Skip to main content

Zvuková rovina jazyka – prezentácia

Vlastnosti
predmetSlovenský jazyk a literatúra
typprezentácia
zdroj📎 III_zvukova_rovina_jazyka.pdf
Zdrojový dokument

III_zvukova_rovina_jazyka.pdf — 📎 otvoriť originál

Strana 1​

Zvuková rovina jazyka

Strana 2​

Jazyk ako systém (pravidlá, vzťahy, štruktúra) systém ustálených znakov a pravidiel, systém na vyjadrovanie nie je vrodený - existuje v spoločenskom vedomí prostriedok myslenia a dorozumievania abstraktný systém

Strana 3​

Jazykové roviny, jazykovedné disciplíny • Zvuková rovina – fonetika, fonológia, ortoepia, ortografia – hláska, fonéma, písmeno/graféma • Tvarová rovina – morfológia – slovo – gramatický tvar slova, morféma • Skladobná rovina – syntax, nadvetná syntax – VČ, syntagma, veta, súvetie, text • Významová rovina – lexikológia, lexikografia, frazeológia, etymológia, sémantika – slovo – lexéma (lexikálny význam slova), (seméma, frazéma) • Štylistická rovina – štylistika - štyléma

Strana 4​

Reč konkrétne využitie/použitie jazyka doplnená mimojazykovými prostriedkami (neverbálna komunikácia) schopnosť tvoriť artikulované zvuky a dorozumievať sa nimi

Strana 5​

Zvuk funguje v jazyku ako znak • Fonetika • Zvuková stránka jazyka – tvorenie hlások, artikuláciu rečovými orgánmi, fyzikálne vlastnosti hlások • veda o zvukoch ľudskej reči z hľadiska utvárania zvukov, ich kvalít a funkcií v komunikačnom procese • Zákl. jednotka: hláska (v reči realizovaná fonéma • n – nos [nos] - mangán, banka [mangŋán, baŋka] - Inžinier [inžinĭer] - Hanba [hamba] • Fonológia • Zvuková stránka jazyka – využitie hlások/zvukov reči pri dorozumievaní, v praxi • Prozodické javy • veda o hláskach, fonémach, o hláskových systémoch a o zvukových vlastnostiach daného jazyka, zákonitosti utvárania slov zo zvukov; rozlišovacia schopnosť foném • Zákl. jednotka: fonéma (najmenšia zvuková jednotka/hláska, ktorá má schopnosť rozlišovať význam slov, ľavica – lavica, sud – súd, rola – roľa)

Strana 6​

• Ortoepia (správne hovorenie) – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá zvukovými normami – správna výslovnosť • PSV (Pravidlá slovenskej výslovnosti → fonetická transkripcia = prepis zvuku) • Ortografia (správne písanie) – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá pravopisnou normou • Pravopis – sústava písmen (písmo) a pravidlá používania písmen na zachytávanie a nahrádzanie zvukovej reči • Graféma – písmeno, grafická jednotka, ktorá zaznamenáva hlásku • Slabika – najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá je nositeľom prozodických vlastností

Strana 7​

Hláska – základná, najmenšia zvuková jednotka reči • Samohláska • Dvojhláska • Spoluhláska • Spodobovanie • Spoluhlásková skupina • Samohlásková skupina • Ch, dz, dž – samostatné písmená skladajúce sa z dvoch písmen/zložiek/samostatných písmen a súčasne tvoria jeden znak/písmeno, ktorým sa zapisuje jedna hláska (fonéma/hláska schopná rozlišovať význam slov) • ia, ie, iu – hláska, ktorá sa zapisuje dvoma písmenami • Chlieb – 4 hlásky, 5 písmen • Bryndza – 6 hlások, 6 písmen

Strana 9​

Spodobovanie – znelostná asimilácia Slovenská výslovnosť je splývavá – hlásky sa prispôsobujú zvukovo svojmu okoliu (zmena výslovnosti) Stret znelej a neznelej spoluhlásky – mení sa znelosť predchádzajúcej spoluhlásky

Strana 10​

1.hranica odvodzovacej predpony a slovného základu roz-kopať, v-kročiť 2. hranica slovného základu a odvodzovacej prípony pros-ba 3. hranica slovných základov v zloženom slove nanič-hodník 4. hranica dvoch slov (pri spývavej výslovnosti) plod slivky, kvet agátu 5. koniec slova/vety (pred prestávkou v reči) Je mu to na osoh. 6. začiatok niektorých slov (ak nejde o jednoslabičnú odvodzovaciu príponu) včera, sme, kde

