Inflácia – príčiny a meranie
Vlastnosti
| predmet | Ekonomika |
| kurz | Aplikovaná ekonomika |
| kapitola | 13 |
| typ | poznámky |
| date | 2026-10-10 |
| zdroj | doplnené – vlastné spracovanie – Eurostat, ŠÚ SR, NBS, E23 |
Aplikovaná ekonomika · kap. 13
Aplikovaná ekonomika → Ekonomická stabilita
Pojmy
- Inflácia = rast všeobecnej cenovej hladiny → pokles kúpnej sily peňazí → pojem Inflácia
- nie zdraženie jedného tovaru, ale rast cien „celého košíka“
- Deflácia = pokles cenovej hladiny (Slovensko 2014–2016)
- Dezinflácia = inflácia klesá, ale ceny stále rastú (Slovensko 2023 → 2024)
Meranie
- CPI – index spotrebiteľských cien; ŠÚ SR sleduje ceny spotrebného koša stoviek tovarov a služieb, s váhami podľa toho, koľko na ne domácnosti míňajú
- HICP – harmonizovaný index spotrebiteľských cien; rovnaká metodika v celej EÚ, podľa neho hodnotí infláciu ECB
- CPI a HICP sa mierne líšia (napr. 2022: CPI 12,8 %, HICP 12,1 %)
- Jadrová inflácia – bez cien energií a potravín, ktoré kolíšu najviac
Slovensko – inflácia HICP (priemer roka, %)
| 2008 | 2009 | 2014 | 2015 | 2016 | 2019 | 2021 | 2022 | 2023 | 2024 | 2025 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 3,9 | 0,9 | −0,1 | −0,3 | −0,5 | 2,8 | 2,8 | 12,1 | 11,0 | 3,2 | 4,2 |
Zdroj: Eurostat (prc_hicp_aind).
- 2022–2023 – najvyššia inflácia na Slovensku za vyše 20 rokov; hlavne energie a potraviny po ruskej invázii na Ukrajinu
- 2025 – opäť vyššie, okrem iného pre zvýšenie DPH (konsolidácia)
Príčiny
- Dopytová inflácia – dopyt rastie rýchlejšie ako výroba („veľa peňazí naháňa málo tovaru“)
- napr. po pandémii: nahromadené úspory + štátna pomoc + nízke úroky
- Nákladová inflácia – zdražejú vstupy (energie, suroviny, mzdy) a firmy to prenesú do cien
- napr. 2022: plyn a elektrina → doprava, potraviny, služby
- Peňažná príčina – ak rastie množstvo peňazí rýchlejšie ako výroba → Tvorba peňazí bankami
- Očakávania – ak ľudia čakajú infláciu, pýtajú vyššie mzdy a firmy zdražujú vopred (mzdovo-cenová špirála)
- Zvýšenie nepriamych daní (DPH, spotrebné dane) → jednorazový skok cien → Daň z pridanej hodnoty
Formy podľa tempa
| Forma | Tempo | Dôsledky |
|---|---|---|
| mierna (plazivá) | do ~10 % ročne | ekonomika funguje, ľudia dôverujú mene |
| cválajúca | desiatky až stovky % | ľudia utekajú z peňazí do vecí a cudzích mien |
| hyperinflácia | nad ~50 % mesačne | peniaze prestávajú plniť funkcie (Nemecko 1923, Zimbabwe 2008, Venezuela) |
Boj s infláciou
- Centrálna banka zvýši úrokové sadzby → drahšie úvery, viac sa oplatí sporiť, dopyt klesá → Menová politika
- ECB zvýšila depozitnú sadzbu z −0,5 % (júl 2022) na 4 % (sept. 2023)
- Vláda obmedzí výdavky alebo zvýši dane → Fiškálna politika
- Cieľ ECB: 2 % v strednodobom horizonte (meraná HICP)
Viac: Komu inflácia škodí a komu prospieva, E23 – Inflácia a nezamestnanosť
Zdroje
🔗 Spätné odkazy (3)