Skip to main content

E19 – Štátny rozpočet a rozpočtový proces

Vlastnosti
predmetEkonomika
typmaturitná téma
okruhekonomika
číslo19
stavvypracované
Zadanie

dokáže vysvetliť rozpočtový proces, faktory, ktoré ovplyvňujú štátny rozpočet a vzťah medzi štátnym rozpočtom a daňami

1. Vymedzenie pojmu​

Štátny rozpočet (ŠR) je centralizovaný fond v rukách štátu. Z účtovného hľadiska predstavuje bilanciu (súhrn) príjmov a výdavkov štátu na dané rozpočtové obdobie (kalendárny rok).

Rozpočtový proces predstavuje všetky činnosti, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom – od zostavenia jeho návrhu až po vyhodnotenie jeho plnenia.

Príjmy a výdavky ŠR úzko súvisia s daňovou sústavou – súhrnom daní, ktoré je možné na území štátu vyberať. Daň je povinná, zákonom stanovená, spravidla pravidelne sa opakujúca platba, ktorú musia fyzické a právnické osoby odvádzať v stanovenej výške a v stanovenom čase.

2. Členenie a charakteristika​

Príjmy ŠR:

  • daňové príjmy – tvoria najvyššiu príjmovú položku ŠR (takmer 90 % príjmov ŠR tvoria dane),
  • nedaňové príjmy – z vlastníctva majetku, clo, dary, úroky z úverov, kapitálové príjmy,
  • príjmy zo splácania úverov a z predaja akcií.

Výdavky ŠR:

  • dotácie podnikateľským subjektom,
  • verejná spotreba obyvateľstva – školstvo, kultúra,
  • verejná spotreba štátu – obrana, bezpečnosť, súdy,
  • transféry domácnostiam – nezamestnanecké dávky, dávky sociálnej starostlivosti,
  • transféry obciam.

Rozpočtový proces má tri základné etapy:

EtapaKto ju zabezpečuje
Vypracovanie návrhu ŠRpripravuje Ministerstvo financií SR na základe podkladov jednotlivých rezortov a výsledkov predchádzajúceho obdobia; posudzuje ho vláda, schvaľuje parlament
Plnenie a kontrola plnenia ŠRplní a kontroluje sa podľa jednotlivých rozpočtových položiek počas roka
Vypracovanie záverečného účtu ŠRvypracúva Ministerstvo financií SR, schvaľuje parlament

Faktory ovplyvňujúce výšku a štruktúru štátneho rozpočtu:

  • fáza hospodárskeho cyklu – v recesii klesajú daňové príjmy (nižšie zisky, nižšia zamestnanosť) a súčasne rastú výdavky na sociálne dávky, v expanzii je to naopak,
  • miera nezamestnanosti a inflácia – ovplyvňujú výšku sociálnych transferov aj reálnu hodnotu príjmov a výdavkov,
  • výška a nastavenie daňových sadzieb – priamo určuje objem daňových príjmov,
  • demografický vývoj – starnutie populácie zvyšuje výdavky na dôchodky a zdravotníctvo,
  • výdavky na obranu, bezpečnosť a obsluhu štátneho dlhu (úroky zo štátnych dlhopisov),
  • členstvo v EÚ – príspevky do rozpočtu EÚ na jednej strane, čerpanie eurofondov na strane druhej.

Členenie daní (podľa objektu zdanenia): dane z príjmov, dane z majetku a dane zo spotreby (univerzálne – DPH, selektívne – spotrebné dane); podľa subjektu: platené fyzickými alebo právnickými osobami; podľa dopadu: priame a nepriame.

Vzťah ŠR a hospodárenia: ak sú príjmy ŠR vyššie ako výdavky, ide o prebytkový (aktívny) rozpočet; ak sú nižšie, ide o schodkový (deficitný) rozpočet, ktorý štát kryje najmä vydaním štátnych dlhopisov alebo prijatím úveru; pri rovnosti príjmov a výdavkov ide o vyrovnaný rozpočet.