Strana 11​

• Výslovnosť neslabičných predložiek (s, k) alebo vokalizovaných predložiek (so, ku) – s babkou, k domu, so Samkom, ku Katke... • (VÝNIMKA – pri výslovnosti predložiek s, k pred osobnými základnými zámenami – s ním, k nemu) • Výslovnosť spoluhláskových skupín – dve alebo viac spoluhlások vedľa seba • 1. spodobovanie (mužský, rozčesať) • 2. zdvojená spoluhláska – predĺžená výslovnosť jednej spoluhlásky (vinný, odtiaľ, srdce) • 3. zjednodušená výslovnosť spoluhlások (predstaviteľ, mestský) • 4. výslovnosť bezo zmeny (šťastný, prázdniny) • Výslovnosť samohláskových skupín – dve bezprostredne po sebe nasledujúce samohlásky – každá patrí do samostatnej slabiky (v domácich slovách napr. na hranici predpony a slovotvorného základu – za-očkovať, v zložených slovách – polo-os, na hranici slov a viet – oco a Anča) + v prevzatých slovách (asistencia, euro, kópia, Ázia, gymnázium) • Výslovnosť slov cudzieho pôvodu

Strana 12​

Výnimky • VEĽA

Strana 13​

Slabika • Rozdeľovanie slov • Slabičné predpony • Neslabičné predpony • Rytmické krátenie • Všetky samohlásky a dvojhlásky sú slabikotvorné • Slabikotvorné spoluhlásky: r,ŕ, l, ĺ

Strana 14​

Zvukové javy v reči – Prozodické vlastnosti reči - Intonácia • Silová modulácia • Sila hlasu • Slovný prízvuk • Dôraz • Emfáza • Časová modulácia • Kvantita • Tempo reči • Rytmus • Prestávka/pauza • Tónová modulácia • Hlasový register • Melódia vety

Strana 15​

Silová modulácia • Prízvuk – hlavný (prvý prízvuk) a vedľajší • na prvej slabike • → v slovenčine nepohyblivý, stály prízvuk • → hovoriaci zdôrazní určitú slabiku slova silou hlasu • Sila hlasu - hlasitosť

Strana 16​

• Dôraz (vetný prízvuk) – nepríznakový a príznakový → intonačné vyzdvihnutie jadra výpovede – zvýraznenie slova → rytmicky, melodicky a významovo člení vetu → osobný postoj k obsahu výpovede – môže meniť zmysel celej vety → prízvuk (v slove) nezávisí od hovoriaceho × pozícia dôrazu (vetného prízvuku) závisí od hovoriaceho • Nepríznakový/neutrálny/logick ý dôraz →v pokojnej reči je nositeľom dôrazu to slovo, ktoré sa nachádza v jadre výpovede a býva na konci vety • Príznakový/citový dôraz/emfáza → vo vypätej komunikačnej situácii na hociktorom slove vo vete

Strana 17​

Časová modulácia • → dĺžka času, za ktorý a realizuje zvukový jav reči • Tempo reči • Tempo reči ovplyvňuje: • obsah jazykového prejavu • dĺžka slov • autorova osobnosť • autorský zámer • komunikačná situácia • Kvantita hlásky – dĺžka, ktorej nositeľom je dlhá samohláska, dvojhláska alebo dlhá slabikotvorná spoluhláska

Strana 18​

• Rytmus→ vzniká pravidelným striedaním istého akustického prvku, napr. prízvuku • jednotkou rytmu = takt • (Metrum → je rytmická schéma verša, norma, podľa ktorej básnik tvorí verš) • jednotka metra = stopa (skupina hlások s jedným metrickým dôrazom) • Prestávka→ prerušenie rečového prúdu na určitý čas • → členenie reči na kratšie a dlhšie vetné úseky • Defektná pauza – nadbytočné prerušenie prejavu, nerešpektujeme koniec vetného úseku • Druhy prestávok podľa funkcie • fyziologická • významová/umelecký/dramatická – ohraničuje vo výpovedi logické úseky – čiarka, dvojbodka, koniec vety alebo vetného úseku → prestávka nemusí byť vždy tam, kde je čiarka alebo spojka Umelecká/dramatická pauza → druh významovej pauzy → vytvára napätie vo vnútri textu

