Eurospolupráca
Vlastnosti
| predmet | Ekonomika |
| kurz | Aplikovaná ekonomika |
| kapitola | 15 |
| typ | poznámky |
| date | 2024-04-29 |
| zdroj | JA Slovensko – Ekonómia podnikania (vzdelavanie.jaslovensko.sk) |
Aplikovaná ekonomika → Medzinárodné ekonomické vzťahy
Špecializácia a obchod umožňujú krajinám získať viac tovarov a služieb, ako keby si všetko vyrábali sami. Clá a ďalšie prekážky obchodu obmedzujú prínosy zo špecializácie a výmeny. Stále viac krajín si túto skutočnosť uvedomuje a snažia sa presadzovať medzinárodný obchod. Dochádza k uzatváraniu dohôd o znížení colných poplatkov, vytváraniu pásiem voľného obchodu, colných únií a rôznych foriem medzinárodnej spolupráce.
O hospodárskej spolupráci sa začalo hovoriť až po 2. svetovej vojne ako o procese, ktorým sa odstraňujú obchodné bariéry medzi krajinami, ktoré si inak zachovajú samostatnosť. Je to proces spájania trhov, v ktorých postupne zanikajú predchádzajúce hranice. Výhody ekonomickej integrácie sú jasné: je možné vyrábať vo väčších sériách, prehĺbiť špecializáciu a urýchliť technický pokrok. Zároveň rastie konkurenčný tlak s výhodami pre spotrebiteľov.
Integračné procesy už dlho prebiehajú na celom svete. Tento proces sám o sebe prechádza vývojovými štádiami, ktorým hovoríme formy makroekonomickej integrácie. V súčasnosti ich rozoznávame šesť:
- Pásmo voľného obchodu – je typické vzájomným odstránením cla medzi krajinami, ktoré vytvárajú túto formu integrácie. Voči tretím krajinám si však každá zo zúčastnených krajín ponecháva vlastnú zahraničnoobchodnú politiku.
- Colná únia – oproti pásmu voľného obchodu zahŕňa navyše spoločný colný postup krajín voči nečlenským krajinám.
- Spoločný trh – predstavuje vyššiu formu spolupráce, ktorá znamená voľný pohyb tovarov, služieb, pracovnej sily i kapitálu.
- Hospodárska únia – znamená spoločnú hospodársku politiku medzi členskými krajinami. Tento stupeň integrácie predstavuje Európska únia.
- Menová únia – predstavuje formu makroekonomickej integrácie, v ktorej krajiny majú spoločnú menu. Tento stupeň integrácie k 1.1.2015 dosiahlo 19 krajín Európskej menovej únie (majú spoločnú menu EURO - Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Grécko, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Slovinsko, Malta, Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Litva). Slovensko sa stalo jej členom 1.1.2009.
- Úplná ekonomická integrácia – ako zatiaľ najvyššia forma predpokladá zjednotenie menovej, rozpočtovej, sociálnej a stabilizačnej politiky s vytvorením nadnárodného riadiaceho orgánu. Príkladom sú Spojené štáty americké, ktoré navonok vnímame ako jeden štát.
Do modernej histórie integrácií sa najviac zapísala západná Európa, kde sa integrácia začala vyšším stupňom a dostala sa ďalej ako v iných krajinách.
Podobné dohody o znížení cla a ostatných obchodných obmedzení sa často podpisujú medzi dvoma krajinami. Ak by však musela každá krajina podpísať zmluvu so všetkými ostatnými krajinami, zmätok, vyplývajúci z existencie stoviek samostatných zmlúv, by obchod určite skomplikoval. Tento problém je možné odstrániť vstupom krajín do rôznych organizácií, ktoré umožnia spoločný postup voči sebe navzájom, ale aj voči nezúčastneným krajinám.
Svetová obchodná organizácia
WTO (World Trade Organization), Svetová obchodná organizácia stanovuje pravidlá, ktoré určujú maximálnu výšku colných poplatkov, ktoré môžu voči sebe jednotlivé členské štáty uplatňovať. WTO určuje aj ostatné pravidlá vzájomného obchodu a zabezpečuje súdne riešenie sporov. Na súd tejto organizácie sa môžu obrátiť a s inými štátmi sa súdiť krajiny, ktoré majú pocit, že sa s nimi nezaobchádza čestne. WTO umožňuje zúčastneným krajinám rokovať s ostatnými bez špeciálne uzatvorenej dvojstrannej zmluvy a presadzuje voľný obchod prostredníctvom stanovených limitov obchodných obmedzení medzi väčšinou krajín. Vzťah časti svetovej verejnosti voči tejto organizácii, hlavne z hľadiska globalizácie, je problematický.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OECD (Organization for Economic Cooperation and Development) je ďalšou dôležitou organizáciou, ktorá funguje na základe dohôd. Slovensko sa v roku 2000 stalo tridsiatou členskou krajinou OECD a patrí do klubu, dnes už tridsiatich štyroch najvyspelejších krajín sveta, alebo podľa iného názoru do klubu krajín so štandardnou trhovou ekonomikou. Cieľom tejto organizácie je koordinácia a podpora ekonomického rastu a finančnej stability členských krajín, podpora rozvojových krajín, rozvoj multilaterálneho obchodu. Členstvo v OECD je dôležité nie iba z hľadiska dosiahnutia určitého statusu. Omnoho dôležitejšia je skutočnosť, že členstvo v OECD uľahčuje prístup k pôžičkám s nižšími úrokovými sadzbami a iné finančné výhody.
🔗 Spätné odkazy (1)