3. Postup / vzorce / výpočet​

Vzťah medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu možno vyjadriť jednoduchým vzorcom:

Saldo (výsledok) ŠR = príjmy ŠR − výdavky ŠR

Ak je saldo kladné, ide o prebytok; ak záporné, ide o schodok (deficit).

Zjednodušený modelový príklad (nejde o reálne údaje SR, len o ilustráciu výpočtu): Štátny rozpočet plánuje príjmy vo výške 20 000 000 000 € a výdavky vo výške 21 500 000 000 €.

Saldo = 20 000 000 000 € − 21 500 000 000 € = −1 500 000 000 €.

Rozpočet je teda schodkový (deficitný) o 1 500 000 000 €. Tento schodok štát financuje najčastejšie vydaním štátnych dlhopisov alebo prijatím úveru, čo následne zvyšuje štátny dlh a budúce výdavky ŠR o úroky z tohto dlhu.

4. Príklad z praxe​

IT spoločnosť vyrábajúca sieťové prvky odvádza zo svojho zisku daň z príjmov právnických osôb, ktorá patrí medzi hlavné daňové príjmy štátneho rozpočtu; z miezd svojich zamestnancov odvádza aj preddavky na daň z príjmov fyzických osôb. Naopak, štát z výdavkov ŠR financuje napríklad národný projekt digitalizácie stredných odborných škôl – nákup počítačových učební a sieťovej infraštruktúry pre SPŠE. Ide o dotáciu smerujúcu z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, ktorú vo verejnom obstarávaní môže priamo realizovať IT firma ako dodávateľ techniky.

5. Zhrnutie na ústnu odpoveď​

  • Štátny rozpočet = centralizovaný fond štátu, bilancia príjmov a výdavkov na rok.
  • Príjmy: dane (≈ 90 %), nedaňové príjmy, príjmy z úverov a predaja akcií. Výdavky: dotácie, verejná spotreba, transféry.
  • Rozpočtový proces má tri etapy: návrh (MF SR) → plnenie a kontrola → záverečný účet (schvaľuje parlament).
  • Rozpočet ovplyvňuje hospodársky cyklus, nezamestnanosť, inflácia, daňové sadzby, demografia, dlhová služba.
  • Saldo ŠR = príjmy − výdavky; kladné = prebytok, záporné = schodok krytý dlhopismi alebo úverom.
  • Dane sú hlavným zdrojom príjmov ŠR – daňová politika štátu priamo určuje jeho príjmovú stránku.

Súvisiace poznámky​

Kontrolné otázky​

Čo je štátny rozpočet?

Centralizovaný peňažný fond štátu – bilancia príjmov a výdavkov na kalendárny rok.

Aké sú príjmy štátneho rozpočtu?

Daňové (takmer 90 %), nedaňové (z majetku, clá, dary, úroky), príjmy zo splácania úverov a predaja akcií.

Aké sú výdavky štátneho rozpočtu?

Dotácie podnikom, verejná spotreba obyvateľstva (školstvo, kultúra) a štátu (obrana, súdy), transfery domácnostiam a obciam.

Opíš rozpočtový proces.

Návrh (MF SR, posudzuje vláda, schvaľuje parlament) → plnenie a kontrola počas roka → záverečný účet (MF SR, schvaľuje parlament).

Aké faktory ovplyvňujú štátny rozpočet?

Fáza hospodárskeho cyklu, nezamestnanosť a inflácia, daňové sadzby, demografia, obrana a obsluha dlhu, členstvo v EÚ.

Aký je vzťah medzi štátnym rozpočtom a daňami?

Dane tvoria takmer 90 % príjmov ŠR; výška sadzieb a ekonomická situácia priamo určujú, koľko štát vyberie.

Aký môže byť rozpočet podľa salda?

Prebytkový (príjmy > výdavky), schodkový (príjmy < výdavky, kryje sa dlhopismi alebo úverom), vyrovnaný.