Strana 19​

Rytmický zákon, zákon o rytmickom krátení • Po sebe nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky • Výnimky: • Podstatné mená – výhier, hrádzí, horární, lístie, • Prídavné mená – vzor páví • Zámená – zložené slová s časticami nie-, ktovie-, bárs- (niečí, ktoviekým, bárským) • Slovesá – chvália, ľúbia, prechodník, príčastie prítomné, zvážnieť, vytriezvieť, chválievať, zakliavší... • Tvorenie slov – zložené slová (šéftréner), prípony –iar, -iareň (triediareň), predpony ná- zá- sú- (nádielka, zásielka, súčiastka)

Strana 20​

Tónová modulácia • Melódia – striedanie výšky tónu hlasu, pomáha nám rozpoznať koniec vety alebo úseku • Klesavá/kadencia - uspokojivá končiaca – oznamovacie, rozkazovacie, želacie, zvolacie vety a doplňujúce otázky • Stúpavá/antikadencia – neuspokojivá končiaca – zisťovacie otázky (áno/nie) • Polokadencia/semika dencia – neuspokojivá nekončiaca – prvá veta v jednoduchom súvetí • Hlasový register – nasadenie hlasu do istej výšky tónu hlasu

Strana 21​

Klesavá melódia – nenaznačuje žiadne pokračovanie výpovede • Film sa mi páčil. • To bolo perfektné! • Kto ho režíroval? • Vypadni!

Strana 22​

Stúpavá melódia – ZISŤOVACIE OTÁZKY – komunikant očakáva pokračovanie • Páčil sa ti ten nový film? • Prídeš za nami do telocvične? • Veríš mi?

Strana 23​

Polokadencia/semikadencia – očakáva sa pokračovanie v hraniciach začatej výpovede • Môže byť stúpavá (na konci vetného úseku je prestávka) alebo rovná (na jedno nadýchnutie) • Pôjdem, lebo pôjdeš aj ty. • Ak odídeš, tak si ma nepraj. • Jano, Jožo a otec sa už vrátili. • Nechoď, ak nechceš. Dámy a páni!

Strana 24​

Určte nasledujúce výrazové prostriedky – štylistické využitie zvukovej stránky slov • Červených tehál navážajú, popri tom vápno, piesok, štrk, na pomoc pozvú sto bratských rúk a potom zázrak vyčkávajú. • Duní Dunaj a luna za lunou sa valí d n d n l n l n l • Slavme slavne slávu Slávuv slavných • Vykrádači a vydridusi vydierali vynikajúceho vynálezcu, Vincenta Vydru, ktorý vymyslel vysokovýkonný vysávač s výfukom. • Ulica usína. • Polep plot plátnom.

Strana 25​

Určte nasledujúce výrazové prostriedky – štylistické využitie zvukovej stránky slov • Červených tehál navážajú, popri tom vápno, piesok, štrk, na pomoc pozvú sto bratských rúk a potom zázrak vyčkávajú. • Duní Dunaj a luna za lunou sa valí d n d n l n l n l • Slavme slavne slávu Slávuv slavných • Vykrádači a vydridusi vydierali vynikajúceho vynálezcu, Vincenta Vydru, ktorý vymyslel vysokovýkonný vysávač s výfukom. • Ulica usína. • Polep plot plátnom. • Zvuková zhoda slabík na konci verša: združený, striedavý, obkročný, prerývaný, postupný • Zvukomaľba – napodobňuje zvuky prírody, pracovné zvuky • Paronomázia – opakovanie slovných základov • Aliterácia – zvuková zhoda hlások/skupín hlások na začiatku slov • Eufónia – ľúbozvučnosť • Kakofónia

Strana 26​

Ortografia • Kodifikačné príručky súčasnej slovenčiny • Pravopisná norma – pravopisné pravidlá • Pravopis – sústava písmen a pravidlá používania písmen na zachytávanie a nahrádzanie zvukovej reči

Strana 27​

Pravopisné princípy • Fonematický princíp (jedna fonéma = jedno písmeno) • Nedodržiava sa dôsledne (ľ-l: ľahko – leto; ch (jeden zvuk – dve grafémy) • Morfematický princíp (zachováva sa jednotná podoba napísaných slov → inak sa píše – inak vyslovuje) • Etymologický princíp (vývinový, pôvodná pravopisná norma) • Gramatický princíp (napr. rovnaké písanie skupín slov – slovných druhov – podľa vzorov)

Strana 28​

Zdôvodňovanie ... • Písanie i/í/y/ý v koreňoch slov • Písanie veľkých písmen • Písanie i/í/y/ý v relačných príponách • Písanie ä • Písanie ď,ť,ň,ľ (mäkká a tvrdá výslovnosť) • Písanie slov cudzieho pôvodu • Písanie slov osobitne a dovedna • Rozdeľovanie slov • Interpunkcia