Globálna ekonomická kríza 2008
Vlastnosti
| predmet | Ekonomika |
| kurz | Aplikovaná ekonomika |
| kapitola | 13 |
| typ | poznámky |
| date | 2026-10-10 |
| zdroj | doplnené – vlastné spracovanie – Eurostat, ŠÚ SR, NBS, E23 |
Aplikovaná ekonomika · kap. 13
Aplikovaná ekonomika → Ekonomická stabilita
Príčiny
- 2000–2006 – v USA nízke úroky a rýchly rast cien nehnuteľností
- Banky poskytovali hypotéky aj ľuďom s nízkymi príjmami (subprime hypotéky), často s pohyblivým úrokom
- Hypotéky sa „zabaľovali“ do cenných papierov (sekuritizácia) a predávali investorom a bankám po celom svete; ratingové agentúry ich hodnotili ako bezpečné
- Banky boli vysoko zadlžené (páka) – malá strata na aktívach ich mohla zruinovať
Priebeh
- 2006–2007 – ceny domov začali klesať, ľudia prestali splácať, cenné papiere s hypotékami prudko stratili hodnotu
- 15. septembra 2008 – krach investičnej banky Lehman Brothers, najväčší bankrot v histórii USA (aktíva vyše 600 mld. USD)
- Banky si prestali navzájom požičiavať (nedôvera) → zamrzol medzibankový trh
- Kríza prešla z finančného sektora do reálnej ekonomiky – menej úverov, investícií a spotreby, prepúšťanie
Dopad na Slovensko
- Reálny HDP 2009: −5,5 % (po raste 5,4 % v 2008) – najväčší pokles v histórii samostatného Slovenska
- Dôvod: veľmi otvorená ekonomika závislá od exportu áut a elektroniky – keď v Európe klesol dopyt, klesla výroba → Medzinárodný pohyb tovaru
- Nezamestnanosť vzrástla na 12,0 % (2009) a 14,3 % (2010)
- Slovensko prijalo euro 1. 1. 2009 – uprostred krízy; susedné meny (forint, zlotý) oslabili, čo zvýhodnilo ich export
- Opatrenia vlády: šrotovné (2009 – príspevok na nové auto pri zošrotovaní starého), podpora zamestnanosti, „krízové“ skrátenie pracovného času
Reakcia vo svete
- Záchrana bánk štátmi (USA – program TARP)
- Centrálne banky znížili úroky takmer na nulu a začali kvantitatívne uvoľňovanie (nákup dlhopisov) → Menová politika
- Stimulačné balíky vlád → Fiškálna politika
- Prísnejšia regulácia bánk (vyššie kapitálové požiadavky – Basel III, v EÚ bankový dohľad ECB od 2014) → E18 – Bankový dohľad nad finančným trhom
Dlhová kríza eurozóny (2010–2012)
- Štáty sa krízou zadlžili; Grécko priznalo, že malo deficit oveľa vyšší, ako hlásilo
- Investori stratili dôveru → vysoké úroky na dlhopisy Grécka, Írska, Portugalska, Španielska, Cypru
- Vznikli záchranné fondy (EFSF, neskôr ESM); o slovenskej účasti na EFSF padla v roku 2011 vláda I. Radičovej
- ECB (M. Draghi, 2012): urobí „čokoľvek bude treba“ na záchranu eura
Poučenie
- Finančné krízy sa šíria cez prepojené banky po celom svete
- Ak ľudia a banky prestanú dôverovať, úvery zamrznú → Banky
- Štáty potrebujú v dobrých časoch rezervu, aby mohli v krízach pomôcť → Štátny rozpočet – príjmy a výdavky
Zdroje
- Eurostat – nama_10_gdp, une_rt_a
- NBS – Výročná správa 2009
- Bankruptcy of Lehman Brothers – Wikipedia
🔗 Spätné odkazy (2)