Menová politika
Vlastnosti
| predmet | Ekonomika |
| kurz | Aplikovaná ekonomika |
| kapitola | 14 |
| typ | poznámky |
| date | 2026-10-10 |
| zdroj | doplnené – vlastné spracovanie – MF SR, RRZ, ECB, Eurostat, E19, E28 |
Aplikovaná ekonomika · kap. 14
Aplikovaná ekonomika → Úloha vlády
- Politika centrálnej banky – ovplyvňuje úrokové sadzby a množstvo peňazí v ekonomike
- V eurozóne ju robí Európska centrálna banka (ECB) – rozhoduje Rada guvernérov (Výkonná rada ECB + guvernéri národných centrálnych bánk, aj guvernér NBS) → NBS
- Slovensko je v eurozóne od 1. 1. 2009 – vlastnú menovú politiku teda nemá
- ECB je nezávislá – vlády jej nesmú dávať pokyny ani si od nej priamo požičiavať
Cieľ
- Cenová stabilita = inflácia 2 % v strednodobom horizonte, meraná HICP
- Od revízie stratégie v roku 2021 je cieľ symetrický – rovnako zlé je, keď je inflácia výrazne nad 2 % aj pod 2 %
- Prečo nie 0 %: hrozila by deflácia a centrálna banka by mala menší priestor znižovať úroky → Inflácia – príčiny a meranie
Nástroje
- Základné úrokové sadzby ECB:
- sadzba pre jednodňové sklady (depozitná) – úrok, ktorý dostanú banky za uloženie peňazí v ECB; dnes hlavná sadzba
- sadzba hlavných refinančných operácií – za koľko si banky požičiavajú na týždeň
- sadzba jednodňových úverov – núdzové požičanie cez noc
- Operácie na voľnom trhu – ECB požičiava bankám alebo nakupuje cenné papiere
- Programy nákupu aktív („kvantitatívne uvoľňovanie“) – nákup štátnych a firemných dlhopisov, keď sú sadzby už pri nule (2015–2022)
- Povinné minimálne rezervy – 1 % z vkladov → Tvorba peňazí bankami
Transmisný mechanizmus
Ako sa zvýšenie sadzby ECB dostane k ľuďom:
- ECB zvýši sadzby
- banky si drahšie požičiavajú → zvýšia úroky z úverov a hypoték (aj vkladov)
- ľudia a firmy menej požičiavajú a viac sporia → klesne spotreba a investície
- klesne dopyt → ceny rastú pomalšie
- Trvá to 1 až 2 roky – preto sa hovorí o „strednodobom horizonte“
Expanzívna a reštriktívna
| Expanzívna (uvoľnená) | Reštriktívna (sprísnená) | |
|---|---|---|
| kedy | nízka inflácia, recesia | vysoká inflácia |
| sadzby | znižuje | zvyšuje |
| úvery | lacnejšie | drahšie |
| príklad | 2014–2022: depozitná sadzba záporná (až −0,5 %) | 2022–2023: 10 zvýšení za 14 mesiacov |
Vývoj depozitnej sadzby ECB
| dátum | sadzba |
|---|---|
| do júla 2022 | −0,50 % |
| 21. 7. 2022 | 0,00 % |
| 14. 9. 2023 | 4,00 % (vrchol) |
| 6. 6. 2024 | 3,75 % (prvé zníženie) |
| 5. 6. 2025 | 2,00 % |
- Dôsledok na Slovensku: úroky z nových hypoték vzrástli približne z 1 % (2021) na 4 % (2023); mnohým rodinám po skončení fixácie výrazne vzrástla splátka → Úver, úrok a RPMN
Fiškálna vs. menová politika
| Fiškálna | Menová | |
|---|---|---|
| kto | vláda, parlament | centrálna banka (ECB) |
| nástroje | dane, výdavky | úrokové sadzby, množstvo peňazí |
| pre koho | jedna krajina | celá eurozóna (21 štátov od 2026) |
| nezávislosť | politické rozhodnutie | nezávislá inštitúcia |