahu: prísudok sa zhoduje s podmetom v gramatických kategóriách (číslo, osoba, v minulom čase aj rod).

Rozvíjacie vetné členy sú naopak v podraďovacom vzťahu – jeden vetný člen (nadradený) je bližšie určovaný druhým (podradeným, rozvíjajúcim). Rozvíjací vetný člen preto nikdy nestojí vo vete samostatne, vždy sa viaže na iný vetný člen, ktorý dopĺňa alebo spresňuje.

3. Útvary / druhy / kategórie​

Hlavné vetné členy:

  • podmet (subjekt) – vyjadruje pôvodcu deja alebo nositeľa vlastnosti/stavu, o ktorom sa vo vete niečo hovorí; otázky kto? čo?; najčastejšie podstatné meno alebo zámeno v nominatíve.
    • druhy: vyjadrený, nevyjadrený (vyplýva z osobnej koncovky slovesa, napr. Idem domov.), všeobecný (Hovoria, že bude pršať. = ľudia).
  • prísudok (predikát) – vyjadruje dej, stav alebo vlastnosť podmetu; otázky čo sa deje s podmetom? aký/aká/aké je?
    • druhy: jednoduchý slovesný (jedno plnovýznamové sloveso: Chlapec beží.), zložený slovesný (neplnovýznamové modálne alebo fázové sloveso + neurčitok: Chlapec chce bežať., Chlapec začal bežať.) a slovesno-menný (menný) – sponové sloveso byť/stať sa + menná časť (Chlapec je šikovný.).

Rozvíjacie vetné členy:

  • predmet (objekt) – osoba alebo vec, na ktorú dej prechádza; rozvíja sloveso (prípadne prídavné meno); pádové otázky okrem nominatívu a vokatívu.
  • prívlastok (atribút) – bližšie určuje podstatné meno; zhodný (zhoduje sa s ním v páde, čísle a rode – prídavné meno, zámeno, číslovka, príčastie: pekný dom) alebo nezhodný (bez gramatickej zhody – podstatné meno v inom páde, príslovka, neurčitok: dom otca, cesta domov).
  • príslovkové určenie (adverbiále) – bližšie určuje sloveso, prídavné meno alebo príslovku, vyjadruje okolnosti deja. Úplný zoznam druhov: miesta (kde? kam? odkiaľ? kadiaľ?), času (kedy? ako dlho?), spôsobu (ako?), miery (koľko? do akej miery?), príčiny (prečo?), účelu (načo?), podmienky (za akej podmienky?), prípustky (napriek čomu?) a zreteľa (z akého hľadiska?).
  • doplnok – rozvíja súčasne dva vetné členy naraz (podmet alebo predmet a zároveň prísudok); vyjadruje vlastnosť či stav, ktorý platí pre podmet/predmet práve v priebehu deja vyjadreného slovesom; typické otázky aký? akým spôsobom zároveň?
Vetný členSkupinaTypická otázkaČo rozvíja
podmethlavnýkto? čo?– (základ vety)
prísudokhlavnýčo robí? aký je?– (základ vety)
predmetrozvíjacíkoho? čo? komu? o čom?...sloveso
prívlastokrozvíjacíaký? koľký? čí?podstatné meno
príslovkové určenierozvíjacíkde? kedy? ako? prečo?...sloveso, prídavné meno, príslovka
doplnokrozvíjacíaký? ako? (súčasne)podmet/predmet + prísudok

4. Príklady a rozbor ukážky​

Rozbor vety: „Starý pastier hnal svoje ovce pomaly na horský pasienok.“

  • pastier – podmet (kto hnal ovce?),
  • starý – zhodný prívlastok k podmetu pastier,
  • hnal – prísudok (jednoduchý slovesný),
  • ovce – predmet (koho, čo hnal? – 4. pád),
  • svoje – zhodný prívlastok (privlastňovacie zámeno) k predmetu ovce,
  • pomaly – príslovkové určenie spôsobu (ako hnal?),
  • na pasienok – príslovkové určenie miesta (kam hnal?),
  • horský – zhodný prívlastok k pasienok.

Táto veta tak obsahuje oba hlavné vetné členy (podmet, prísudok) a tri typy rozvíjacích vetných členov (prívlastok – trikrát, predmet, príslovkové určenie).

Príklad na doplnok: „Chlapci prišli domov unavení.“ Slovo unavení sa vzťahuje súčasne na podmet chlapci (boli unavení) aj na prísudok prišli (v akom stave prišli) – ide teda o doplnok, nie o samostatný prívlastok, lebo prívlastok by stál priamo pri podstatnom mene (unavení chlapci), nie oddelene od neho vo väzbe na dej.

5. Časté chyby a na čo si dať pozor​

  • Zamieňanie nezhodného prívlastku s predmetom – oba môžu byť vyjadrené podstatným menom v nepriamom páde. Rozlíšenie: prívlastok rozvíja podstatné meno (dom otca – čí dom?), predmet rozvíja sloveso (vidím otca – koho vidím?).
  • Prehliadanie nevyjadreného podmetu – žiak často tvrdí, že veta podmet nemá, hoci vyplýva z osobnej koncovky slovesa (Idem domov. – podmet ja).
  • Zamieňanie doplnku s prívlastkom alebo príslovkovým určením spôsobu – kľúčové je, že doplnok sa vždy viaže na dva vetné členy naraz (podmet/predmet aj prísudok), kým prívlastok len na jedno podstatné meno a príslovkové určenie spôsobu len na sloveso.
  • Neúplné vymenovanie druhov príslovkového určenia – na maturite sa vyžaduje poznať všetkých deväť druhov, nielen miesto, čas a spôsob.

6. Zhrnutie na ústnu odpoveď​

V odpovedi je potrebné najprv vysvetliť rozdiel medzi hlavnými vetnými členmi (podmet, prísudok – tvoria vetný základ, prisudzovací vzťah) a rozvíjacimi vetnými členmi (predmet, prívlastok, príslovkové určenie, doplnok – podraďovací vzťah), následne vymenovať druhy jednotlivých vetných členov (najmä všetkých deväť druhov príslovkového určenia) a napokon predviesť rozbor konkrétnej vety, v ktorej sa určí každý vetný člen aj otázka, na ktorú odpovedá. Osobitnú pozornosť treba venovať doplnku, ktorý žiaci najčastejšie zabúdajú alebo zamieňajú s inými vetnými členmi.

Súvisiace poznámky​

Zatiaľ žiadne.

Kontrolné otázky​

Ktoré vetné členy sú hlavné a ktoré rozvíjacie?

Hlavné: podmet, prísudok. Rozvíjacie: predmet, prívlastok, príslovkové určenie, doplnok.

Aký je vzťah medzi podmetom a prísudkom?

Prisudzovací – tvoria vetný základ a zhodujú sa v čísle, osobe (v minulom čase aj v rode).

Aké druhy podmetu poznáš?

Vyjadrený, nevyjadrený (Idem domov.), všeobecný (Hovoria, že...).

Aké druhy prísudku poznáš?

Jednoduchý slovesný, zložený slovesný (chce bežať), slovesno-menný (je šikovný).

Aký je rozdiel medzi zhodným a nezhodným prívlastkom?

Zhodný sa zhoduje s podstatným menom v rode, čísle a páde (pekný dom). Nezhodný nie (dom otca, cesta domov).

Vymenuj druhy príslovkového určenia.

Miesta, času, spôsobu, miery, príčiny, účelu, podmienky, prípustky, zreteľa.

Čo je doplnok?

Rozvíja súčasne podmet alebo predmet a prísudok (Chlapci prišli domov unavení).